Čaputová verzus Šefčovič. Aké sú ich silné a slabé stránky?

Čaputová (45) do kampane vstúpila ako advokátka, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti v roku 2016, keď získala Goldmanovu environmentálnu cenu za dlhoročnú kampaň za uzavretie skládky odpadov v Pezinku. Do prvého kola prezidentských volieb išla ako podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, šéf tejto strany Ivan Štefunko čelí podozreniam z predražených tendrov.

Šefčovič (52) pôsobí na diplomatickom poli bezmála tri desaťročia. V súčasnosti zastáva post podpredsedu Európskej komisie pre Energetickú úniu. V prvom kole prezidentských volieb získala advokátka 40,57 percenta hlasov, eurokomisár 18,66 percenta.

Finalisti čítajú výsledky prvého kola volieb ako signál voličov na zmenu. Podľa politického analytika Jána Baránka by po súčasnom prezidentovi Andrejovi Kiskovi bol väčšou zmenou Šefčovič. „Kiska predsa podporil Čaputovú. A časť médií ju pred prvým kolom označovalo ako Kisku v sukni,“ pripomenul Baránek.

VIDEO: Prezidentskí kandidáti Zuzana Čaputová aj Maroš Šefčovič čítajú výsledky prvého kola volieb ako signál voličov k zmene. Podľa politického analytika Jána Baránka by po súčasnom prezidentovi Andrejovi Kiskovi bol väčšou zmenou Šefčovič.

Obaja sa profilujú ako proatlantickí a proeurópski kandidáti. Presadzujú bližšiu spoluprácu v rámci EÚ, zasadzujú sa za riešenie migračnej krízy prostredníctvom pomoci štátom, odkiaľ migranti prišli, a cez podporu ich rýchlejšieho návratu do vlasti. „Myslím si, že problémy ako terorizmus, migrácia, klimatické zmeny, boj s korupciou, téma spravodlivosti v prípade, že budeme ako krajiny na týchto témach spolupracovať, efekt môže byť ďaleko lepší, ako keď sa bude o problém starať každá krajina samostatne,“ vysvetľovala kandidátka v diskusiách.

„Môj program jasne hovorí o ďalšom rozvoji Slovenska a o tom, aby sme naďalej úspešne hrali prvé husle v Európskej únii,“ vyhlásil Šefčovič. NATO a EÚ podľa jeho názoru tvoria náš primárny životný priestor.

Spoločné zahraničnopolitické smerovanie krajiny Baránek vyzdvihol. „Či bude prezident jeden, alebo druhý, tak vonkajšia prezentácia zostáva rovnaká. To je dosť dôležité, lebo sa blíži brexit a nevieme, čo nás čaká. Blízko sú tiež európske voľby, ktoré môžu dopadnúť všelijako, a európsky parlament môže skončiť úplne inak, ako vyzerá dnes,“ pripomenul Baránek. Slovensko tak čakajú výrazné zahraničnopolitické aktivity. Dôležité je preto podľa neho, že obaja kandidáti majú v tejto otázke jednoznačný a zhodný postoj.

Medzi spoločné znaky patrí sociálna orientácia. Napríklad ani jeden by nezrušil vlaky a obedy zadarmo. „Aj keď si neviem predstaviť kandidáta na prezidenta, ktorý by hovoril inak,“ poznamenal politický analytik.

Čaputová sa v kampani sústreďuje najmä na dôchodcov a deti či ženy v sociálnej nevýhode. Sociálny program presadzuje aj Šefčovič, ten chce dať svojmu prípadnému prezidentskému pôsobeniu silný sociálny rozmer s dôrazom na dôchodcov a mladé rodiny.

Obaja kandidáti trvajú na tom, že ich hlavným cieľom je spájať spoločnosť. Zhodujú sa, že v spoločnosti vládnu protichodné názory. „Chcem odstraňovať rozdiely v spoločnosti a osloviť tých, ktorým je slušnosť a ľudskosť blízka,“ zdôraznila kandidátka. Byť prezidentom všetkých je Šefčovič pripravený od prvej minúty funkcie. „Chcem silné Slovensko, kde sa nebudeme deliť na dobrých a zlých, slušných a neslušných,“ apeloval kandidát. Medzi spoločné znaky kandidátov možno zaradiť aj fakt, že sa vymedzujú voči extrémizmu a obaja dokážu vystupovať kultivovane a profesionálne.

Najväčšie rozdiely vidí analytik v hodnotových otázkach. „Momentálne sa ukazuje, že Šefčovič sa viac prikláňa na konzervatívnu stranu a ku konzervatívnym a kresťanským voličom. Čaputová, tým, že je z ľavicovej strany a je liberálka, jej hodnotová orientácia je daná a len ťažko by sa z nej teraz mohla nejakým spôsobom vyvliecť,“ zhrnul Baránek. Podľa neho sa Šefčovič aktuálne snaží zaradiť do konzervatívneho krídla strany Smer, ktorá kandidáta podporuje. „Ide teraz o jeho schopnosť presvedčiť konzervatívnych voličov, že naozaj sám medzi konzervatívcov patrí,“ naznačil analytik. Pripomína, že dnes sú na trhu práve konzervatívne orientovaní voliči, teda podporovatelia Štefana Harabina, Mariana Kotlebu (ĽS NS) a Františka Mikloška. „Bojovať o nich by mala aj Čaputová, ale jej šance sú v tomto smere nižšie,“ zhodnotil Baránek.

Čaputová ako ľavicová liberálka podporila právo žien na prerušenie tehotenstva a v kampani vyjadrila názor, že opusteným deťom by sa lepšie vyrastalo u homosexuálneho páru než v detskom domove. Šefčovič, naopak, odmieta „experimentovať s registrovanými partnerstvami“ či s možnosťou adopcie detí dvojicami rovnakého pohlavia.

Rozdiely medzi kandidátmi možno badať aj v ich prioritách. Pre Čaputovú medzi najdôležitejšie témy patria spravodlivosť pre všetkých, dôstojnosť pre seniorov a ochrana životného prostredia. Ako prezidentka chce zdôrazňovať potrebu systémových zmien v polícii, prokuratúre a súdnictve. Rovnako sa chce zasadzovať za to, aby Slovensko zakročilo proti rastúcej tvorbe odpadu, a bude podporovať všetky návrhy na obmedzovanie plastov.

Šefčovič by sa ako prezident rád opieral o tri piliere: reprezentácia krajiny, ochrana ústavy a zákonov štátu, ochrana občianskych a ústavných práv všetkých občanov bez rozdielu. Pri každom zákone by tak dával pozor, aký má legislatívny akt dosah na dôchodcov, mladé rodiny, na podnikateľské prostredie či mieru byrokratizácie. Presadzuje tiež kresťanské hodnoty a medzi jeho priority patrí aj oživenie poľnohospodárstva.

Čaputová v sobotnom prvom kole volieb predbehla protikandidáta o 20 percent. „Dobehnúť takýto rozdiel nie je nemožné, len to bude veľmi ťažké,“ vyjadril sa Baránek. Zabrať musí kandidát aj jeho štáb. Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční v sobotu 30. marca.