Prezident síce nemá právomoc predkladať návrhy zákonov, ale keby si víťaz volieb vybudoval rešpekt naprieč politickým spektrom strán a dosahoval by vysokú popularitu u verejnosti, prízvukovaním niektorých vecí by možno dokázal rozhýbať či už vládu, alebo poslancov tak, aby sa niečo dôležité konečne zmenilo. Možný príklad? Šesť oslovených sa zhodlo, že Slovensku by prospela odluka cirkví od štátu. Vyhýbavo odpovedal len Štefan Harabin.
Ten, naopak, ako jediný pripustil, že by na súkromné účely používal vládny letecký špeciál, za čo dosluhujúci prezident Andrej Kiska čelil ostrej kritike, až od toho upustil.
O zmene financovania cirkví
Jednoznačne prevažuje súhlas prezidentských kandidátov v prípade zmeny financovania cirkví.
Zuzana Čaputová sa prihovára za asignačnú daň. Maroš Šefčovič poznamenal, že úprava je žiaduca na základe dohody. Béla Bugár zmenu nevylúčil. Milan Krajniak sa domnieva, že platy duchovných by mali hradiť členovia cirkví. Podľa Eduarda Chmelára finančná previazanosť štátu s cirkvami neslúži na duchovné pozdvihnutie obyvateľstva. Mikloško uviedol, že sa to asi stane, pričom vláda a cirkevní hodnostári musia nájsť spoločnú reč. Iba Harabin sa postavil proti odluke. A to napriek tomu, že odluku začali pripúšťať už viacerí predstavitelia cirkví. „Nemyslím si, že aktuálne je potrebné niečo na tom meniť,“ uviedol.
Pokiaľ ide o možnosť zavedenia dôchodkového stropu na úrovni 65 rokov, voličov, ktorí to podporujú, nepoteší odpoveď Čaputovej a Bugára. „Bola by som proti, lebo to nepovažujem za systematické riešenie kvality života našich seniorov,“ napísala Čaputová. „V roku 2019 by sme celkom určite nemali rozhodnúť o strope v roku 2034. Považujem to za ekonomicky nezodpovedný krok,“ reagoval Bugár.
Šefčovič stojí na opačnej strane a strop na úrovni 65 rokov jednoznačne podporuje: „Áno, pretože súčasný stav by mohol priniesť situáciu, že ľudia budú musieť pracovať neúmerne dlho. Narážam pritom na ukazovateľ – roky života v zdraví, kde sa s vekom zhruba 57 rokov nachádzame na konci európskeho rebríčka.“
Názory na homosexualitu a eutanáziu
Takzvanú smrť z milosrdenstva, eutanáziu, veľmi opatrne pripúšťajú dvaja kandidáti. „Rešpektovala by som rozhodnutie parlamentnej väčšiny,“ podotkla Čaputová. „Za presne stanovených podmienok človeka nemožno vylúčiť z rozhodovania, ako naložiť s vlastným životom,“ mieni Chmelár. Naopak, Šefčovič, Harabin, Bugár, Krajniak a Mikloško zdôraznili, že odmietajú eutanáziu nevyliečiteľne chorých a trpiacich ľudí.
Päť respondentov záporne odpovedalo na otázku v zmysle, či by gejovia a lesby mali mať možnosť uzatvárať manželstvá alebo registrované partnerstvá a osvojiť si deti. „Manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy,“ napísal Šefčovič, ktorý si nevie predstaviť adopcie homosexuálmi. „Nie. Ústava to nepripúšťa,“ stručne uviedol Harabin. Slovo nie použil aj Bugár, ale dodal, že je za uľahčenie života LGBTI ľudí pri zdedení alebo zisťovaní zdravotného stavu partnera. Podobne reagovali Krajniak a Mikloško, podľa ktorých je manželstvo zväzkom muža a ženy.
Dvoma kandidátmi, ktorí prejavili ústretovosť voči gejom a lesbám, sú Čaputová a Chmelár. „Je potrebné nájsť formu, ktorou sa upravia vzťahy osôb rovnakého pohlavia,“ nazdáva sa Čaputová, podľa ktorej štát má poskytnúť právnu istotu dvom milujúcim sa ľuďom. Chmelár uviedol, že by podpísal zákon o registrovaných partnerstvách. Obaja sa v podstate zhodli v tom, že adopcie homosexuálnymi pármi by mohli byť prípustné v špecifických prípadoch. Ak dieťa nemôže vyrastať v rodine a malo by zostať v ústavnej starostlivosti, lepšie by mu bolo s dvoma milujúcimi sa osobami, hoci aj rovnakého pohlavia, usudzuje Čaputová. Chmelár by výchovu uprednostnil v láskyplnom prostredí a nie v nejakom ústave.
Protiruské sankcie
Rôznorodosť názorov uchádzačov sa prejavila pri otázke, či súhlasia s predlžovaním sankcií EÚ namierených proti Moskve. „Ak Rusko prestane porušovať medzinárodné zmluvy, podporila by som snahy o zrušenie sankcií,“ avizuje Čaputová. Šefčovič najprv poukázal na to, že Rusko je mocnosť, ktorú nemožno ignorovať. „Sankcie považujem za poslednú, takzvanú nukleárnu možnosť. Pri ich prijímaní je nevyhnutné postupovať jednotne v rámci EÚ,“ pokračoval. Harabin poznamenal, že na sankcie aj ekonomického charakteru je potrebný súhlas Bezpečnostnej rady OSN, ktorý nebol daný, hlasoval by za ich zrušenie.
Prečítajte si všetky odpovede vybraných siedmich prezidentských kandidátov.
Bugárova celá odpoveď znela takto: „Áno. Anektovaním Krymu Rusko porušilo medzinárodné právo. Pred touto skutočnosťou nemôžeme zatvárať oči.“ Naopak, Krajniak označil sankcie proti Moskve za pokrytecké. Odpoveď Mikloška nebola priamočiara. Podotkol, že by bol rád, keby éru ekonomických sankcií nahradila éra pokojného spolunažívania štátov a štátnych zoskupení. Chmelár by určite nepodporil trestanie Ruska: „Sankcie sú politicky a ekonomicky škodlivé.“
Ankare chýba podpora, podobne je to s Kyjevom
Niekedy vlažne, inokedy až odmietavo vyzneli reakcie na možné rozširovanie EÚ a NATO. V prvom prípade jedna z otázok pre kandidátov priamo smerovala na Turecko – či súhlasia s názorom, že nepatrí do únie. Zhodne tvrdia, že takpovediac Ankara nemá čo hľadať v tejto rodine európskych štátov, respektíve prinajmenšom nie momentálne.
Pokiaľ ide o rozširovanie EÚ, Ukrajinu spomenul iba Bugár s tým, ak splní podmienky vstupu. Čaputová vidí budúcnosť rozrastajúcej sa únie na Balkáne. Podobne uvažuje Šefčovič, ktorý tiež ako ona spomenul len jediný región – krajiny západného Balkánu. „Pred vyriešením súčasných problémov v EÚ sa nedá uvažovať o jej rozšírení,“ tvrdí Harabin. Podľa Krajniaka by po splnení podmienok mohli vstúpiť do únie dva štáty – Macedónsko a Srbsko. Mikloško podporuje všetky krajiny, ktoré chcú spĺňať kritériá. Chmelár sympatizuje s integračnou snahou Srbska a Čiernej Hory, s ostatnými krajinami by bol opatrnejší.
Čaputová sa pošmykla v prípade Macedóncov
Ako to vyzerá s podporou siedmich kandidátov v otázke rozširovania NATO? Ak sa im to pozdáva, potom o aké štáty by sa aliancia mala alebo mohla rozrásť? Čaputová momentálne nevidí problém s rozširovaním, „menovite o Macedónsko, ktoré vedie s NATO prístupové rozhovory“. Jej odpoveď je však nepresná. Macedónci totiž začiatkom februára tohto roku podpísali s alianciou prístupový protokol a tak od vstupu ich delí už len ratifikácia dokumentu v parlamentoch 29 členských krajín.
Šefčovič upozornil, že rozširovanie NATO je citlivá téma, pričom poukázal na riziko vyostrovania medzinárodných vzťahov. Harabin varoval, že nepotrebujeme provokovať Rusko a hlasoval by proti prijatiu Gruzínska a Ukrajiny. „O balkánske štáty, ak splnia všetky podmienky vstupu do NATO,“ odpovedal Bugár, ktorý sa už nezmienil o Ukrajine, ktorú podporil v prípade rozširovania EÚ. „Okrem prijatia Macedónska považujem rozširovanie NATO za uzavretú záležitosť,“ konštatoval Krajniak. Chmelár podčiarkol, že je za rozpustenie NATO a jeho nahradenie spoločnou európskou obranou. Mikloško sa vyjadril v zmysle, že platí politika otvorených dverí do aliancie pre každého záujemcu.