GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Začali sa verejné debaty kandidátov na prezidenta. Každý vydáva zo seba, čo v ňom je.
MARTIN HARMAŇOŠ: Kompetencie prezidenta, ako je možnosť dať posúdiť novoprijaté zákony Ústavnému súdu či podpisovať medzinárodné zmluvy, nie sú bezvýznamné.
Kandidáti na prezidenta Štefan Harabin a Eduard Chmelár hovorili o postavení hlavy štátu a prezidentských kompetenciách.
Ani jeden z kandidátov priamo nepovedal, či by ako prezident predsedu strany Smer vymenoval za ústavného sudcu.
Politický analytik a pedagóg odovzdal v pondelok hárky so 17 953 podpismi.
Diskutujúci sa zhodli, že je potrebné zvýšiť dôveru v štát a v politiku.
Politický analytik a pedagóg Eduard Chmelár usilujúci sa o kandidatúru na prezidenta SR predniesol Tieňovú správu o stave Slovenskej republiky.
Potrebuje aspoň 15-tisíc podpisov. Kandidatúru oficiálne oznámi, keď podpisy získa.
Ministerstvo vnútra odmietlo zaregistrovať politické hnutie SEN Eduarda Chmelára, pretože nepredložilo dostatok potrebných podpisov pod registráciu.
Za rekordne nízku účasť pri eurovoľbách, ktorá na Slovensku dosiahla úroveň 13,05 percenta, môžu podľa analytika Jána Baránka politici, ale aj závisť voličov.
Eduard Chmelár sa narodil 21. augusta 1971 v Modre. Detstvo prežil v Pezinku, kde žil do roku 1996. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a interkultúrne vzťahy na University of Warwick v Spojenom kráľovstve.
Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 bol predstaviteľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) v Pezinku. Pracoval ako novinár, dostal niekoľko cien za žurnalistickú tvorbu, založil a viedol spoločensko-politický týždenník Slovo. Viedol celý rad občianskych kampaní, väčšinou mierových.
Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD. bol vedúcim Ústavu politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a prednášal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. V rokoch 2012–2016 bol rektorom Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.
V roku 1998 kandidoval v parlamentných voľbách za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na kandidátke Strany demokratickej ľavice (SDĽ). V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu (EP) na listine Strany zelených (SZ). V roku 2011 sa angažoval ako líder Iniciatívy za občiansku ústavu, následne sa prezentoval ako jeden z lídrov kandidátskej listiny hnutia 99 percent do volieb do NR SR v roku 2012. Pre nezhody s vedúcimi predstaviteľmi hnutia kandidatúru stiahol.
V roku 2015 sa pokúšal o registráciu hnutia SEN s ambíciami zúčastniť sa na parlamentných voľbách. Žiadosť o registráciu bola zamietnutá Ministerstvom vnútra SR z dôvodu nedostatočného počtu platných podpisov.
V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu slovenskému novinárovi.
„Slovensko trpí tým, že prestalo diskutovať o najzávažnejších otázkach, ktoré trápia nielen túto spoločnosť, ale aj Európu a svet,“ uviedol.
Má tri deti a žije v Galante.