V prieskume, ktorý vypracovala agentúra AKO pre televíziu TA3, je na prvom mieste Zuzana Čaputová s 27,5 percenta, do druhého kola by išla spoločne s Marošom Šefčovičom, ktorému prieskum nameral 17,1 percenta. Tretí je vedec Robert Mistrík (16,8 percenta), ktorý v utorok z volieb v prospech advokátky odstúpil, na štvrtom mieste sa umiestnil sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin (11,7 percenta). Ide už o tretí prieskum tejto agentúry zverejnený vo februári. V predchádzajúcich dvoch mala Čaputová 14,7 a 17,4 percenta a figurovala na treťom mieste. Šefčovič bol v oboch prieskumoch AKO prvý so ziskom 18,2 a 19,7 percenta. Harabinove preferencie sa pohybovali okolo 12 percent a patrilo mu štvrté miesto.
Sociológ z agentúry AKO Václav Hřích pre Pravdu vysvetlil, že rozdiely v týchto troch prieskumoch sú spôsobené faktom, že voľby sú čoraz bližšie. Uvedomujú si to aj voliči a až teraz sa naozaj začínajú zaoberať otázkou, koho budú voliť. „Kampaň vrcholí, v on-line médiách sa už začali debaty, ktoré sa nahrávajú na video a videlo ich veľké množstvo ľudí. Postupne sa začali pridávať aj úvodné diskusie v televíziách a ľudia si uvedomili – hups, idú voľby. Je tam jeden moment, my ho voláme signálny prvok – ľudia si uvedomujú, že sa budú musieť rozhodnúť, keď im do schránok príde papier, že majú prísť vtedy a vtedy do základnej školy na tretie poschodie voliť,“ objasnil sociológ.
Agentúra Focus urobila pre televíziu Markíza exkluzívny prieskum po odstúpení Roberta Mistríka. Podľa tohto prieskumu, ktorý prezentovala Markíza vo štvrtok večer, by Čaputová získala v prvom kole 44,8 percenta hlasov, Šefčovič 22,1 percenta.
Do piatka vyšlo celkovo desať predvolebných prieskumov od renomovaných agentúr Focus, AKO, Median, MVK a Phoenix. Všetky tvrdili, že do druhého kola by sa dostal Šefčovič. Čísla najskôr za jeho súpera pasovali Mistríka. Už v polovici februára bolo zrejmé, že Čaputová mu je v pätách, tá napokon preskočila v preferenciách aj Šefčoviča.
Dominantné postavenie Čaputovej a Šefčoviča môže prameniť z dobre nastavenej stratégie. Podľa Hřícha bolo v prípade Šefčoviča účinným ťahom, že do kampane „naskočil“ až tesne pred voľbami, začiatkom tohto roka. „Keby prišiel pred pol rokom, bojoval by s hendikepom, že ho ľudia nepoznajú. Je síce úspešným diplomatom, ktorý pracoval na vysokých zahraničných funkciách, ale na Slovensku nebol až taký známy. No keďže prišiel v čase, keď bola pozornosť verejnosti upriamená na voľby, navyše sa čakalo, koho nominuje Smer, tak mu to pomohlo. Do kampane prišiel ako posledný a má vynikajúce čísla, jeho nárast bol vlastne z nuly,“ povedal sociológ.
Podpora Čaputovej systematicky narastala. „Jej rast bol kontinuálny. Pred dvomi-tromi mesiacmi mala okolo šiestich percent. Ľudia sa najskôr dozvedeli, že existuje. Stratégia Čaputovej je pravdepodobne iná, akoby sa zamerala na posledné dva-tri mesiace pred voľbami. Má silnú kampaň na internete, je všade vidieť. A keďže si to naplánovala na obdobie, keď už majú ľudia záujem o voľby, rastie iba hore. Pomohlo jej aj to, že o nej rozprávajú protikandidáti – nemusia o nej hovoriť v dobrom, ale už len tým, že o nej hovoria, svojim voličom oznámia, že takáto kandidátka existuje,“ podčiarkol Hřích.
Druhé kolo sa tak kreuje z dvojice kandidátov, ktorých mená boli pred niekoľkými mesiacmi verejnosti prakticky neznáme. Podľa profesorky politológie Dariny Malovej im môže „neznámosť“, paradoxne, pomôcť. „Iní kandidáti, predovšetkým stranícki s jasnou politickou príslušnosťou a minulosťou, sú veľmi polarizujúci. Oslovia len časť verejnosti, ktorá zdieľa ich názory, ale zvyšok spoločnosti im nedôveruje,“ nazdáva sa politologička a pripomína, že aj súčasný prezident Andrej Kiska vstupoval do kampane ako neznámy človek. Na voľby sa však pripravoval oveľa dlhšie ako Šefčovič a Čaputová, kampaň viedol zhruba dva roky.
Od soboty začne platiť dvojtýždňový zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov. „To, že sa nemôžu zverejňovať výsledky verejnej mienky, je vylúčenie len jedného typu informácií, ktoré ovplyvňujú voličov. Výsledky prieskumov môžu ovplyvniť napríklad to, či sa niektorý z kandidátov vzdá a podporí iného. A to sa už stalo. Inak bude kampaň pokračovať ďalej, takže situácia je taká, že nič nie je isté,“ mieni Malová. Napriek tomu si nemyslí, že sa stav na prvých dvoch priečkach bude zásadne meniť.
Podľa politologičky sa dá čakať negatívna kampaň, očierňovanie a osobné útoky. „Použijem analógiu, ktorá bola typická pre české prezidentské voľby. V krátkom období pred voľbami sa na českej politickej scéne a v internetovom priestore objavilo veľa "trolov“. Čo bolo potom aj dokázané a išlo o naozaj nechutnú kampaň. Nemôžeme vylúčiť, že to tak bude aj na Slovensku. Niečo podobné sa stalo aj pred prezidentskými voľbami v USA, keď kandidovali Trump a Clintonová. Šíriť negatívne a nepravdivé informácie cez sociálne siete je celosvetový trend a Slovensko proti nemu nie je imúnne," pripomenula Malová s tým, že mimoriadne špinavú kampaň zažilo Slovensko aj pred nedávnymi komunálnymi voľbami.
Ani sociológ Hřích nečaká prekvapenie na popredných miestach. „Pravdepodobne bude mať o niečo viac pán Harabin, lebo tam predpokladáme dve až tri percentá skrytých voličov. No čo sa týka prvých priečok, to by sa muselo stať niečo veľké, museli by fatálne zlyhať, nezvládnuť veľké diskusie v televíziách. Nepredpokladám, že príde k obrovským posunom,“ predpovedá Hřích. Prezidentské voľby sa budú konať v sobotu 16. marca, ich druhé kolo 30. marca. O post hlavy štátu sa uchádza 13 kandidátov.