Najlepší zvuk vo svete by malo meno Šefčovič

, 26.02.2019 06:00

Pravda hodnotí päť vybraných uchádzačov o funkciu prezidenta. Aké majú skúsenosti zo zahraničnej oblasti? Ako sa pozerajú na EÚ, NATO a vzťahy s Ruskom?

Môžu to byť voľby, po ktorých by prípadný víťaz možno mohol robiť pre Slovensko viac v zahraničí ako doma. Význam hlavy štátu spočíva aj v tom, ako dokáže presadzovať národné záujmy na medzinárodnej scéne. V tomto prípade bohaté dlhoročné skúsenosti jednoznačne vyznievajú v prospech jediného z nádejných prezidentských kandidátov.

Dvaja špičkoví slovenskí diplomati, ktorí pôsobili ako veľvyslanci počas ľavicových aj pravicových vlád, sa zhodli, že tromfy drží v ruke Maroš Šefčovič. V zahraničnej politike sa pohybuje už tri desaťročia, dotiahol to až na podpredsedu Európskej komisie. „Spomedzi prezidentských uchádzačov by mal najlepší zvuk vo svete,“ poznamenal pre Pravdu jeden z ambasádorov, ktorí nechceli byť menovaní, pretože im neprísluší verejne komentovať domácu politiku. „Vytvoril si skvelé kontakty na lídrov vplyvných krajín EÚ. Má otvorené dvere či do Berlína, alebo do Paríža, a tiež zvláda ťažké vyjednávania s predstaviteľmi Moskvy a Washingtonu,“ doplnil.

Na druhej strane dvom hlavným súperom, ktorí Šefčovičovi šliapu v prieskumoch na päty, chýbajú skúsenosti v zahraničnej politike. Ide o úspešného vedca Roberta Mistríka a uznávanú advokátku Zuzanu Čaputovú.

Kontakty a rešpekt, čo si Šefčovič vytvoril, sa nedajú vytvoriť za polrok alebo za rok, upozornil druhý z oslovených veľvyslancov. „Pri pohľade na možný prínos pre domácu politiku vyzerajú Šefčovič, Mistrík a Čaputová rovnocenní konkurenti. Pripravenosť zdarne lobovať za záujmy Slovenska, čiže za svojich občanov, však patrí jednoznačne prvému z nich,“ ozrejmil ambasádor.

Obaja diplomati upozornili, že Šefčoviča dávajú na prvé miesto, keď je reč o zahraničnej politike, lebo objektívne na druhej strane v domácej oblasti vidia rôzne výhody Mistríka a Čaputovej. Jeden z nich by dal hlas eurokomisárovi, druhý sa bude rozhodovať medzi vedcom a advokátkou.

Maroš Šefčovič

Maroš Šefčovič (nezávislý s podporou Smeru)
Maroš Šefčovič (nezávislý s podporou Smeru) Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Kariérny diplomat bez politickej príslušnosti sa stal jedným z najviac uznávaných členov Európskej komisie. V zahraničnej oblasti, s ktorou spojil svoj pracovný život, sa ako profesionál pohybuje už tri desaťročia. Pri plnení úloh hlavy štátu na zahraničnej scéne by sa tak cítil ako ryba vo vode. Mimochodom, o jeho kvalitách napovedá to, že sa stal veľvyslancom, keď mal ešte len 33 rokov, čo je nezvyčajne mladý vek pre ambasádora.

Je presvedčený Európan a zástanca členstva v NATO, ale na druhej strane prízvukuje potrebu dialógu s Moskvou. Ako prezident by mal otvorené dvere prakticky do všetkých európskych štátov, vrátane kľúčových, čo podobne platí o Rusku a o Spojených štátoch amerických. Ako prezident by mohol využiť vynikajúce kontakty na lídrov mnohých vplyvných krajín. Či už počas priamych rokovaní, alebo v prípade potreby niečo urgentne riešiť, lebo má čísla mobilných telefónov na veľa prezidentov a premiérov.

Ako prezident by mal otvorené dvere prakticky do všetkých európskych štátov.

Má výhodu v tom, že takmer desať rokov pôsobenia vo funkcii eurokomisára ho naučilo dobre viesť náročné vyjednávania. Vedel by obhajovať záujmy Slovenska počas náročného dialógu v Bruseli alebo s Moskvou či s Washingtonom.

Nezaskočí ho ostrý jazyk, ktorým za zatvorenými dverami na rokovaniach hovoria vysokí predstavitelia vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zažil s nimi už viacero takýchto stretnutí. Podobne sa to dá povedať o vyjednávačoch Ruska, ktorí bývajú málo ústupčiví. Keďže v Bruseli má dosiaľ v agende energetiku, vie, ako ísť na Moskvu pri rokovaniach o garanciách bezpečných dodávok plynu na Slovensko (nedávno napríklad úspešne vyjednával so šéfom Gazpromu a ministrom energetiky).

Ako hlava štátu by sa mohol zaslúžiť o to, že na Slovensku začne konečne pôsobiť niektorá z agentúr EÚ. Sľubuje, že urobí všetko pre to, aby vznikajúca Európska agentúra práce našla svoje miesto v Bratislave. „Veľmi dobre viem, kde, ako a s kým na túto tému efektívne lobovať v prospech Slovenska,“ zdôrazňuje.

V spojitosti s tým, že sám najlepšie vie, ako to chodí v Bruseli, a že pozná lídrov dôverne, nie je vylúčené, že by sa ako prezident zúčastňoval za Slovensko na summitoch Európskej únie. Prinajmenšom na kľúčových vrcholných podujatiach.

Video: Maroš Šefčovič bol exkluzívne krátko po potvrdení, že sa zapojí do boja o post hlavy štátu, hosťom Zuzany Martinákovej v diskusii TV Pravda Ide o pravdu. (Vysielané: 18. 1. 2019)

Robert Mistrík

Robert Mistrík (nezávislý s podporou SaS)
Robert Mistrík (nezávislý s podporou SaS) Autor: Ivan Majerský, Pravda

Ako prezident by bol nútený hľadať si cestu k štátnikom v zahraničí, keďže ich osobne nepozná a v tejto oblasti nikdy nepôsobil. Poukazuje však na to, že už má nejaké skúsenosti v oblasti biznisu, ktoré by zúročil: „Počas zahraničných ciest budem otvárať dvere domácim firmám a zároveň pomáhať pri získavaní investorov. Využijem aj medzinárodné skúsenosti, ktoré som získal s významnými zahraničnými firmami.“

Vo volebnom programe na webovej stránke má niekoľko zmienok súvisiacich so zahraničnou politikou. V jednom z troch bodov, kde vysvetľuje kandidatúru, sľubuje, že sa „pobije“ za záujmy Slovenska v Európskej únii, zároveň bude pomáhať presadzovať jej záujmy a pestovať dobré vzťahy so susednými krajinami a rozhodujúcimi partnermi a spojencami.

Členstvo v dvoch kľúčových spolkoch považuje za mimoriadne dôležité: „Je pre mňa samozrejmosťou, že Slovensko má patriť do EÚ a NATO, a prezident má byť aktívnym hovorcom záujmov Slovenska v oboch organizáciách.“

Pred desiatimi rokmi vyznieval skôr ako europesimista.

Hovorí o sebe, že je eurooptimista, ale pred desiatimi rokmi vyznieval skôr ako europesimista. Keď vtedy kandidoval do Európskeho parlamentu za SaS, táto strana, ktorú spoluzakladal, ostro kritizovala Lisabonskú zmluvu (platnosť nadobudla v decembri 2009, významne zmenila zakladajúce zmluvy EÚ). SaS o zmluve tvrdila, že vytvára základy takzvaného európskeho superštátu s tým, že vraj Slovensko bude musieť byť podriadené a verné jej inštitúciám.

Pokračoval by v tradícii, že na summitoch NATO zastupuje Slovensko prezident a účasť na stretnutiach šéfov vlád a hláv štátov v Európskej rade by ponechal predsedovi vlády. Z jeho vyjadrení však vyplýva, že by mohol nastať vážny konflikt medzi dvoma vysokými ústavnými činiteľmi. V teoretickom prípade, keby sa budúcim premiérom stal šéf národniarov Andrej Danko, avizoval totiž, že by namiesto neho chcel reprezentovať krajinu na summitoch európskych lídrov. (Objasnil to obavou, keby predseda SNS odkláňal štát od prozápadnej orientácie.)

O migrácii hovorí, že EÚ podľa neho už pochopila, že nemá zmysel vnucovať členským krajinám žiadateľov o azyl, lebo tamojší obyvatelia ich jednoducho nechcú. Domnieva sa, že multikulturalizmus znamená obohatenie, čo sa podľa neho dá zvlášť povedať o USA. Ale myslí si, že ľudia na Slovensku naň nie sú pripravení, respektíve s ním stotožnení.

Video: Robert Mistrík bol hosťom v prezidentskom špeciáli TV Pravda spolu s Bélom Bugárom. (Vysielané: 7. 2. 2019)

Zuzana Čaputová

Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko)
Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko) Autor: SITA, Ľudovít Vaniher

Je presvedčená, že miesto Slovenska sa jednoznačne nachádza v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Prekvapujúco sa však o tom nijako nezmieňuje na svojej webovej kandidátskej stránke vo volebnom programe. Spomína v ňom len tri domáce priority (spravodlivosť pre všetkých, dôstojnosť pre seniorov, ochrana životného prostredia). O zahraničnej politike nemá v tejto časti ani jednu vetu.

Z jej vyjadrení sa dá vycítiť, že sa nebráni určitej ústretovosti voči migrantom.

Keďže na politickú dráhu sa vydala len vlani, keď vstúpila do mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, nemá žiadne skúsenosti z oblasti zahraničnej politiky. V Prezidentskom paláci by sa preto do nej zaúčala za pochodu. Napriek tomu avizuje, že ako hlava štátu by vykonávala viac aktívnu úlohu na pôde Európskej únie. Tvrdí totiž, že prezident môže byť moderátorom procesu hľadania riešení v prípade migrácie alebo problémov v eurozóne.

Kým na členstvo v EÚ a v NATO má pozitívny názor, inak hodnotí niektoré kroky Ruska. Vyhlásila napríklad, že podľa nej existujú dôkazy, že Moskva sa snaží o destabilizáciu jednotnej Európskej únie.

Problematicky môžu vyznieť jej slová v súvislosti s medzištátnymi vzťahmi z pohľadu Česka a Maďarska. Predsedovi SNS Andrejovi Dankovi vyčíta, že „Slovensku praje prezidenta Miloša Zemana a za svoj politický cieľ považuje realizáciu autoritárskych metód Viktora Orbána“.

Keby ako prezidentka dodržala tradíciu, že prvá oficiálna zahraničná cesta novej hlavy štátu vedie do Prahy, išla by na rokovanie so Zemanom, o ktorom jasne naznačila, že ho nepovažuje za vzor vhodného či zodpovedného štátnika. Podobne sa dá vnímať jej poznámka na adresu maďarského premiéra Orbána; slovenskí oficiálni predstavitelia sa vyhýbajú kritike jeho vládnutia s tým, že akékoľvek pochybnosti o dianí v Budapešti sa majú riešiť na pôde Bruselu.

Z jej vyjadrení sa dá vycítiť, že sa nebráni určitej ústretovosti voči migrantom. Domnieva sa, že v tomto prípade treba hľadať rovnováhu. Prízvukuje, že na jednej strane ide o legitímny záujem pre pocit bezpečnosti a ochrany, ale na druhej strane je nutný balans so solidaritou a humanistickými hodnotami. Podľa nej ide o tie hodnoty, ktorých sa domáhali naši predkovia, keď odchádzali do zahraničia.

Video: Zuzana Čaputová v prezidentskom špeciáli TV Pravda diskutovala s ďalším prezidentským kandidátom Milanom Krajniakom. (Vysielané 21. 2. 2019)

Štefan Harabin

Pre svoje slovné útoky na adresu Bruselu by mal ako prezident mimoriadne zložité postavenie vo vzťahoch s lídrami Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Zároveň sa dá predpokladať, že pre jeho názory na zahraničnú politiku a orientáciu Slovenska by nastali medzi ním a súčasnou vládou vážne konflikty, aké si nepamätáme za posledných dvadsať rokov.

Harabin prečítal Pellegrinimu paragraf o doživotnom treste.

Kritizoval Roberta Fica, keď bol premiér, a pokračoval v tom, keď Fica na čele vlády nahradil Peter Pellegrini. Fica spolu s prezidentom Andrejom Kiskom obvinil, že sa chce podieľať na budovaní európskeho superštátu a urobiť „novodobým anšlusom zo Slovenska nemecký protektorát“. Napriek tomu, že niekdajší predseda vlády dôrazne ostro kritizoval nával žiadateľov o azyl do Európy, Harabin o Ficovi povedal, že dosiahne to, že nám „vznikne povinnosť v nekontrolova­teľnom počte prijímať migrantov“.

Štefan Harabin (nezávislý)
Štefan Harabin (nezávislý) Autor: Ivan Majerský, Pravda

Ako hlava štátu by prichádzal do kontaktu so šéfom výkonnej moci, pričom nepriamo špekuloval o vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti voči premiérovi. Po minuloročnom leteckom údere na Sýriu kritizoval Pellegriniho, že sa vyjadril tak, že útok bol pre ňu varovaním, aby sa v budúcnosti nepokúsila použiť chemické zbrane. Tvrdil, že premiér propagoval vojnu. Na videonahrávke povedal, že Pellegrinimu prečíta z paragrafu 417 Trestného zákona. Harabin potom premiérovi pripomenul, že kto ohrozuje mier, podnecuje vojnu, potrestá sa až doživotím v prípade, ak k tomu došlo v spolčení s cudzou mocou.

V otázke príslušnosti k EÚ je za zachovanie členstva, ale vyjadruje sa pritom v zmysle, že Brusel nemôže diktovať Slovensku. Na prijímaní rozhodnutí sa však spolupodieľajú aj zástupcovia nášho štátu. V prípade nesúhlasu sa každá členská krajina môže obrátiť so žalobou na Súdny dvor EÚ, ktorý je nezávislý od Európskej komisie.

Harabin, ktorý spochybňuje fungovanie Severoatlantickej aliancie, vyhlásil, že bude dôstojne reprezentovať Slovensko v súlade s väčšinovou vôľou obyvateľstva. Keby mala platiť jeho matematika, potom by však mal vychádzať z toho, že podľa prieskumov väčšina občanov podporuje členstvo v NATO (napríklad v ankete Inštitútu pre verejné otázky bolo „za“ viac ako 58 percent opýtaných).

Video: Štefan Harabin v prezidentskom špeciáli TV Pravda diskutoval s ďalším prezidentským kandidátom Eduardom Chmelárom. (Vysielané: 11. 2. 2019)

Béla Bugár

Béla Bugár (Most-Híd)
Béla Bugár (Most-Híd) Autor: Robert Hüttner, Pravda

Počas celej politickej kariéry podporuje ukotvenie Slovenska v euroatlantických štruktúrach. Rovnako by postupoval aj ako prezident.

Vo vzťahu k Moskve by zjavne Bugár zastával ostrý postoj.

Zdôrazňuje, že Slovensko si nevie predstaviť život mimo Európskej únie. Ako hlava štátu by sa podobne prozápadne správal vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii. Ukázalo sa to, keď Most-Híd, strana, ktorú vedie, si pri vstupe do koaličnej vlády so Smerom a SNS dala podmienku, že zostane nespochybniteľne zachovaný dôraz na NATO. Do tohto kontextu zapadá to, že nemieni ustúpiť národniarom, ktorí by privítali, keby sa zmenili niektoré citlivé časti v novej Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky (ide o kritiku Ruska, ktorá strane vedenej Andrejom Dankom prekáža).

Vo vzťahu k Moskve by Bugár zjavne zastával ostrý postoj. Ide o spojitosť s ruskými krokmi na Ukrajine. „Ten problém je a pokiaľ to tak ostane, stále budeme vnímať Rusko ako štát, ktorý porušil medzinárodné práva. Nemôžeme vedieť, či v tom bude pokračovať, aj preto sme za sankcie,“ vyhlásil. Ako prezident by sa asi nikdy nestretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Ten by mu ťažko vedel zabudnúť napríklad slová, že „Rusko je agresor a máme ho odsúdiť“, ktoré vyslovil po incidente ruských a ukrajinských námorných síl v Kerčskom prielive; podobne zmýšľa o udalostiach v Donbase a na Kryme.

V zahraničnej oblasti má výhodu v tom, že osobne pozná lídrov pravicových strán. Vyplýva to z faktu, že Most-Híd je člen Európskej ľudovej strany (EPP). Pravidelne sa zúčastňuje na jej snemoch.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ako hlava štátu by pre svoj etnický pôvod mohol rozvíjať aktuálne dobré vzťahy Bratislavy s Budapešťou. V skutočnosti však nepatrí medzi obľúbencov maďarského premiéra Viktora Orbána na Slovensku.

Viackrát sa totiž netajil tým, že Orbánovi sú oveľa viac bližší predstavitelia Strany maďarskej koalície ako jeho Mosta-Híd. O tom, že ich vzťah nie je v priateľskej rovine, napovedá to, že dokáže verejne poukázať na nedostatky, ktoré vidí pod mocenskou taktovkou šéfa vlády v Budapešti. „Naši susedia si musia uvedomiť, že nemôžu byť na jednej strane v EÚ a využívať jej výhody, a na druhej strane budovať niečo, čo protirečí európskym zvyklostiam,“ podotkol na jeseň 2018 na sneme EPP.

Video: Béla Bugár diskutoval v prezidentskom špeciáli TV Pravda s Robertom Mistríkom. (Vysielané: 7. 2. 2019)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Štefan Harabin #Maroš Šefčovič #Béla Bugár #Robert Mistrík #prezidentské voľby 2019 #Zuzana Čaputová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku