Týždeň do volieb: Kandidáti majú poslednú šancu zabojovať o voliča

Prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia o týždeň v sobotu, budú piatou priamou voľbou hlavy štátu v ére samostatnosti Slovenska. Najväčší záujem vzbudili tie úplne prvé v roku 1999, keď prišli voliť tri štvrtiny občanov. Počet voličov v ďalších rokoch prudko klesal, v roku 2014 volilo v druhom kole 50 percent oprávnených voličov a v prvom kole dokonca iba 43 percent.

„Vzhľadom na kompetencie prezidenta je to taká pragmatická účasť, ktorá odzrkadľuje, že prezident nemá výrazné právomoci,“ komentuje tieto čísla politický analytik Ján Baránek. „Uvidíme, čo sa stane tento rok, lebo kampaň sa zvrhla. Už teda v predchádzajúcich voľbách to bol súboj toho "ideálneho“ kandidáta, proti ktorému stál Robert Fico. Dnes ale nemáme súboj až tak vyhranený, lebo Fico nekandiduje. Sám som zvedavý na účasť, či bude vyššia. V prieskumoch nám vychádza vysoká, ale treba objektívne povedať – čo sa týka účasti, respondenti klamú. Neviem, či zámerne, ale v prieskumoch je vždy účasť vyššia ako v reáli," upozornil analytik.

Podľa Baránka to v druhom kole bude iné. „Ide už o osobný súboj, voľby sa – a nemyslím to v zlom – transformujú na osobný politický zápas dvoch kandidátov. Pokiaľ jeden z nich predstavuje zástupcu opozície a druhý je jeho protipólom, teda je to bipolárne, tak, samozrejme, je aj účasť vyššia, lebo voliči sa zmobilizujú a idú k volebnej urne bojovať za svojho kandidáta,“ objasnil analytik Baránek.

Za favoritov volieb sa považujú Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko) a Maroš Šefčovič (nezávislý, podpora Smer). Súboj medzi nimi sa vyhrotil tento týždeň, točil sa okolo možného udelenia milosti prezidentovi Andrejovi Kiskovi v prípade, ak by bol odsúdený za daňové delikty jeho firmy KTAG. Prezidentovi hrozí v tejto veci po uplynutí mandátu trestné stíhanie. Čaputová udelenie milosti jednoznačne neodmietla a uviedla, že by k prípadnej žiadosti pristupovala ako ku ktorejkoľvek inej. Jej odpoveď skritizoval Šefčovič, ktorý rázne odmietol milosť pre akéhokoľvek politika a naznačil, že medzi Čaputovou a Kiskom mohla vzniknúť dohoda o podpore v prezidentských voľbách výmenou za neskoršie udelenie milosti. Čaputová existenciu takejto dohody poprela a Kiska vyhlásil, že o milosť nikdy nepožiada.

Spor vyústil až do konfliktu medzi Kiskom a premiérom Petrom Pellegrinim (Smer). Predseda vlády tvrdo skritizoval prezidenta za odkaz Šefčovičovi, aby „trochu viac myslel na svoju budúcnosť a povesť úspešného kariérneho diplomata, keď neuspeje v prezidentských voľbách“. Pellegrini Kiskovi adresoval slová, že Šefčovič, na rozdiel od prezidenta, vždy dôstojne reprezentoval Slovenskú republiku. Kiska kontroval stanoviskom, podľa ktorého úspešnému diplomatovi Šefčovičovi kazia kampaň maniere a praktiky strany Smer.

VIDEO: Prečo sa pokazili vzťahy medzi Kiskom a Pellegrinim? Je ohrozené dobré meno Šefčoviča v zahraničí? Založí prezident novú stranu alebo z politiky odíde? Na otázky vo videu TV Pravda odpovedá analytik Ján Baránek.

Kampaň pokračuje aj v mediálnom priestore. Tento týždeň sa začali debaty v televíziách a na internetových portáloch, ktoré budú pokračovať do stredy. Tieto môžu ovplyvniť názor voličov a zamiešať karty v preferenciách. Duel Maroša Šefčoviča a Zuzany Čaputovej odvysiela v utorok o 14. hodine aj internetová televízia TV Pravda. Kampaň je intenzívnejšia na sociálnych sieťach. Kandidáti sa predbiehajú v uverejňovaní propagačných videí, platených príspevkov, fotografií či v mediálnych vyhláseniach. Využívajú tiež posledné dni na výjazdy do regiónov a na osobný kontakt s voličmi.

O úspechu a neúspechu kandidátov často rozhodujú len minimálne rozdiely. Napríklad v roku 2014 Radoslav Procházka na treťom mieste zaostával za druhým Andrejom Kiskom iba o 2,76 percen­tuálneho bodu. V roku 2004 bol rozdiel ešte menší. Favoritovi Eduardovi Kukanovi ušiel postup do druhého kola o desatiny percenta, chýbalo mu menej ako 3 650 hlasov.

Podobné tesné súboje nie sú pravidlom. Vo voľbách v roku 2009, naopak, jednoznačne dominovali dvaja favoriti, do druhého kola postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová, zatiaľ čo tretí v poradí František Mikloško zaostal o astronomických vyše 32 percentuálnych bodov a 621-tisíc hlasov.

VIDEO: Koľko ľudí príde o týždeň voliť a ako účasť ovplyvní voľby prezidenta? Pozrite si video so sociológom Pavlom Haulíkom.

Najväčšiemu záujmu voličov sa na Slovensku tradične tešia parlamentné voľby, zúčastňuje sa na nich zhruba 60 percent oprávnených voličov. V pomyselnom rebríčku popularity nasleduje druhé kolo prezidentských volieb s účasťou mierne nad 50 percent. Komunálne voľby prilákali minulý rok zhruba 48 percent voličov. Prvé kolo voľby hlavy štátu zaujíma menej ľudí, za posledných desať rokov sa na ňom zúčastnilo len 43 percent oprávnených voličov.

Politológ Tomáš Koziak skonštatoval, že nízky záujem voličov o prezidentské voľby má viacero dôvodov. Jedným z nich sú aj slabšie právomoci hlavy štátu. „Ľudia možno nepovažujú prezidentské voľby za také dôležité, a to aj z pohľadu kompetencií prezidenta. Ďalším faktorom je priebeh prezidentskej kampane. Ak je zaujímavá a dokáže pritiahnuť ľudí rôznymi témami, ktoré považujú za dôležité, môže ich to motivovať ísť voliť,“ odhaduje politológ. Jednoduché vysvetlenie má podľa neho aj vyšší záujem o druhé kolo. „Pri druhom kole sa skutočne a reálne vyberá ten, kto bude prezidentom. V prípade prvého kola je to len záležitosť akéhosi užšieho výberu. Pokiaľ sú jasní favoriti, ktorí sú na prvých dvoch miestach, ľudia si možno povedia, že ich hlas nie je taký dôležitý, a pôjdu voliť až v druhom kole, keď sa skutočne vyberie konkrétny víťaz z dvoch kandidátov,“ povedal politológ.

V prvom kole môže voliť 4,45 milióna voličov, z toho 2,31 milióna žien a 2,14 milióna mužov. Pre 280-tisíc voličov to budú prvé prezidentské voľby. Náklady na voľby dosiahnu 12 761 623 eur. Vyše 11,2 milióna eur použije ministerstvo vnútra, takmer 1,5 milióna je určených pre Štatistický úrad na spracovanie volebných výsledkov.

Voľby prezidenta sa budú konať v sobotu 16. marca a druhé kolo 30. marca. Volí sa od 7. do 22. hodiny.

O funkciu hlavy štátu sa uchádza 13 kandidátov – Maroš Šefčovič (nezávislý s podporou Smeru), Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko), Štefan Harabin (nezávislý), Béla Bugár (Most-Híd), Milan Krajniak (Sme rodina), František Mikloško (nezávislý), Eduard Chmelár (nezávislý), Juraj Zábojník (nezávislý), Ivan Zuzula (Slovenská konzervatívna strana), Róbert Švec (Slovenské hnutie obrody), Marian Kotleba (ĽS NS), Martin Daňo (nezávislý) a Bohumila Tauchmannová (nezávislá).