Dostane sa Harabin opäť do Súdnej rady?
IGOR DANIŠ: Po neúspešných prezidentských voľbách sa zdalo, že politickej i súdnej kariére Štefana Harabina odzvonilo. Bol to omyl. Bývalý sudca sa opäť hlási o slovo v justícii.
Informoval o tom poslanec Rudolf Huliak. Podľa Viliama Karasa ide o zlý vtip.
V médiách sa ráno objavila správa, že Harabin pôjde voliť v druhom kole šéfa Hlasu.
“Tento spor nie je o mne, je o vás,” kričal počas prestávky na chodbe súdu Harabin. Priaznivci mu tlieskajú a on tvrdí, že je porušovaná charta ľudských práv.
Harabin skončil na treťom mieste a získal vyše 11 percent hlasov.
Všetko dôležité zo štábu kandidáta Štefana Harabina sme prinášali online.
To najzaujímavejšie podľa odborníkov ešte len príde.
Väčšina Harabinových voličov chce dať hlasy v druhom kole práve Pellegrinimu.
Spolu s politológmi, so sociológmi a s odborníkmi sme zhodnotili, aké sú ich šance tri dni pred voľbami a či kampaň pred druhým kolom môže niečo zmeniť.
O post prezidenta Slovenskej republiky vo voľbách v roku 2024 sa uchádza 10 ľudí.
Kandidáti pre Pravdu opísali svoju víziu, predstavu o tom, aký má byť prezident a odpovedali na 19 kľúčových hodnotových otázok.
Do ankety sa zapojilo 8 z 10 kandidátov. Líder SNS Andrej Danko sa vzdal v prospech Štefana Harabina. Milan Náhlik a Štefan Harabin do uzávierky neodpovedali.
MARIÁN REPA: To, že Andrej Danko sa vzdá v prospech Štefana Harabina, sa dalo očakávať. Nepochybne to posilní národný tábor. Zároveň vo vzťahu ku koaličným partnerom je však takýto krok veľmi riskantný.
Predseda SNS svoj krok vysvetlil vývojom preferencií a snahou netrieštiť národno-konzervatívne sily.
Kto má najviac transparentnú kampaň a kto najmenej?
Súdny proces s bývalým predsedom Najvyššieho súdu SR by sa mal na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku začať 25. marca.
Pravda položila všetkým jedenástim kandidátom rovnaké otázky. V poslednom článku vám predstavíme postoje kandidátov, čo by robili v otázke schválenia trestnej novely a vymenovania Gašpara za šéfa SIS.
Pravda položila všetkým jedenástim kandidátom rovnaké otázky. V treťom článku opisujú predstavu o tom, aký má byť prezident a či by mal disponovať silnejšími právomocami.
Pravda položila všetkým jedenástim kandidátom rovnaké otázky. V druhom článku vám predstavíme ciele jednotlivých kandidátov a ich top päť priorít.
JUDr. Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957 v Ľubici. V rokoch 1976–1980 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 1981 dosiahol titul doktora právnych vied.
Od roku 1983 začal pôsobiť ako sudca na Okresnom súde v Poprade, kde zotrval do roku 1989. Od roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde Košice. V období 1991 až 1992 pracoval na Ministerstve spravodlivosti SR na odbore justičnej správy ako vedúci trestného oddelenia.
Od roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR (NS SR). V roku 1996 začal pôsobiť vo funkcii predsedu trestného senátu a predsedu trestného kolégia. Národná rada SR zvolila 11. februára 1998 Štefana Harabina za predsedu NS SR. Opätovne bol Štefan Harabin do tejto funkcie zvolený 20. decembra 2002, tentoraz už Súdnou radou SR. Harabinov protikandidát Sergej Kohut však napadol voľbu na Ústavnom súde SR, ktorý mu dal za pravdu.
Štefan Harabin vykonával funkciu predsedu trestného senátu NS. V roku 2006 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica ako nominant Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). 22. júna 2009 bol opäť zvolený na post predsedu Najvyššieho súdu SR.
Na zasadnutí Súdnej rady SR v Sobranciach 19. mája 2014 sa Štefan Harabin opätovne uchádzal o svoje znovuzvolenie. Súdna rada však nezvolila nového predsedu NS ani v opakovanej voľbe.
Funkciu predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu vykonával do 14. septembra 2015, keď ho odvolali členovia kolégia na mimoriadnom zasadnutí. V súčasnosti je sudcom Najvyššieho súdu.
Do volieb ide „s víziou zachrániť štát, zachrániť kresťanskú slovenskú rodinu a zaviesť poriadok v štáte“.