PROFIL: Bleskový politický vzostup Zuzany Čaputovej

K raketovému smerovaniu do kresla hlavy štátu pomohlo, keď sa nevýrazný Robert Mistrík vzdal kandidatúry v prospech Čaputovej. Stala sa zrazu najsilnejšou opozičnou figúrou – dámou na politickej predvolebnej šachovnici.

Tempo vzostupu Čaputovej je neporovnateľné s tým, ako sa predieral k moci dosluhujúci prezident. Andrej Kiska bol totiž považovaný už niekoľko mesiacov pred voľbami za hlavného súpera Roberta Fica, ktorý nakoniec neuspel s prechodom z funkcie premiéra na post hlavy štátu. Čaputová sa ešte vo februári pohybovala v prieskumoch verejnej mienky niekde okolo tretieho a štvrtého miesta. Po odstúpení Mistríka a vďaka tomu, že si získavala čoraz viac sympatizantov, bleskovo vyletela na prvé miesto, ktoré mala také silné, že nikto nemohol pochybovať, že do druhého kola postúpi jednoznačne s najväčším počtom odovzdaných hlasov oprávnených voličov.

Kampaň proti skládke, boj proti amnestiám

Verejnosť si prvýkrát všimla vyštudovanú právničku, keď sa postavila za uzavretie skládky odpadu v Pezinku. Za neúnavnú angažovanosť si v roku 2016 vyslúžila Goldmanovu environmentálnu cenu.O Čaputovej bolo dosť počuť, aj keď sa pomaly blížilo dvadsiate výročie takzvaných Mečiarových amnestií, ktoré roku 1998 umožnili zabezpečiť beztrestnosť páchateľov a organizátorov únosu Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Po rastúcom verejnom tlaku Národná rada SR nakoniec rozhodla o zrušení amnestií. Podieľala sa na tom aj Čaputová, ktorá vtedy v kampani spolupracovala s organizáciou VIA IURIS.

Vychádzajúc zo skúseností, keď viedla zápas za spravodlivosť, označila slušnosť za jednu z priorít, ktorej by sa pridŕžala ako hlava štátu: „Ako prezidentka chcem venovať svoju životnú energiu a celú váhu prezidentského úradu tomu, aby nikto z nás nemusel zažívať bezprávie a aroganciu moci,“ zdôraznia na svojej webovej stránke.

Profilovala sa ako pomocníčka, čo sa teší, keď môže podať pomocnú ruku tým, ktorí ju potrebujú: „Práve služba iným dáva môjmu životu zmysel a hodnotu.“ Prízvukuje, že chce priniesť nový vzduch: „Do prezidentského úradu vstúpim s cieľom obnoviť dôveru v našej spoločnosti. Chcem svojím dielom prispieť k tomu, aby politika bola znovu vnímaná ako verejná služba.“ Napriek tomu, že sa Čaputová pasuje za bezúhonnú osobu, medzi prvým a druhým kolom volieb sa ukázalo, že pestovaný imidž má trochu naštrbený. Zistilo sa totiž, že čelí problému s koncipientskou praxou. Po kritike vyriešila svoju kauzu radšej tak, že sa dala vyškrtnúť zo zoznamu členov Slovenskej advokátskej komory.

Hodnotové postoje

O téme práv gejov a lesieb Čaputová uvádza, že to síce nie je jej priorita, ale podľa nej treba nájsť formu, ktorou sa upravia vzťahy osôb rovnakého pohlavia, čo by im prinieslo právnu istotu. Tvrdí, že keby dieťa bez biologických rodičov malo byť v ústavnej starostlivosti, lepšie by mu bolo s dvoma milujúcimi osobami, hoci aj rovnakého pohlavia. V prípade eutanázie sa vyjadruje mierne alibisticky: „Rešpektovala by som rozhodnutie parlamentnej väčšiny.“ Proti povinným migračným kvótam sa jednoznačne nevymedzila. Nazdáva sa, že Slovensko by malo poskytnúť azyl ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou a spĺňajú azylové podmienky.

Čo nedokázala prezradiť o sebe ani počas niekoľkých týždňov predvolebnej kampane, je jej kvalita znalosti cudzích jazykov. Zostáva neznáma odpoveď na otázku, ako vyzerá jej znalosť angličtiny. Doteraz iba konštatovala, že sa ňou dohovorí, z čoho sa nedá zistiť, či hovorí po anglicky výborne plynulo, aby bez tlmočníka mohla viesť rozhovory so zahraničnými lídrami.

Význam poradcov

Dôležité bude, akými odborníkmi sa Čaputová obklopí v Prezidentskom paláci. Zvlášť preto, lebo jej chýbajú akékoľvek skúsenosti s vykonávaním významnej verejnej volenej funkcie. Výberom ľudí do svojho tímu nepriamo ukáže, či myslí vážne slová, že chce spájať rozdelenú spoločnosť. Potvrdila by to, keby si nevybrala jednostranne orientovaných expertov. A zároveň keby sa nedostala pod ich výrazný vplyv.

Na druhej strane treba brať vážne aj to, aby odborníci po jej boku iba neprikyvovali na to, či si myslí. Toto riziko sa opakovane stalo skutočnosťou v Českej republike, na čo pred niekoľkými mesiacmi poukázal predseda tamojšieho ústavného súdu Pavel Rychetský. Poznamenal, že zrejme najväčšou chybou všetkých doterajších českých prezidentov bolo to, že sa obklopili pritakávačmi.