Dohoda o spolupráci v oblasti obrany s USA polarizuje spoločnosť. Predseda ODS, generálporučík v.v. Pavel Macko si myslí, že je prínosom, publicista Eduard Chmelár ju považuje za ohrozenie suverenity.
Denník Pravda v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, Zastúpenie v SR, pripravil sériu diskusných relácií Slovenská ľavica 2021. Pozrite si prvý diel.
Normalizácia a útok na intelektuálov alebo precenenie vlastnej dôležitosti? Chmelár a Blaha na Akadémii Policajného zboru skončili.
Čím chcú strany Vlasť a Socialisti.sk osloviť voličov, čo majú spoločné, a v čom sa líšia? Pozrite si reláciu Zuzany Martinákovej Ide o pravdu.
Dvojkou na kandidátke je žeriavnička Zuzana Cingeľová, známa držaním hladovky pred Úradom vlády za lepšie pracovné podmienky robotníkov.
Za podpredsedov boli zvolení Martin Sarvaš, Artur Bekmatov, Beáta Janočková, Daniel Patkoš a Alica Mihale Razgyelová.
Medzi priority novovzniknutého hnutia patrí napríklad skokové zvýšenie minimálnej mzdy na 800 eur.
Program hnutia chcú podrobne predstaviť po jeho zaregistrovaní. Má byť postavený na sociálnom, environmentálnom a mierovom pilieri.
MARTIN KRNO: Prestavujú sa i ďalšie „nové“ tváre. Okrem Tibora Gašpara a neúspešného kandidáta na prezidenta Štefana Harabina aj Vladimír Mečiar.
Pravdepodobnosť, že niektorá z nových strán naozaj uspeje, je nízka. V ich neprospech svedčí jednoduchá matematika.
Chmelár poznamenal, že hlavným koreňom príčin korupcie je súčasná podoba kapitalizmu.
Chmelár sa už v roku 2015 neúspešne pokúšal o registráciu politického hnutia SEN.
Denník Pravda prináša veľkú anketu medzi vybranými siedmimi uchádzačmi o funkciu hlavy štátu. Čítajte odpovede na 28 dôležitých otázok.
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Začali sa verejné debaty kandidátov na prezidenta. Každý vydáva zo seba, čo v ňom je.
MARTIN HARMAŇOŠ: Kompetencie prezidenta, ako je možnosť dať posúdiť novoprijaté zákony Ústavnému súdu či podpisovať medzinárodné zmluvy, nie sú bezvýznamné.
Kandidáti na prezidenta Štefan Harabin a Eduard Chmelár hovorili o postavení hlavy štátu a prezidentských kompetenciách.
Ani jeden z kandidátov priamo nepovedal, či by ako prezident predsedu strany Smer vymenoval za ústavného sudcu.
Politický analytik a pedagóg odovzdal v pondelok hárky so 17 953 podpismi.
Diskutujúci sa zhodli, že je potrebné zvýšiť dôveru v štát a v politiku.
Politický analytik a pedagóg Eduard Chmelár usilujúci sa o kandidatúru na prezidenta SR predniesol Tieňovú správu o stave Slovenskej republiky.
Eduard Chmelár sa narodil 21. augusta 1971 v Modre. Detstvo prežil v Pezinku, kde žil do roku 1996. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a interkultúrne vzťahy na University of Warwick v Spojenom kráľovstve.
Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 bol predstaviteľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) v Pezinku. Pracoval ako novinár, dostal niekoľko cien za žurnalistickú tvorbu, založil a viedol spoločensko-politický týždenník Slovo. Viedol celý rad občianskych kampaní, väčšinou mierových.
Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD. bol vedúcim Ústavu politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a prednášal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. V rokoch 2012–2016 bol rektorom Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.
V roku 1998 kandidoval v parlamentných voľbách za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na kandidátke Strany demokratickej ľavice (SDĽ). V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu (EP) na listine Strany zelených (SZ). V roku 2011 sa angažoval ako líder Iniciatívy za občiansku ústavu, následne sa prezentoval ako jeden z lídrov kandidátskej listiny hnutia 99 percent do volieb do NR SR v roku 2012. Pre nezhody s vedúcimi predstaviteľmi hnutia kandidatúru stiahol.
V roku 2015 sa pokúšal o registráciu hnutia SEN s ambíciami zúčastniť sa na parlamentných voľbách. Žiadosť o registráciu bola zamietnutá Ministerstvom vnútra SR z dôvodu nedostatočného počtu platných podpisov.
V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu slovenskému novinárovi.
„Slovensko trpí tým, že prestalo diskutovať o najzávažnejších otázkach, ktoré trápia nielen túto spoločnosť, ale aj Európu a svet,“ uviedol.
Má tri deti a žije v Galante.