Najčastejšie sa zatiaľ v tejto súvislosti spomína manažérka prezidentskej kampane Veronika Gulášová a Martin Burgr, ktorý pôsobil ako jej hovorca. V povolebnej debate televízie Markíza Čaputová priznala, že nevylučuje ako poradcu pre zahraničnú politiku Michala Šimečku, ktorý kandiduje do eurovolieb za Progresívne Slovensko. Šimečka jej radil aj v kampani. „Bola by som veľmi rada, uvidíme, či to kapacity dovolia, vzhľadom na to, že kandiduje do europarlamentu. Dúfam, že aspoň v nejakej miere budeme môcť zostať v kontakte. Nesmierne si ho vážim aj pre jeho skúsenosť a vzdelanie a jeho vhľad do zahraničnej politiky,“ uviedla Čaputová.
V konkretizovaní ďalších mien je opatrná, budovaním tímu sa chce zaoberať v najbližších týždňoch. Priznala, že nejaké mená už má vytypované a predbežne prekonzultované. Nevylučuje, že by ocenila ako poradcu pre právnu oblasť Jána Mazáka, ktorý je v súčasnosti poradcom prezidenta Andreja Kisku. Čaputová pripustila aj to, že si do paláca vezme ľudí zo svojej domovskej strany Progresívne Slovensko, z ktorej po zvolení vystupuje. Po poradcoch sa však chce rozhliadnuť aj v širšom priestore.
Budúca prezidentka neodpovedala na otázky Pravdy, či už niekoho oslovila s ponukou na miesto poradcu. Nespresnila ani to, či počíta s niektorými spolupracovníkmi Kisku, alebo si svoj tím vybuduje nanovo, a či budú jeho súčasťou aj ľudia, ktorí jej pomáhali v kampani.
Politický analytik Ján Baránek vysvetlil, že v niektorých oblastiach môžu mať poradcovia veľmi veľký vplyv na konečné rozhodnutia prezidentky. „Čo sa týka zahraničnej politiky, v ktorej je takisto neskúsená, ako bol jej predchodca Kiska, tam bude odkázaná na poradcov. Podľa toho, z akého názorového okruhu si ich vyberie, tak to bude aj vyzerať. Z tohto pohľadu nečakám nejakú veľkú zmenu v porovnaní so súčasnou zahraničnou politikou terajšieho prezidenta. Čiže vplyv poradcov tam môže byť veľmi veľký,“ nazdáva sa analytik.
Čo sa týka iných oblastí, dodáva Baránek, Čaputová by sa ako právnička mohla v niektorých témach pohybovať suverénnejšie. „V domácej politike skôr predpokladám štandardných poradcov, ako mali doteraz všetci prezidenti – na ekonomiku, ústavné právo, sociálne veci. Tam skutočne nikto nemôže byť ,všeodborníkom', polyhistorom, to dnes už neexistuje. Tam zrejme nebude až tak odkázaná na poradcov, skôr na odborné rady. Ale názor si určite bude vedieť vytvoriť sama, lebo pôsobila na domácej scéne,“ predpovedá Baránek.
Prvá žena v prezidentskom kresle si bude musieť vo funkcii zvyknúť na nový režim. V nedeľu, krátko po zvolení, jej bola pridelená ochranka z Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Budúca prezidentka chodila so súkromnou ochrankou už počas vrcholiacej kampane, teraz sa už o jej bezpečnosť budú starať štátni ochrankári. Sprevádzať ju budú na každom kroku, hliadkovať budú aj pred jej domom v Pezinku, kde Čaputová plánuje zostať bývať. Prezidentovi náleží štátna ochranka doživotne, aj po skončení mandátu.
„V súčasnosti Úrad pre ochranu ústavných činiteľov nastavuje bezpečnostné procesy s novou prezidentkou SR a nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ povedal hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov.
Na otázku, či je možné dostatočné zabezpečenie súčasného bydliska Čaputovej, hovorca neodpovedal. Prezidentka sa zatiaľ neplánuje sťahovať do Bratislavy. Otázne je, či nenastanú problémy s jej každodennou prepravou medzi Pezinkom a hlavným mestom. Podobné ťažkosti riešil zo začiatku svojho funkčného obdobia aj Kiska. Nasťahoval sa do obce blízko Bratislavy, do domu v Ivanke pri Dunaji. Už o niekoľko mesiacov však musel zmeniť adresu, keďže tá pôvodná nebola vyhovujúca z logistických a bezpečnostných dôvodov a každodenné presuny komplikovali dopravu. Kiska sa preto presťahoval do bytu v bratislavskom Starom Meste na ulici Čmeľovec, blízko vládneho hotela Bôrik.
Čaputová ako hlava štátu sa bude môcť oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, rôzne informácie jej bude poskytovať napríklad Slovenská informačná služba. Napriek tomu zákon nevyžaduje, aby mala bezpečnostnú previerku. Môže o ňu požiadať dobrovoľne. Čaputová neodpovedala na otázku Pravdy, či tak plánuje urobiť.
„Prezident má inštitút, ktorý spadá v zmysle zákona pod osoby s osobitným postavením – okrem prezidenta ide o členov Ústavného súdu, členov vlády a poslancov. Tieto skupiny ľudí nepotrebujú previerku pre výkon svojej funkcie,“ vysvetlil Ján Mojžiš, bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). S akými utajovanými skutočnosťami sa zo svojej pozície môže prezident oboznamovať? „So všetkými typmi tajných informácií, ktoré sú v kuratele štátu Slovenská republika. V prípade, že by sa chcel oboznamovať s utajenými skutočnosťami NATO, potrebuje štandardnú previerku NBÚ,“ priblížil Mojžiš.
Zuzana Čaputová vystrieda v prezidentskom úrade Andreja Kisku 15. júna. Čas pred inauguráciou chce stráviť relaxom, ale aj neformálnymi stretnutiami s predstaviteľmi verejnej moci. Podľa vlastných slov sa bude usilovať o korektné vzťahy so všetkými lídrami parlamentných strán, predovšetkým s predsedom parlamentu a predsedom vlády.
Medzičasom stihli Čaputovej gratulovať k víťazstvu viacerí európski lídri. Blahoželať jej mal francúzsky prezident Emmanuel Macron, gratuláciu poslal aj český premiér Andrej Babiš či ukrajinský prezident Petro Porošenko. Na návštevu svojich krajín ju pozvali prezident Nemecka Frank-Walter Steinmeier a maďarský prezident János Áder. Čaputová avizovala, že jej prvá zahraničná cesta povedie do Českej republiky.