Interview s Korčokom je prvé zo série rozhovorov s prezidentskými kandidátmi, ktoré vám prinesieme.
Ivan Korčok v rozhovore hovorí:
- čo trápi Slovákov,
- za čo kritizuje ministra Blanára,
- či Slovensko prišlo s novou vládou o partnerov,
- či by vymenoval Tibora Gašpara za šéfa SIS,
- či by podpísal novelu o 13. dôchodkoch,
- ako chce mobilizovať voličov,
- či ho voliči vnímajú ako predstaviteľa bratislavskej kaviarne,
- prečo nie je jeho rodina z kandidatúry nadšená.
Nedávno ste ironicky okomentovali výsledok prieskumu agentúry AKO, v ktorom ste získali 26,5 percenta, slovom „vedieme“. Vidíte sa už v Prezidentskom paláci?
Usilujem sa o to. Chodím po Slovensku, tomu sa venujem najviac. Mám stretnutia každý týždeň v rôznych mestách. Dnes (v stredu 29.11., pozn. red.) odchádzam do Rožňavy a do Rimavskej Soboty. Minulý týždeň som bol v Banskej Bystrici a Brezne. Zdá sa mi, že je to poctivá cesta do súťaže, ktorá verím, že bude férová.
Záujem o prezidentský úrad ste oznámili na konci augusta, odvtedy ste v teréne. Doteraz ste sa v rámci práce ako diplomat stretávali skôr s politikmi alebo rezortnými kolegami. Akí sú Slováci v uliciach?
Po prvé, je to veľmi dobrá možnosť načúvať občanom. Po druhé, to, čo mi dodáva energiu, je, že je záujem. Neviete, koľko ľudí príde. Zaujíma ich, čo sa deje v politike, vo verejnom priestore, aj to, že budú na budúci rok prezidentské voľby, preto prichádzajú na stretnutia so mnou. Prejavujú živý záujem a z času na čas kladú kritické otázky.
Napríklad?
Keď prejavia nespokojnosť s výsledkami volieb a niektoré veci sa im nepáčia, pýtajú sa na to, či si myslím, že kompetencie prezidenta sú dostatočné, ako chcem naplniť úrad prezidenta. Prejavujú záujem aj o miesto Slovenska vo svete. Asi sa to spája s tým, že túto oblasť vnímajú ako „moju“. Záujem je veľmi živý.
Vymenovali ste veci, ktoré ľudí zaujímajú, teraz skúste pomenovať tri veci, ktoré ľudí trápia.
Je to ekonomická situácia. Pochopiteľne to ľudí najviac zaujíma. Druhá vec je stav politiky a verejného života. Ľudia sú rozčarovaní, často sú zdesení a nahnevaní úrovňou komunikácie a politického života. Mnohí veľmi spontánne hovoria, že si nemôžu pustiť ani správy v televízii, lebo ich to deprimuje. Potom ich zaujíma, kam Slovensko smeruje, čo príde v najbližšom období. Každá z týchto troch vecí sa dá rozmeniť na drobné. Vieme veľmi dobre, v akej ekonomickej situácii sa nachádzame. Vláda prijala svoj program, kde hovorí o 0,5-percentnej konsolidácii, ale vieme, že to číslo nevychádza, nie je to dosť. Otázka je, či sa krajina na konci tohto volebného obdobia posunie dopredu, alebo nie, a čo to znamená. Či budú lepšie služby štátu, čo bude so školstvom, či budú ľudia odchádzať zo Slovenska. Stav verejnej politiky a vôbec politickej kultúry na Slovensku – ľudia vidia, že sa tu niektorí politici správajú, ako keby bol týždeň pred voľbami. Slováci sú hnaní na barikády, sú tu emócie. Pri tej tretej téme sa musí vyjasniť, kam sa Slovensko uberie v zahraničnej politike. Vieme veľmi dobre, že aj o tom sa hovorilo vo voľbách.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Ako nominant SaS ste pôsobili ako minister zahraničných vecí vo vláde Igora Matoviča, ktorej prischol prívlastok vláda chaosu. Prispela aj k tomu, že verejné financie potrebujeme konsolidovať. Samozrejme, je to dlhodobejší proces. Nie je to len vina predchádzajúcej vlády. Vnímajú ľudia, že ste boli súčasťou tej vlády?
Neskrývam sa pred tým, že som bol minister zahraničných vecí predchádzajúcej vlády, pretože si stojím za všetkým, čo som v tej funkcii počas dva a pol roka urobil. Ale nie, nepýtajú sa ma na celkový obraz vlády, z ktorej SaS odišla. Nemám problém zadefinovať ani to, že tam bol problém vo vládnutí, že ľudia mali pocit, že viac sa riešia spory medzi politikmi a menej to, čo by sa malo. Je to objektívny fakt. Neutekám pred tým.
Zo septembrových volieb vzišla vláda Smeru, Hlasu a SNS. Ak by ste boli teraz začínajúci diplomat, zostali by ste s touto vládou na ministerstve zahraničných vecí?
Zostal.
Myslíte si, že by ste mohli prispieť k tomu, aby boli naplnené vaše predstavy o tom, ako má vyzerať zahraničná politika Slovenska?
Odpovedal by som jedným slovom zostal. Nie je za tým bodka, ale čiarka. Zostal by som, ale je na každom jednom príslušníkovi slovenskej diplomatickej služby, do akej miery je schopný sám seba v systéme vidieť. Myslím si, že je tu otázka, ktorú si kladú mnohí profesionáli v službe – kde sa Slovensko uberie. V tejto chvíli vnímam slovenskú zahraničnú politiku tak, že počujeme opakovanie predvolebnej rétoriky. Všetko sa začne a končí pri migrácii, čo je nespochybniteľná téma. Nepočujeme však vôbec nič, čo by sme počuť mali. Vo svete sa dejú veľké veci. Zatiaľ som po nástupe do vlády v oblasti zahraničnej politiky a ministra zahraničných vecí vôbec nepočul žiadne reakcie, ktoré si viem spojiť s názorom slovenskej diplomacie napríklad na to, že je tu rozširovací balík týkajúci sa západného Balkánu, Ukrajiny, Moldavska, že tu boli významné veci, ktoré sa týkajú svetovej politiky, ako je summit USA-Čína. Nepoznám na to názor slovenskej diplomacie, tak ako ho nepoznám na teroristický útok Hamasu proti Izraelu. Počujeme základné línie, ale nepočul som slovenského ministra zahraničných vecí hovoriť o ničom inom, čo by sa nezačalo a neskončilo migráciou. Teraz sa oblúkom dostávam k tomu, že slovenská diplomatická služba je vynikajúca, profesionálna, prežila veľmi zložité obdobia, ale pomohla tento štát budovať. Verím, že toto sa nezničí. Chcem priamo povedať, že vystríham kohokoľvek z vládnej moci, aby siahal na tie miesta, ktoré patria slovenským profesionálom na ministerstve. Služba sa vie zomknúť, má názor, vo vnútri je veľmi profesionálna. Slovensko potrebuje obrovskú kvalitu v profesionálnej diplomatickej službe, ktorá sa vybudovala za 30 rokov. Preto hovorím, že na to sa nemá siahať.
Naznačujete, že ak by táto vláda robila niečo, čo by veľká časť služby vnímala ako čosi, čo by išlo proti zahraničnopolitickým záujmom krajiny, úradníci by proti tomu vystúpili?
Nevyplýva to z mojich slov. Takto som to nepovedal. Položil som dôraz na profesionalitu a povedal som aj to, že je určite na každom jednom na ministerstve, či už pôsobí v zahraničí, alebo doma, aby si určil svoje línie. Poviem to na mojom príklade. Moje línie boli, že aj v tých najzložitejších chvíľach izolácie v rokoch 1994–1998 som ako mladý diplomat videl zmysel v tom, že som vedel, že je to epizóda a naša krajina nemá inú perspektívu, ako byť súčasťou slobodného sveta, EÚ a NATO. Bolo úžasnou profesionálnou výzvou napomôcť tomu, aby sme naskočili do vlaku, ktorý nám ušiel v roku 1997, napríklad zo Severoatlantickej aliancie. Dnes tu máme výzvy úplne inej povahy. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby vládna moc zachovala profesionalitu našej služby.
Čítajte viac Korčok predstavil tri princípy zahraničnopolitického pôsobenia
Nebola to do istej miery chyba zahraničnopolitického smerovania, respektíve rozhodnutí, že sa vláda málo venovala migrácii, nevedela ju vysvetliť, že príliš, ako to hovoria niektorí ľudia, podporovala Ukrajinu? Premiér Robert Fico aj šéf diplomacie Juraj Blanár hovoria o suverénnej zahraničnej politike. Máte pocit, že predtým sa robila nesuverénna zahraničná politika?
K migrácii poviem len jedno. Kontroly na hraniciach mala zaviesť vláda premiéra Ľudovíta Ódora aj tá predchádzajúca. Kontrola hraníc v rámci Schengenu je úplne legitímna záležitosť. Dnes zase stále počujeme slovo migrácia. Pred niekoľkými dňami bolo rokovanie ministrov vnútra na srbsko-maďarskej hranici. Čo však robí vláda pre to najdôležitejšie, čo sfunkční systém, teda pre readmisiu? Ako sa využívajú blízke slovensko-maďarské kontakty na najvyššej politickej úrovni na to, aby Maďarsko konečne začalo plniť základné veci, ktoré vyplývajú zo Schengenu, a to je readmisná dohoda? Migrácia ako mobilizačná téma tu je, ale teraz je podľa mňa prejavom suverénnej zahraničnej politiky, že sa veľmi rázne a s veľmi silnou pákou zatlačí na nášho južného suseda, ktorý má začať plniť pravidlá schengenského systému. Vieme, že Slovensko je naďalej suverénnou krajinou – pod to sa plne podpisujem – ale, čo to bude v praxi znamenať pri novej vláde, to netuším. Otázka je, s kým chcete presadiť slovenský záujem. Pýtam sa, kto sú tí spojenci a najbližší partneri, s ktorými sa podarí presadiť slovenský záujem vo svete. Zatiaľ vidím súzvuk len s jednou krajinou.
Máte pocit, že nám chýbajú partneri?
Mám pocit, že o nich nie je záujem. Naši najbližší spojenci sú pre mňa Nemecko, Rakúsko, USA, Poľsko a ďalší, ale my sme tri roky – a osobitne v predvolebnej kampani – počúvali na ich adresu najhoršie invektívy. Už je po voľbách, vláda je legitímna, má programové vyhlásenie vlády, niečo avizuje, ale pýtam sa, kto sú tí partneri, s ktorými ide Slovensko presadiť slovenský záujem. Hádam nejdeme nahovoriť slovenskému občanovi, že veľké veci zvládneme sami.
Premiér Fico sa sťažuje, že keď sme pozastavili dodávky zbraní na Ukrajinu, pokladajú ho za nepriateľa za to, aký má názor. Hovorí to oprávnene?
Svet už dnes nezaujímajú pocity politikov – hovoríme o zahraničnej politike na Slovensku. Každý má doma voľby. Je to normálna vec v demokracii. Už sa prestaňme sťažovať, kto, kde, koho a ako vníma. Mňa zaujíma slovenský názor na vážne veci medzinárodnej politiky, ktoré sa Slovenska bytostne týkajú. Zatiaľ počúvam opakovanie rôznych predvolebných floskúl. Počúvame heslá, len ich treba naplniť obsahom. Okrem migrácie neviem, aké sú iné pozície Slovenska. Faktom aj to, že zbrane zo Slovenska naďalej idú. Čo je dobré, lebo sused sa bráni a treba mu pomôcť, ale nie je pravda, že sme zastavili dodávky zbraní. Skončili sa len štátne dodávky.
Čítajte viac Nový policajný prezident aj šéf vojenských tajných sú známi. Otázny je ešte riaditeľ SIS, prednosť má rozpočet
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok od začiatku svojho mandátu zrušil pozície policajným viceprezidentom, odvolal šéfa polície a mimo služby postavil viacerých obvinených policajtov vrátane čurillovcov. Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová sa príliš k týmto témam nevyjadruje. Komentovali by ste ako hlava štátu túto situáciu?
Platí to, čo musí platiť v právnom štáte. Na jednej strane sú personálne výmeny po politickej zmene úplne legitímnou otázkou. Znamená to aj výmeny na miestach politických nominantov, ako je policajný riaditeľ, a je to úplne v poriadku. Neplatí však, že sa to môže urobiť takým spôsobom, že vznikajú pochybnosti. Treba o tom hovoriť. Myslím si, že je to test inštitúcií aj test pevnosti právneho štátu. Udiali sa personálne zmeny, ktoré vyvolali pochybnosti, až také, že dotknutí sami idú pred súd. Koniec koncov, pán minister podal trestné oznámenie v súvislosti s udelením statusu chráneného oznamovateľa, čo je úplne v poriadku. Moment pravdy nastane vtedy, keď rozhodnú nezávislé súdy, ako sa s tým vysporiada vládna moc. Nebudem ten, kto bude dnes hovoriť, že je tu porušený zákon, o tom nech rozhodnú súdy. Ako prezident by som tvrdil presne to isté, čo hovorím teraz. Samozrejme, berúc do úvahy úlohu prezidenta podľa ústavy, ktorou je zabezpečenie riadneho chodu ústavných orgánov. Treba apelovať na to, aby ústavné orgány plnili to, na čo sú, aby spolupracovali s inými orgánmi. Vidím hlas aj pre hlavu štátu.
Keď hovoríme o personálnych zmenách, nová vláda urobila viacero personálnych zmien. K výmene nedošlo len v polícii, ale aj na čele Vojenského spravodajstva či v iných inštitúciách. Veľa sa hovorí o novom riaditeľovi SIS a spomína sa meno bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý je obvinený. Ak by k tomu došlo, a vláda by ho navrhla do funkcie, vymenovali by ste ho?
Nevidím dôvod sa tomu venovať ani to komentovať. Pripomeniem, že prvý deň po voľbách išlo od víťaznej strany aj jej predsedu do spoločnosti posolstvo, že potrebujeme „kľud“. Mne sa to páčilo. Naozaj potrebujeme pokoj. Pod tým som si predstavoval, že budeme smerovať skôr k ukončeniu vojny v polícii. Mne sa zdá, že tomu by mali zodpovedať aj personálne nominácie. Tým to ukončím. Nespochybňujem prezumpciu neviny. Nehovorím, že sú tu vinní či nevinní, ani to, ktorí sú obvinení, to rozhodnú súdy. Je však otázka, či takéto personálne nominácie prispejú k tomu, čo bolo povedané po voľbách, teda k pokoju. O bezpečnostných zložkách musí byť čo najmenej počuť a musia dať občanovi pocit, že sa starajú o ich bezpečnosť. Toto nie je celkom tá cesta.
Čítajte viac Slovensko za globálne otepľovanie nemôže, tvrdí Taraba. Nestačí len ukazovať prstom, zhodli sa odborníci
Po tom, čo sme sa dozvedeli nominácie na ministrov novej vlády, sa z časti spoločnosti ozývala kritika. Napríklad voči Tomášovi Tarabovi v súvislosti s postom ministra kultúry. Výhrady mala aj prezidentka, konkrétne voči Rudolfovi Huliakovi, ktorý sa spomínal ako minister životného prostredia. Ako by ste sa postavili k tejto veci? Komunikovali by ste svoje výhrady alebo by ste odmietli niektorých ľudí vymenovať?
Pani prezidentka pomenovala vecné výhrady, ktoré boli nezlučiteľné s výkonom funkcie ministra životného prostredia. Toto plne podpisujem. K zvyšku odpovedám, že neviem, ako prebehla komunikácia hlavy štátu s víťazom volieb, ktorý bol poverený zostavením vlády v tej fáze, kým boli vymenovaní ministri. Rozprával by som sa určite o viacerých menách. To je pravda. Vôbec nevylučujem, že to tak aj mohlo byť. Dnes nebudem kádrovať. Vláda je legitímna, ministri majú dôveru, k tomu sa nebudem vracať. V kreačnej fáze, kým ešte nie je vymenovaný premiér, je určite priestor, aby sa hlava štátu rozprávala o nomináciách. Takto by som postupoval aj ja.
Prezidentka minulý týždeň podpísala novelu zákona o 13. dôchodku v sume 300 eur. Cez vás by to prešlo počas ekonomicky náročného obdobia?
Pre mňa je v tejto chvíli podstatné, že musíme naozaj v celej spoločnosti vrátane dôchodcov, ktorí sú zraniteľnou skupinou, myslieť najprv na to, či máme dostatočne veľkú perinu, ktorou sa zakrývame. Nič si neželám viac. Moja mama je dôchodkyňa, viem presne, aký má dôchodok. Je to ťažká situácia. Je zdravotná sestra a má vdovský dôchodok po otcovi, dokopy vyše 700 eur. Aj moja mama je vďačná za to, že dostane prilepšené. Nielen ona. Viete, čo ma prekvapilo v Brezne? Myslím, že aj v Považskej Bystrici mnohí prišli za mnou a povedali, že my sme radi, ale viete, čo tí mladí s deťmi, keď je len jedna mama alebo otec v rodine? Aj o tomto treba hovoriť. Či by som to podpísal? Je tu legitímne rozhodnutie Národnej rady, takže si nemyslím, že by prezident mal takýmto spôsobom zasahovať do toho, čo chce vládna moc. No nie je tam bodka, ale čiarka, aby tieto veci boli udržateľné dlhodobo. Okrem iného je 13. dôchodok štrukturálny výdavok. Myslím si, že je nereálne, ak sa raz zakotví, aby sa zmenil. Dožičím to dôchodcom, ale musíme súdržnosť v spoločnosti pestovať aj tým, že budeme myslieť na iné zraniteľné skupiny a na to, či môžeme solidárne pomôcť aj im.
Ďalšou témou, pri ktorej sa zvyčajne vytvoria dva tábory, sú potraty. V posledných dňoch sa hovorí o tom, či by mala byť na Slovensku legálna interrupčná tabletka. Podpísali by ste to?
Nebudem sa vyjadrovať k vecnej stránke, lebo na tú nech reagujú tí, ktorí sa z času na čas dostanú k slovu. Veľmi vystríham pred tým, aby sme z tohto dnes robili ďalšiu mobilizačnú tému, kedy ľudí vyženieme na barikády. Pre mňa je základná vec, že je tu status quo. Koniec koncov, aj štatistické údaje hovoria o tom, že je tu klesajúci trend umelých prerušení tehotenstva. To, že je aj takáto forma, a že zrejme je to nejaký posun v zdravotníctve, nech povedia odborníci. Podľa toho si urobím názor. Vystríham pred tým, prosím vás, nekŕmme Slovenky a Slovákov týmito témami, lebo to nerobí nič iné, len nás to ďalej rozbíja. Spoločnosť nie je rozdelená, spoločnosť je rozbitá po niekoľkých líniách. Či už na tejto téme, alebo migrácii. Sme roztrieštená spoločnosť. Témy, ako je tabletka alebo otázka čistej nedotknutej slovenskej kultúry, sa tu vyťahujú len preto, aby sa zakryli iné neriešené problémy. Mňa zaujímajú dve veci, či je naša krajina schopná posunúť sa dopredu a či sme schopní modernizovať štát, lebo zaostávame. O tom rozprávajme. Nehovorím, že otázka vyriešenia vecí, ktoré ste spomenuli, nie je dôležitá, ale neprekrývajme ňou iné záležitosti.
Čítajte viac Prieskum AKO: Prezidentské voľby by vyhral Pellegrini
Nateraz ste jediným kandidátom, ktorý vyzbieral dostatok podpisov. V prieskumoch vás predbieha iba Peter Pellegrini, ktorý sa ešte nevyjadril. Nemali by ste byť na čele?
Vážim si, že sa umiestňujem tam, kde sa umiestňujem. Predseda parlamentu vie, že bude kandidovať, ale naďalej evidentne dáva do popredia to, že môže svoju funkciu použiť na svoju kandidatúru bez toho, aby ju ohlásil. Považujem to za neférové a poukazujem na to. Veľmi si vážim, že sa napriek tomu umiestňujem na vyšších priečkam. Som vyše roka a pol mimo obehu, nemám dennodenne prístup do médií, aby som glosoval politické dianie alebo aby som robil výjazdy do podnikov, kde si vezmem spolu ministrov a tvárim sa, že to robím ako predseda parlamentu. Nemám problém s tým, že sa líder Hlasu objavuje v prieskumoch. Je to zjavné, asi by bolo čudné, aby ste si zakladali doménu štyri dni po voľbách a pritom nekandidovali. Len by bolo dobré, aby to bolo férové. Nehovorím o tom, že porušuje zákon. Vravím len, že si želám férovú súťaž.
Pellegrini reagoval na to, že keby teraz kandidovala prezidentka Čaputová, tiež by kandidovala ako hlava štátu…
Ale to by sme vedeli od júna, vtedy, myslím, povedala, že kandidovať nebude. Som si istý, a nepoprie to ani predseda Hlasu, že by v júni vyhlásila, že kandiduje. Všetko by bolo jasné. Keď dnes ohlasuje 13. dôchodky alebo točí sedemminútové video o dobrých správach, nakrúca to prezidentský kandidát, ktorý sa k tomu neprizná. Dôležitá téma je to, že je zároveň predseda parlamentu, ktorý bude vyhlasovať dátum volieb. Je to dôležitá téma, či bude v polovici apríla, alebo marca. Mňa ako občianskeho kandidáta to zaujíma. Poukazovať na pani prezidentku, ktorá nekandiduje a o ktorej s istotou vieme, že by to v júni jasne povedala, ak by kandidovala, je len odvádzanie pozornosti.
Keby ste boli teraz minister zahraničných vecí, vzdali by ste sa funkcie?
O tomto čase by bolo úplne jasné, či kandidujem, alebo nekandidujem. Chápete tú nuansu? Dnes sa niekto tvári, že s tým nemá nič spoločné. Ešte aj straníci hovoria, že si Pellegrini váži podporu. Treba to povedať. Áno, kandidujem a bude normálna súťaž.
Čítajte viac Pellegrini, Korčok, Harabin. Prieskum ukázal favorita prezidentských volieb
Na transparentnom účte máte niečo vyše 186-tisíc eur. Stačí to na kampaň? Očakávate, že vás podporí niektorá z politických strán?
Musí to stačiť, limit je zákonom stanovený. Dodržím ho. Na účte mám sumu, ako ste povedali, ale minuli sme vyše 50-tisíc. Skoro polovicu sme už vyzbierali, za čo veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí mi prispeli. Teší ma veľký počet ľudí, ktorí sa zapojili. Sú to symbolické sumy. Niekto si dá tú námahu a pošle vám 20 eur, čo je niečo, čo vám dodáva energiu. Som a zostanem občianskym kandidátom. Pokiaľ by mi nejaká politická strana vyjadrila podporu a povedala, že ma vie podporiť v kandidatúre, tak sa za to len poďakujem.
Mali ste už nejaké stretnutia?
Nie.
Budete stretnutia sám iniciovať alebo počkáte?
Máme normálnu komunikáciu. Skôr strany v opozícii sa budú chcieť vyjadriť k tomu, ako zareagujú na situáciu, ktorá je podstatou týchto volieb. Či podporia kandidáta, ktorý má šancu priniesť rovnováhu do usporiadania politických síl, alebo budú všetky tri najvyššie ústavné funkcie v jednom mocensko-politickom prúde. Bude to rozhodujúce.
Bude to základom vašej mobilizačnej kampane?
Bude to jeden z bodov, áno.
Bolo by z vášho pohľadu problematické, ak by všetky ústavné funkcie mala pod palcom súčasná koalícia?
Ľudia chcú rovnováhu. Aj preto chodím po Slovensku a počúvam na to reakcie. Ľudia hovoria, dobre, voľby prebehli, je tu vláda, ale je otázkou, či to všetko má byť v jedných rukách. Treba to vyjasniť. Aj preto volám po tom, aby súťaž bola férová a bolo zjavné, kto kandiduje, a tí, ktorí to ešte neohlásili, to povedali.
Avizovali ste, že chcete v kampani komunikovať tému vlastenectva. Časť politického spektra si túto tému prispôsobila a javí sa to tak, ako keby sa zúžila na nosenie vlajky a spievanie hymny. Dá sa pri tejto téme hovoriť menej intelektuálnym jazykom? Ako ju vysvetľujete voličom?
Nielenže chcem, ale už aj vysvetľujem. Vedome som sa prihlásil k tejto téme. Chcem hovoriť o inom obsahu vlastenectva ako o tom, ktorý ste opísali vy a zjavne sa tu za 30 rokov usadil. Doteraz je to vlastenectvo, ktoré našu krajinu rozdeľuje. Chcem sa pozrieť na to, ako ste povedali, či je za tými štátnymi symbolmi, ktoré sú zakotvené v ústave, či za nimi niečo viac ako to, čo sme videli doteraz. De facto zo zástavy a štátnych symbolov je alibi, za ktoré schováte všetko. Čím väčší problém doma máme, čím hlbšia diera na okresnej ceste, čím deravejšia strecha v telocvični niekde na východe Slovenska, tak tým väčší štátny symbol nad to dáme a tvárime sa, to je slovenské a na toto nám nesiahajte. Vraj má byť povinnosťou hrdo sa hlásiť k takej krajine a v akom stave sa nachádza. Nie je to tak. Dodávam k tomu, že sa cítim ako vlastenec, lebo vidím Slovensko ukotvené v modernom svete, práve preto, že si myslím, že našu krajinu treba pohnúť dopredu, treba ju modernizovať tak, aby mladí ľudia zvažovali, či odídu. To je prejav vlastenectva, že nám desiatky tisíc ľudí odchádzajú do zahraničia a my ich chceme prilákať na symboly? Alebo ich chceme prilákať na to, že naša krajina sa bude posúvať dopredu? Je prejav vlastenectva, ak budeme ľudí mobilizovať tým, že sa hrozby a všetky skazenosti Západu začínajú niekde za riekou Morava? Veď to je zase len nejaká mobilizačná ilúzia. Ja sa cítim ako vlastenec, lebo som 30 rokov v službe štátu a štátny znak som hrdo nosil. Neviete si predstaviť, ako mladí ľudia na toto reagujú. Vlastenectvo je v mojom podaní postoj k našej krajine, k verejnému priestoru, v ktorom žijeme, do ktorého patria aj symboly. Aby vlastenectvo nebolo o tom, že keď dohrá hymna a utrieme si slzu, lebo vyhrali hokejisti, vtedy sme zomknutí a vlastenectvo sa končí. Vtedy by malo začať.
Hovorili ste o pozitívnych reakciách medzi ľuďmi, no stretávate sa aj s negatívnymi emóciami? Už vás niekto nazval predstaviteľom bratislavskej kaviarne?
Pri zbere podpisov som zažil, že na mňa zakričali z 20 metrov. V tejto chvíli to je veľmi kultivovaná diskusia. Zatiaľ to nebola výčitka od ľudí. Myslím si, že to je dané aj tým, že ešte to nie je o konfrontácii – v dobrom zmysle slova – s ostatnými kandidátmi. Keď sa rozhodne oznámiť kandidatúru predseda Národnej rady, potom to bude o alternatívach. Bude možnosť predstaviť svety, za ktorými stojíme, ako uvažujeme. Môžem ubezpečiť, že si neviem predstaviť situáciu, kde by som musel skĺznuť do invektív. To mi je úplne cudzie. Verím, že mi to vydrží.
Nepokladáte to za svoju najväčšiu slabinu?
To, že som slúžil vlasti? To je teda riadna výčitka. Smejem sa na tom, ale máte pravdu, je to téma. Je to o tom, ako osloviť aj tých, ktorí patria do stredu, nie sú vyhranení a nie sú na proeurópskej modernej strane, ale nie sú ani na druhej strane. Budem sa vždy snažiť presvedčiť argumentáciou, čo naša krajina najviac potrebuje. Slovensko potrebuje zastaviť úpadok. O tom rozprávam s vášňou. Vidím, že ľudí to zaujíma. Pýtajú sa ma, z akých pomerov pochádzam. Nedostal som striebornú lyžičku na stôl, nenarodil som sa do rodiny, ktorá by ma automaticky predurčovala do sveta diplomacie. Pred ľuďmi som v tomto pripravený sa vyzliecť donaha, ale neprezliecť sa do niečoho, čo bude pôsobiť ako karikatúra. Toto nebudem robiť. Ide o to, aby som bol uveriteľný. Zostanem taký, aký som.
Načrtli sme vaše slabiny. Aké vnímate u vášho potenciálneho súpera Pellegriniho?
Nebudem to komentovať. Budeme s Pellegrinimm súťažiť a čím skôr, tým lepšie. Možno, že u neho účel svätí prostriedky. Najprv to bola autentická snaha stať sa premiérom, aby mal v rukách výkonné funkcie. Niekoľkokrát vravel, že prezidentský úrad nie je pre mňa. Ale azda je to volanie do prezidentského kresla na základe prieskumov verejnej mienky. Myslím si, že by tam mala byť iná vnútorná motivácia a vízia. Mám svoju vlastnú predstavu a motiváciu, ako uspieť, ale nebudem sa zaoberať inými kandidátmi. Dôležité je, aby to bolo férové. Mnohí ma odrádzali, aby som to tak skoro neoznamoval, a napriek tomu som mal dosť tvrdú hlavu a spravili sme to pred voľbami, lebo som nechcel špekulovať. Nechcel som stavať na tom, ako sa skončia voľby. A teraz sú kandidáti, ktorí sa stále tvária, že do toho nejdú.
Ako by ste vnímali, ak by Pellegrini nezbieral podpisy, ale spoľahol sa na poslaneckú podporu?
Sú to dve legitímne cesty. Zákon hovorí jasne – buď 15 poslaneckých podpisov, alebo 15-tisíc od ľudí. Podstatné je iné – do ktorého momentu je štátna funkcia nástrojom, cez ktorý komunikujem s verejnosťou ako kandidát.
Ak by ste voľby vyhrali, funkcia sa dotkne aj vašej rodiny. Prezidentka Čaputová sa počas svojho mandátu viackrát stretla s útokmi na ňu aj na jej rodinu. Je na to vaša rodina pripravená?
Moja rodina z toho vôbec nie je nadšená, ale mám v manželke podporu. Nielen pre 35 rokov manželstva, ale rozumie mi, že chcem naďalej slúžiť krajine. Vôbec nemôžem hrdinsky povedať, že by sme sa aj my nerozprávali o tom hroznom bahne, nahádzanom na pani prezidentku. Odsudzujem to, čo musela podstúpiť. Nie je to v tom, že má imunitu na kritiku. Ale ten spôsob, suterén, tá miera dehumanizácie prekročila všetky červené čiary. Ako to slúži záujmom Slovenska? Čo je to za služba vlasti, že niekoho ponižujem a o niekom poviem, že je potkan? Je to absolútna nehoráznosť. Celé si to veľmi dobre uvedomujeme.
Čaputová sa rozhodla znova neuchádzať o úrad. Podobne to bolo aj pri Andrejovi Kiskovi. Je to údel prezidentov z iného politického spektra, že končia po jednom volebnom období?
Nie je to údel, sú to individuálne a úplne odlišné rozhodnutia. Kiska zakladal politickú stranu, pani prezidentka sa rozhodla a mala právo sa takto rozhodnúť. Údel to nie je. Je to ich rozhodnutie, ktoré rešpektujem.