„Práve to, ako sa zachovajú voliči tých zvyšných kandidátov bude rozhodujúce,“ povedal s tým, že okolo 40 percent voličov nebude mať v druhom kole svojho kandidáta. Otázne je podľa neho aj to, ako sa zachovajú voliči Kotlebu a Harabina.
Hlavne ku koncu kampane sa podľa jeho slov vyostril názorový súboj a vyhradzovanie sa medzi nimi a kandidátmi, ktorí napokon postúpili do druhého kola. Ich voliči sa budú podľa jeho názoru v ďalšom kole rozhodovať na základe toho, či u nich vyhrá odpor k Európskej únii, alebo odpor k liberálnejším hodnotám. Poukázal na to, že podobne sa môžu zachovať aj v budúcnosti pri voľbe politických strán.
Na neúspechu Bélu Bugára (Most-Híd) sa mohlo podľa jeho názoru podpísať aj to, že v porovnaní s inými kandidátmi nemal takú výraznú kampaň. Poukázal na prieskumy, z ktorých vyplýva, že Bugára nevolili najmä mladší občania maďarskej národnosti. To podľa neho môže znamenať, že už nepociťujú potrebu voliť podľa národnosti, ale zvažujú iné hodnoty kandidátov. Doplnil, že aj tento jav sa môže zopakovať pri voľbe politických strán v budúcnosti
„Videli sme, že časť voličov Smeru-SD napríklad volila pána Harabina,“ doplnil na margo vládnej strany, ktorá podporila Maroša Šefčoviča. Ten sa ich bude musieť pokúsiť v druhom kole získať späť. Na výsledku sa mohli podľa Hřícha odraziť aj udalosti uplynulého roka.
Myslí si, že dominancia Čaputovej sa prejaví aj v druhom kole, kde odhaduje pomer hlasov voličov pre kandidátov šesť ku štyrom.
Politologička: Časť spoločnosti vyznáva antisystémové hodnoty
Pomerne silná podpora pre prezidentských kandidátov, akými boli Štefan Harabin či Marian Kotleba, signalizuje, že je potrebné rátať do budúcnosti s tým, že časť slovenskej spoločnosti vyznáva určité antisystémové hodnoty. Povedala to politologička z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. Podľa jej slov sa táto skupina môže prejaviť v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu či v budúcoročných parlamentných voľbách.
Világi tvrdí, že to, čím boli voľby iné ako doteraz, bol hlavne typ kandidátov, ktorí vo voľbách súťažili o voličskú podporu. „Toto boli prvé voľby, v ktorých veľmi otvorene súťažili akoby dva tábory. Jeden tábor je ten, ktorý sa hlásil k politickým stranám, respektíve k politickým silám, ktoré poznáme na Slovensku. Označujeme ich za tzv. mainstreamové politické sily. Ten druhý sa hlásil k antisystémovým zložkám v politike. Toto bola novinka. Takéto súťaženie a s tak otvorenou agendou sme tu doteraz nemali,“ uviedla.
Zuzana Čaputová aj Maroš Šefčovič, ktorí postúpili do druhého kola prezidentských volieb, podľa politologičky predstavujú zložku akoby jedného tábora. Oboch považuje za prodemokratických.
"Nespochybňujú ani zahraničnopolitické orientovanie krajiny, ani základné hodnoty, ktoré liberálno-demokratický režim prináša, komentovala. Ako však dodala, na strane druhej sa spoločnosť sobotou (16. 3.) nezmenila. Prívrženci jedného aj druhého tábora naďalej ostávajú v tejto krajine žiť. Preto možno očakávať, že sa aj sily antisystémového tábora podľa Világi môžu čoskoro prejaviť.
Politológ Mesežnikov: Spoločnosť rozdelená do troch skupín
Prvé kolo prezidentských volieb podľa politológa Grigorija Mesežnikova potvrdilo rozdelenie spoločnosti na tri skupiny. Ako povedal, prvou skupinou je skupina, ktorá podporuje kontinuitu. „To sú voliči Maroša Šefčoviča a je ich približne 20 percent,“ povedal. Druhou skupinou je podľa Mesežnikova skupina, ktorá volá po zmene, ale z pozície takzvaného antisystému. Tých je podľa politológa približne štvrtina a podporili Štefana Harabina alebo Mariana Kotlebu.. Treťou skupinou je skupina, ktorá volá po zmene v rámci princípov liberálnej demokracie. „Táto skupina je momentálne najsilnejšia,“ povedal Mesežnikov s tým, že takýchto voličov reprezentuje Zuzana Čaputová.
Pokiaľ ide o druhé kolo volieb, podľa politológa je Zuzana Čaputová veľmi silnou favoritkou. „Situácia z roku 2014 (keď v druhom kole pôvodne druhý Andrej Kiska predbehol Roberta Fica, pozn. SITA) sa nebude opakovať,“ dodal s tým, že si nemyslí, že by sa Marošovi Šefčovičovi podarilo úspešne zmobilizovať voličov neúspešných kandidátov.