Voľby prezidenta: Mená sú jasné, kampaň vlažná

Bodku za špekuláciami dal počas víkendu šéf národniarov Andrej Danko, ktorý oznámil, že o post hlavy štátu sa nebude uchádzať. Otázkou teraz je, koho SNS vo voľbách podporí. To národniari taja.

Podľa doterajších prieskumov majú najväčšie šance uspieť v boji o Prezidentský palác súčasný eurokomisár a dlhoročný slovenský diplomat Maroš Šefčovič podporovaný vládnou stranou Smer a vedec Robert Mistrík s podporou časti parlamentnej opozície SaS. Prvú štvoricu uzatvárajú predseda Mosta-Híd Béla Bugár a sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Šefčovičovo meno sa v prieskume objavilo prvýkrát až teraz, keďže kandidatúru oznámil z tejto štvorice ako posledný.

Koho podporia národniari?

Čo sa týka SNS, okrem toho, že nemá vo voľbách svojho kandidáta, zrejme pred prvým kolom ani nikoho nepodporí. Vyplýva to zo slov prvého podpredsedu strany Jaroslava Pašku pre Pravdu.

„Predpokladám, že nie. V SNS sú rozdielne názory na kandidátov, ktorí sa zatiaľ uchádzajú o funkciu prezidenta. Necháme na našich voličov, aby sa rozhodli podľa svojho uváženia. Myslím si, že budú voliť kandidátov, ktorí sa budú profilovať jednoznačne v súlade s politikou SNS. Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať, zatiaľ sami nevieme, s akým programom prídu kandidáti pred voličov a nevidíme dôvod vopred avizovať, ako by mali naši voliči hlasovať,“ povedal Paška pre Pravdu.

Danko zas na svojom facebooku zdôraznil, že „nechceme prezidenta slniečkara“. Tento pojem pritom používajú predovšetkým konšpiračné médiá a označujú ním liberálne a proeurópsky orientované osoby.

Súboj bude zaujímavý

Podľa politológa Juraja Marušiaka je fakt, že SNS nepostaví kandidáta, novým momentom. „To znamená, že veľmi zaujímavý bude už súboj v prvom kole. Ide o to, ako sa rozhodnú sympatizanti SNS, ktorého kandidáta budú viac podporovať,“ vysvetlil politológ.

Podľa jeho názoru majú voliči národniarov viacero možností – voliť môžu kandidáta koaličného partnera národniarov, teda Smeru. Skončiť však môžu aj v košiari konkurenčných nacionalisticky orientovaných subjektov, varuje Marušiak. „Nemyslím si, že by boli voliči SNS ochotní podporiť niekoho z pravicových subjektov, ako sú, povedzme, Mistrík alebo Mikloško, a určite nie ani kandidatúru koaličného partnera Bélu Bugára,“ nazdáva sa politológ.

Dodal, že na základe odporúčaní a „antislniečkarskej“ tvrdo nacionalistickej rétoriky Danka možno predpokladať, že o voličov SNS sa budú uchádzať konzervatívni kandidáti. „Takéto ústretové gestá Andreja Danka môžu posilniť pozíciu Štefana Harabina a zvyšujú jeho šance dostať sa do druhého kola,“ doplnil Marušiak.

Čaputová alebo Mistrík?

Otázniky sú okolo Roberta Mistríka a advokátky Zuzany Čaputovej (Progresívne Slovensko), čaká sa totiž, kto sa vzdá kandidatúry v prospech toho druhého. Prieskumy zatiaľ hovoria, že väčšiu podporu verejnosti má Mistrík. Na to, aby opozícia mala len jedného kandidáta a netrieštila sily, vyzval šéf OĽaNO Igor Matovič. Mistrík a Čaputová sa s ním stretli na spoločnom obede minulý týždeň a dohodli sa, že ešte pred druhým kolom jeden z nich odstúpi a podporí toho silnejšieho. OĽaNO k takejto dohode vyzvalo aj bývalého parlamentného poslanca Františka Mikloška, ktorý kandiduje ako nezávislý, či poslanca Sme rodina Milana Krajniaka. Do predvolebného vyjednávania sa odmietli zapojiť.

TV Pravda: Danko rozohral vlastnú hru. Šefčovič rastie raketovo, hovorí politológ (Vysielané 28.1.2019).

Zatiaľ nie je známy žiadny prieskum preferencií, v ktorom by figurovali iba potvrdení kandidáti. Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý v nedeľu zverejnila televízia Markíza, majú najväčšie šance Maroš Šefčovič (16,5 percenta), Robert Mistrík (16,5 percenta), Štefan Harabin (11,7 percenta) a Béla Bugár (10,1 percenta). Podľa tohto opytovania by v druhom kole Šefčovič Mistríka porazil. Do tohto prieskumu však bol zaradený aj Andrej Danko (7,8 percenta), ktorý napokon nekandiduje.

Podľa Marušiaka je otázka favoritov zatiaľ predčasná. „Medzi tých s najväčšou šancou patria momentálne Mistrík a Šefčovič, ale to zďaleka nemusí byť celkom jednoznačné. Pamätáme si napríklad, že v roku 2004 (Eduard) Kukan predpokladal, že má víťazstvo vo vrecku, v skutočnosti skončil na treťom mieste,“ pripomenul politológ, podľa ktorého ešte môžu niektorí kandidáti prekvapiť a rozhodovať môžu aj emócie.

Šprint pred voľbami

I keď je kampaň zatiaľ vlažná, podľa politológa Tomáša Koziaka sa dá predpokladať, že jej intenzita sa ešte bude meniť. „Až teraz dochádza k definitívnemu uzatváraniu kandidátok. Kandidáti budú určite kampaňovať intenzívnejšie, ale nebude to tak, ako to bolo v prípade posledných prezidentských volieb – vtedy išla kampaň v jednom tempe a pomaličky sa zrýchľovala až na konci. Teraz to bude, aj vzhľadom na nedostatok času, dosť intenzívny šprint,“ povedal.

Nepochybuje o tom, že kampaň bude špinavá, aj keď na to nie je veľa času. „Špinavá kampaň je za posledné roky pre slovenskú politickú scénu niečo typické. Kampaň je, navyše, aj odrazom určitej politickej klímy a politickej kultúry, a tá je na Slovensku čoraz nižšia. Preto nepochybujem, že sa to odrazí aj na kvalite prezidentskej kampane,“ dodal Koziak.

Zoznam sa uzatvára

Prezidentské voľby majú zatiaľ viac ako desať kandidátov. V pondelok odovzdali do NR SR hárky s minimálne 15-tisíc podpismi občanov politológ Eduard Chmelár (nezávislý), predseda SMK József Menyhárt a predseda Slovenského hnutia obrody Róbert Švec, dnes tak urobí Milan Krajniak. Väčšina uchádzačov si túto povinnosť splnila v predchádzajúcich dňoch. Petície už odovzdali Béla Bugár, Robert Mistrík, Zuzana Čaputová aj Štefan Harabin a viacerí ďalší. Maroš Šefčovič potrebný počet poslaneckých podpisov odovzdá tento týždeň, čas má do štvrtka 31. januára.

Prezidentské voľby sa budú konať v sobotu 16. marca, druhé kolo bude nasledovať 30. marca.

TV Pravda: Slovenský veľvyslanec v Prahe Peter Weiss hovorí, že Slovensko ako nikdy potrebuje prezidenta rešpektovaného v zahraničí (Vysielané 7.1.2019).