Prvé miesto stále patrí Marošovi Šefčovičovi (podpora Smeru), za ním je Robert Mistrík (nezávislý, podpora SaS), Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko) a s odstupom Štefan Harabin (nezávislý). Kampaň v uplynulých dňoch zatienili aktuálne politické problémy súvisiace s nezvolením sudcov a je tak skôr viditeľná cez televízne duely. Aj v nich sľubujú niektorí kandidáti to, na čo hlava štátu nemá priamy vplyv.
Doteraz viac-menej pokojná kampaň sa však čím bližšie bude k voľbám môže razantne zmeniť a premiešať poradie favoritov. Tretí prieskum preferencií si objednal Čaputovej tím v agentúre AKO. Prvé miesto patrí eurokomisárovi Šefčovičovi s 19,7 percenta, druhý skončil vedec Mistrík s 18,2 percenta, tretia advokátka Čaputová so 17,4 percenta a štvrtý sudca Najvyššieho súdu Harabin s 12,1 percenta. Ostatní kandidáti majú jednociferné skóre. Podobné výsledky minulý týždeň ukázala aj agentúra Focus a agentúra AKO v inom prieskume.
Na ich základe odmietla Čaputová odstúpiť z volieb v prospech Mistríka. Ten začal útočiť nielen na ňu, ale aj na ďalšieho protikandidáta. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo povedal, že Šefčovič odriekol už druhý televízny duel, v ktorom sa mali stretnúť, a podľa neho má zrejme „strach sa voči nemu postaviť“. Dôvodom Šefčovičovej neúčasti v debate pritom bola viróza s vysokými teplotami.
V tej istej relácii Mistrík obvinil Čaputovú z toho, že proti nemu vedie antikampaň. „Mrzí ma, že cieľom kampane tímu pani Čaputovej sa stala moja osoba. Po internete sa šíria všelijaké veci, že moja kampaň bola veľmi drahá, nákladná, pritom sme zažili od pani Čaputovej mimoriadne nákladnú internetovú kampaň, akú tu Slovensko ešte nezažilo,“ vyhlásil Mistrík. Po týchto jeho slovách sa svojej protikandidátky zastal Šefčovič. „To, ako zaútočil na pani Čaputovú a bez akýchkoľvek dôkazov ju obvinil, ma sklamalo. Takéto správanie nie je slušné a do prezidentskej diskusie nepatrí,“ reagoval eurokomisár na sociálnej sieti.
Podľa sociológa Pavla Haulíka sa pod Mistríkovo správanie podpisuje nervozita. „Jeho plán bol pravdepodobne postavený na tom, že v tomto čase by mal mať výrazne lepšie čísla, než má, a o čosi väčší náskok od súperov o druhé kolo. Z tohto pohľadu si myslím, že je nervózny,“ zhodnotil Haulík. „Navyše sa ukazuje, že predsa len je menej zdatný komunikátor v besedách ako jeho hlavní súperi. Veľa možností, ako si zaistiť postup do druhého kola, nemá. Preto chápem, že držať sa ďalej taktiky ,my nie sme súperi‘ by bolo kontraproduktívne,“ myslí si sociológ.
Podľa Haulíka ani výsledky troch prieskumov zatiaľ definitívne nepotvrdzujú, ako dopadnú voľby. „Možno z toho vyčítať, kto sú absolútni outsideri. To je asi tak všetko. Na čele sa to môže stále dramaticky pomiešať. Predovšetkým vieme málo o tom, aká je štruktúra tých voličov, ktorí ešte nevedia, koho budú voliť,“ doplnil.
Samotní kandidáti oslovujú voličov svojimi víziami, čo v prezidentskom úrade urobia. Tie však majú často s kompetenciami hlavy štátu len málo spoločné. Funkcia prezidenta je viac reprezentatívna a nie výkonná. Sľuby, ktoré časť kandidátov dáva voličom, sú nereálne. Mistrík hovorí o vyšších platoch, hoci ich priamo nesľubuje, ale akcentuje potrebu lepšieho vzdelávania, čo tiež nepatrí do portfólia prezidenta. Rovnako ako budovanie infraštruktúry v regiónoch či ochrana životného prostredia.
Čaputová chce zase robiť poriadky v polícii, na prokuratúre a súdoch, ako prezidentka plánuje „vyvíjať tlak“ na okamžité systémové zmeny v týchto inštitúciách. Zaoberať sa chce aj dôstojným životom seniorov a trvať na zmene v starostlivosti o nich, aby trávili menej času v ústavoch a viac času doma. Aj ona chce ochraňovať životné prostredie a lesy.
Harabin zase sľubuje, že podporí zníženie DPH na potraviny, cestovný ruch a nižšiu spotrebnú daň na pohonné hmoty. Zmeny plánuje dosiahnuť aj v iných oblastiach – iniciovať chce nový volebný zákon, podporuje priamu demokraciu a „funkčné referendum“. Vyrovnať sa chce aj s exekúciami a tvrdí, že odpustí dlhy všetkým, „ktorých sociálne postavenie priviedlo až na pokraj existencie“. To isté sľubuje aj Milan Krajniak.
VIDEOKOMENTÁR: Figúry, nepriatelia a manipulátori v prezidentských voľbách
Kandidáti si zrejme sami uvedomujú, že na takéto zmeny nebudú mať kompetencie. Preto si pomáhajú frázami – „budem podporovať“, „budem vytvárať tlak“, „budem na tom trvať“ či „urobím všetko pre to“.
Politológ Tomáš Koziak upozorňuje, že pri tvorbe legislatívy má prezident slabé slovo. Nemôže meniť zákony ani znižovať DPH či „upratovať“ v polícii. Ak sa mu nejaký prijatý zákon nepáči, môže ho parlamentu vrátiť. Prelomiť veto prezidenta je však pomerne jednoduché, stačí na to 76 poslaneckých hlasov.
Reálne majú postavený program a nohami na zemi zostávajú oproti ostatným kandidátom Maroš Šefčovič a Béla Bugár (Most-Híd). Eurokomisár chce posilňovať sociálny rozmer spoločnosti a vyhlásil, že by nikdy nepodpísal zákony, ktorými by sa zrušili vlaky či obedy zadarmo. Takúto kompetenciu prezident má. Šefčovič tiež zdôraznil, že prezident nevytvára žiadne alternatívne mocenské centrum, ale spolupracuje s volenými orgánmi štátu.
Bugár medzi prioritami zdôrazňuje napríklad reprezentovanie krajiny, spájanie v spoločnosti či odsúdenie netolerancie a extrémizmu. Pri otázke ochrany životného prostredia nesľubuje zázraky, no opisuje, že prezident musí ísť príkladom.
Podľa Koziaka je ústavné postavenie prezidenta relatívne slabé. Svoj program môže napĺňať napríklad v spolupráci s poslancami či vládou, ktorá je práve pri moci. „V prípade dostatočnej autority môže prezident verejne deklarovať myšlienky, nápady, ktoré by mohli inšpirovať zákonodarcov k tomu, aby postupovali v zmysle prezidentových priorít,“ zamýšľa sa politológ. Prezident má z titulu svojej funkcie verejne vystupovať, čím môže svojimi vyhláseniami vplývať na verejnosť – ktorá v konečnom dôsledku volí aj poslancov do parlamentu – a teda aj zákonodarcov.
Pokiaľ má prezident dobré vzťahy s tými, ktorí politiku reálne tvoria – to znamená zákonodarcovia a vláda – skôr niečo presadí. „Vzniká komunikačný kanál medzi hlavou štátu a zákonodarnou mocou. A to je výhoda,“ konštatuje Koziak. Podľa jeho názoru v takejto pozícii nemusí byť len kandidát straník. „Prezident má byť nadstranícky. A aj nestraník môže mať výhody, ktoré vedia voliči oceniť. Dôležité je, akú má autoritu, ako ho vníma verejná mienka. Všetko závisí od jeho šikovnosti, komunikačných a politických kvalít,“ myslí si Koziak. Aj ústavný právnik Eduard Bárány pripomína, že prezident „nezariadi“ vyššiu životnú úroveň, vyššie platy ani lepšie zdravotníctvo či školstvo.
„Sú to veci, za ktoré prezident nezodpovedá a ani ich nemôže priamo ovplyvňovať. Tam je problematická aj pôsobnosť vlády, keďže z veľkej časti sú to skôr výsledky ekonomického vývoja než priamo politických rozhodnutí,“ vysvetlil Bárány. Nesplniteľné sľuby môžu podľa neho prameniť zo slabého povedomia ľudí o prezidentských kompetenciách, no môžu sa za nimi skrývať aj iné dôvody. „Očakávajú, a celkom logicky, že keď sa pozrú na ekonomické a sociálne dáta, tak behom ich funkčného obdobia, keď boli zvolení, dôjde práve v týchto ukazovateľoch k určitému pozitívnemu vývoju. Bez ohľadu na to, čo spravia alebo nespravia. Ale budú môcť povedať – vidíte, veď ja som sľuboval,“ zamýšľa sa právnik.
Prezidentské voľby sa budú konať v sobotu 16. marca. Druhé kolo sa uskutoční 30. marca. O post hlavy štátu sa uchádza 15 kandidátov.
VIDEO: Zostáva mesiac do prvého kola prezidentských volieb. Akého prezidenta by želali Slovensku poslanci parlamentu? Je podľa nich predvolebná kampaň nudná? Čo považujú za rozhodujúci moment v predvolebnom zápase? Vypočujte si názory Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS), Jána Podmanického a Dušana Čaploviča (Smer) a Igora Matoviča (OĽaNO).