Sociológ Pavel Haulík upozorňuje, že výsledky prezidentských volieb sú do parlamentnej matematiky nepreložiteľné. „Takto to býva po každých voľbách, kde nekandidujú priamo strany. Vždy sú všetci víťazmi a nikto nie je porazeným. Ako pri poloplnej a poloprázdnej fľaši, aj tu je obsah rovnaký, len interpretácie sa rôznia,“ mieni Haulík.
K Čaputovej víťazstvu sa hlási jej materská strana a takmer celá opozícia. Po jej ďakovnej reči počas volebnej noci predsedovia mimoparlamentného zoskupenia Progresívne Slovensko a Spolu, Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý, vystúpili na pódium, kde ohlasovali, že ide o víťazstvo liberálov. Reakcie opozície nenechali na seba dlho čakať. V nedeľňajšej povolebnej diskusii v televízii Markíza podpredsedníčka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová odmietla stotožniť Čaputovej prvenstvo s úspechom Progresívneho Slovenska. Pripomenula, že podiel na výsledku má aj ich nominant Róbert Mistrík, ktorý sa pred prvým kolom volieb vzdal v prospech Čaputovej. Tak isto argumentoval aj líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. „Polievku si prihrial“ aj koaličný Most-Híd, ktorý pripomenul, že kandidátku pred druhým kolom podporil.
Haulík zhodnotil, že opozícia nemá veľa dôvodov na radosť. „Na Čaputovej víťazstve majú malú zásluhu. Aj Progresívne Slovensko by preháňalo, ak by si ho prisvojovali. Hoci sa týmto úspechom aspoň zviditeľnili. Čaputová bola v správnom čase na správnom mieste a mala určité danosti. Tá ročná vlna občianskeho odporu k vládnym stranám, najmä Smeru, sa neniesla v straníckej podobe, preto možno len ťažko hľadať niekoho, kto by v parlamentných voľbách z jej úspechu mohol priamo získať," konštatoval sociológ.
Doplnil, že Čaputovej milión hlasov si nebude deliť nikto, preto tieto voľby z pohľadu politických strán nemajú víťaza. "Parlamentné voľby budú úplne o niečom inom. Pred nimi dôjde k reštrukturalizácii, napríklad ak Kiska založí stranu. Myslím, že najhoršie na tom je práve Most-Híd, ktorý môže mať problém dostať sa do parlamentu. Smer na voľbách zrejme nestratí, či však niečo získa, bude záležať na zmenách v strane,“ nazdáva sa Haulík.
Najsilnejšia parlamentná strana Smer interpretuje viac ako 750-tisíc hlasov, ktoré Šefčovič získal, ako svoje posilnenie. V parlamentných voľbách v roku 2016 ju volilo 737-tisíc ľudí. „Z tejto voľby, na rozdiel od opozičných parlamentných strán, vyšla strana Smer posilnená,“ reagovala strana vo svojom stanovisku k prezidentským voľbám.
Podpredseda Smeru a minister financií Peter Kažimír má však iný názor, podľa neho by strana mala priznať prehru. „Ako by mohla byť najsilnejšia politická strana v krajine posilnená volebným procesom, v ktorom, aby neuškodila vlastnému kandidátovi, nemohla sa k nemu ani naplno prihlásiť. Jediným posilneným je Maroš Šefčovič,“ uviedol v stanovisku Kažimír, ktorý v lete z ministerstva a strany odchádza do vedenia Národnej banky Slovenska. „Musíme byť na seba prísni, nepostačuje porovnávať sa s málo významnou parlamentnou opozíciou,“ podčiarkol. Dodal, že jediným spôsobom, ako zastaviť trend poklesu podpory verejnosti, je odvaha povedať si pravdu a pracovať na poctivej zmene.
Ak sa chce strana Smer porovnávať so Šefčovičovým úspechom, bola by podľa Haulíka bližšie k jeho výsledku z prvého kola volieb, kde získal necelých 20 percent, než k druhému kolu s takmer 42 percentami. „Smer má smolu v tom, že nemá šancu postaviť víťazného kandidáta, pretože by vždy začínal na úrovni mínus 20 percent. Vyjadruje to odpor voličov k tejto politickej strane vzhľadom na to, že Smer je dlho pri moci. Navyše sa im ťažko hľadá kandidát, ktorý by dokázal osloviť obe skupiny podporovateľov – ľavicovo liberálnu aj tú konzervatívnejšiu. Preto aj niektorí voliči Smeru mali v prvom kole so Šefčovičom problém,“ uzavrel sociológ.