Ohrozí Matovič šance bývalého šéfa diplomacie Ivana Korčoka alebo pritiahne ďalších voličov? Pomôže lídrovi SNS Andrejovi Dankovi to, že europoslanec Miroslav Radačovský nekandiduje? Najväčšie šance má nielen podľa odborníkov a prieskumov, ale aj podľa tipujúcich Slovákov Pellegrini a po ňom Korčok. Tretí je bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Ostatní kandidáti môžu, ale nemusia zamiešať kartami.
Matovič sa v prvom kole vzdať nechystá, aj keď sú jeho šance takmer nulové. Vraj chce „držať chrbát“ demokratickému kandidátovi, on sám však povedal, že hlasy trieštiť bude a podľa odborníkov môže nakoniec ich časť Korčokovi vziať. Otázne je aj to, aký to bude mať vplyv na to, ako bude duel v druhom kole vyzerať.
Matovič zhodnotil svoju šancu správne
„Neviem, kto o tom špekuluje. Nie. Ja som záujem nikdy nemal,“ hovoril líder bývalého OĽaNO ešte v decembri v RTVS. „Nebojte sa, nevidíte pred sebou budúceho prezidenta,“ začal tlačovku, na ktorej šéf jeho poslaneckého klubu Michal Šipoš oznámil, že je ich kandidátom na prezidenta. „Ja nekandidujem za prezidenta. Áno, budem súčasťou kampane,“ povedal o pár hodín v rozhovore pre Denník N s tým, že nemá v médiokracii po trojročnom lynči šancu.
Čítajte viac Janočková o palác nezabojuje: Z politiky však neodchádzam. Je škandál, že kandidujú lídri koaličných strán
Dodal, že formálne kandiduje, no v skutočnosti nie. Pre niektorých voličov je to možno mätúce, podľa Matoviča ide o jasný odkaz. Ak by podľa neho demokratický a konzervatívny volič nedostal takúto ponuku, tak by ani neprišiel na voľby. Už tradične ostal verný „človečine“, svojmu obľúbenému saku a teniskám, no ako bonus použil metaforu od „gazdiniek“. „Viete, do rôznych jedál sa dáva bobkový list, ale nikto ho neje, ale bez toho bobkového listu by to jedlo nemalo chuť,“ povedal s úsmevom. Na margo svojich šancí však uviedol, že vie, že do druhého kola nepostúpi, lebo po trojročnom mediálnom lynči nemá šancu.
Podľa Šipoša je ich cieľom nabudiť a zmobilizovať čo najviac protikorupčných a demokratických voličov. Pritiahne práve Matovič nového voliča? Čo sa týka jeho reálnej šance v prezidentských voľbách, tú podľa sociológa zo spoločnosti Ipsos Romana Pudmarčíka zhodnotil líder hnutia Slovensko správne. „Nedôverujú mu viac ako tri štvrtiny slovenskej populácie a preferencie hnutia Slovensko kontinuálne mierne klesajú. V našom poslednom volebnom modeli dosiahli 6,1 percenta, pričom boli ešte stále meraní v spojení s Kresťanskou úniou a so stranou Za ľudí,“ uviedol pre Pravdu.
„Takéto čísla mu nedávajú šancu na dobrý výsledok v prvom kole a už úplne vylučujú možnosť uspieť v druhom kole prezidentských volieb,“ zhodnotil. Málo pravdepodobné je aj to, že by Matovič pritiahol na prvé kolo volieb značný podiel nových voličov či voličiek. No a tých, ktorí podľa sociológa tvrdili, že by v prvom kole prezidentských volieb nešli voliť, bol iba zanedbateľný počet. „Ďalšia približne štvrtina z podporovateľov hnutia Slovensko vo volebnom modeli uviedla, že by pravdepodobne voliť išli, ešte nevedia koho. Kandidatúra Matoviča teda môže pritiahnuť na voľby istú skupinu ľudí, ale dáta aktuálne nenaznačujú, že by malo ísť o významnú časť populácie, ktorá by dokázala zamiešať kartami,“ uviedol.
Bude držať chrbát alebo brať hlasy?
Otázka tak zatiaľ skôr znie, či miesto pomoci nedôjde vo finále k triešteniu hlasov. Aj keď Matovič tvrdí, že „chce držať chrbát demokratickému kandidátovi“, ktorý sa dostane do druhého kola, a ide pomáhať dobrej veci, jedným dychom dodal, že vzdať sa neplánuje. „Budem trieštiť hlasy,“ reagoval Matovič a odvolával sa na svojich voličov.
„Naše hlasy mu (Korčokovi, pozn. red.) určite nebudú chýbať. Respektíve tie moje,“ reagoval Matovič. Pritom práve on bol tým, ktorý v roku 2019 pred prezidentskými voľbami inicioval okrúhly stôl, aby sa Robert Mistrík, František Mikloško a Zuzana Čaputová dohodli na jednom mene.
Matovič sa zatiaľ nevyskytol ani v jednom volebnom modeli, no jeho voliči áno. „Prevažná väčšina voličov a voličiek hnutia Slovensko by volila Korčoka. Práve elektorát tohto hnutia tvoria ľudia, ktorí Matovičovi dôverujú, preto sa dá očakávať, že určitá časť hlasov podporovateľov tohto hnutia sa od Korčoka presunie k Matovičovi,“ zhodnotil Pudmarčík. Jeho voličov však môže ovplyvniť aj fakt, že sám hovorí, že žiadnu šancu nemá. „Ako teda v skutočnosti jeho kandidatúra ovplyvní preferencie Korčoka, nám ukážu až ďalšie prieskumy na finálnom zozname kandidátov,“ uviedol sociológ z Ipsosu.
Podľa analytika spoločnosti NMS Market Research Mikuláša Hanesa sú voliči viazaní na Matoviča a jeho hnutie veľmi špecifickí. „Aj predchádzajúce výskumy nám ukazujú, že sú názorovo a hodnotovo odlišní od zvyšku elektorátu stredopravých a konzervatívnych strán. Určite môže k prvému kolu pritiahnuť časť unikátnych voličov, ale je otázne, nakoľko budú mať títo voliči motiváciu ísť aj k druhému kolu,“ uviedol.
Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča ak sa Matovič v minulosti o niekom vyjadril, že mu chce pomáhať či „držať chrbát“, tak sa stal primárnym cieľom jeho útokov. „Dôvody, ktoré prezentoval na tlačovej konferencii sú od začiatku lžou. Igor Matovič je jediná agenda Igora Matoviča. Kandiduje najmä preto, že za ostatné štyri mesiace sa verejnosť (časť opozície i koalícia) prestala oňho zaujímať,“ myslí si.
Sám Matovič a jeho kolegovia hovorili o tom, že hnutie Slovensko ignoruje opozícia či médiá. Podľa Lenča bude prezidentskú kampaň vulgarizovať. „Predpokladám, že to, čo doteraz predviedol Danko, bol len slabý odvar toho, čo môžeme čakať od Igora Matoviča. Tak smerom k Petrovi Pellegrinimu, ako aj k Ivanovi Korčokovi. Domnievam sa, že v konečnom dôsledku jediným, kto bude po tejto Matovičovej kampani spokojný, bude Robert Fico,“ zhodnotil politológ.
Radačovský ani Dubovský kartami nezamiešajú
Okrem dvoch favoritov, ktorými sú Pellegrini a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok, či kandidátov, ktorí dosiahli významnejšie percento, ako je Ján Kubiš, Štefan Harabin a Krisztián Forró, kandidujú menej známe mená, prípadne kandidáti ako Róbert Švec, Marian Kotleba a Milan Náhlik, u ktorých zatiaľ nič nepredpokladá väčší úspech.
Čítajte viac Osloví viac Danko alebo Harabin? Čo bude kľúčové v druhom kole? Favoriti budú musieť mobilizovať voličov neúspešných kandidátov
Hnutie Slovensko podporilo aj historika z Ústavu pamäti národa Patrika Dubovského, no jeho kandidatúra zrejme väčší vplyv mať nebude. V poslednom volebnom modeli Ipsosu pre Denník N dosiahol 0,4 percenta, čo je spojené s nízkou poznateľnosťou. „Jeho kandidatúra teda s vysokou pravdepodobnosťou nijako neovplyvní výsledok prvého kola prezidentských volieb,“ konštatuje sociológ.
„Dubovský sa ocitol v pozícii ďalšieho z radu tých, ktorí sa dobrovoľne rozhodli robiť Matovičovi ,figový list‘,“ zhodnotil Lenč. „Ako hovorí klasik, každý človek (politik) má právo historicky (a spoločensky) sa znemožniť,“ hovorí. Podľa Hanesa môže historik aktivizovať časť voličov KDH alebo podporovateľov hnutia Slovensko, Kresťanskej únie či Za ľudí, ktorí nechcú Matoviča ani Korčoka. „O šancu na slušný výsledok ho pripravil práve Igor Matovič, ktorý bude na seba v kampani strhávať pozornosť a prekryje priestor pre nového kandidáta,“ uviedol analytik NMS.
Čítajte viac Hra o palác: Rozhodnúť môže ostrá kampaň, kandidáti vyčkávajú. Čo bude témou? Kuťka má slogan „na Trumpa“
V boji o prezidentské kreslo neuvidíme ani europoslanca Miroslava Radačovského, ktorý chcel získať pôvodne podporu od SNS a ďalších poslancov. Poslanecký klub Andreja Danka považoval za nevhodné, aby kandidoval, pokiaľ kandiduje aj Danko. „Naivne som veril svojim kolegom, že mi svojimi podpismi umožnia uchádzať sa o hlasy občanov,“ napísal na sociálnej sieti.
Ani jeho (ne)kandidatúra však výrazným spôsobom už tak nízke šance lídra SNS neovplyvní. Jeho preferencie sa zatiaľ pohybovali okolo jedného až dvoch percent. „Takmer polovica z tých, ktorí by v prvom kole volili Radačovského, zvažuje okrem neho najmä Pellegriniho. Keďže ide o pomerne malú podporu, nedá sa predpokladať, že by jeho rozhodnutie nekandidovať mohlo nejako zásadne ovplyvniť reálny volebný zisk Danka, Harabina, ale ani Pellegriniho,“ uviedol sociológ.
Radačovského voliči pochádzajú najmä z táborov podporovateľov SNS a Republiky. „Takže si ich rozdelí pán Danko s Harabinom. Pretože však už v minulosti boli títo kandidáti spomínaní a zaraďovaní do prieskumov, môže časť z nich prejsť k novým kandidátom z podobného spektra, ktorými sú Švec a Náhlik,“ hovorí Hanes.
To, že sa na voľbách nezúčastní ďalší z tzv. národných krajne pravicových kandidátov, zníži podľa politológa mieru dilemy medzi ich voličmi. „Ktorému z nich dať hlas či ktorý z nich je, ako hovorí Harabin, nastrčený Američanmi, aby znížil šance skutočného „národného“ kandidáta,“ myslí si Lenč. Potenciálny úspech Harabina bude podľa neho závisieť od toho, koľko voličov Smeru presvedčí Danko svojou agresívnou kampaňou, aby nevolili Pellegriniho.
Ovplyvní Matovič druhé kolo?
Zatiaľ to vyzerá tak, že aj keď máme v prieskumoch dvoch favoritov, hlasy sa budú v rámci politického spektra každého kandidáta predsa len mierne trieštiť, aj keď nie veľmi výrazne. Matovič zatiaľ podľa odborníkov nemá veľké šance aj kvôli nízkej dôveryhodnosti, slovenská politika je však plná prekvapení. Až nadchádzajúca kampaň ukáže, ako sa do nej Matovič zapojí a či nebude stáť za tým, že v dueli nakoniec uvidíme po boku Pellegriniho iného kandidáta.
Foto: SITA, Milan Illík
„Myslím si, že Igor Matovič môže byť jedným z tých faktorov, ktoré spôsobia politický ,zázrak‘, že sa Štefan Harabin dostane do druhého kola. Kampaň Igora Matoviča ukáže, na úkor koho,“ zhodnotil Lenč. Podľa Pudmarčíka je to však vysoko nepravdepodobné. „Matovič by musel pre takýto výsledok viesť útočnú a ostrú kampaň proti Korčokovi a výrazne znížiť jeho dôveryhodnosť v slovenskej populácii,“ uviedol s tým, že jeho slová zatiaľ svedčia o opaku.
Matovič nevylúčil ani to, že by pred druhým kolom mohli podporiť práve Korčoka. Podľa Hanesa líder bývalého OĽaNO síce nemusí chcieť brať hlasy Korčokovi, no spôsob jeho komunikácie a vedenia kampaní naznačuje, že nebude voči Korčokovi vystupovať práve najpriateľskejším spôsobom.
„Nebude tomu nahrávať ani fakt, že sa Korčok prezentuje ako umiernený konzervatívec s liberálnym pohľadom na niektoré kultúrno-etické témy a v minulosti bol nominantom SaS vo vládach Matoviča a Hegera. Na mieste Korčoka by som bol obozretný a pri tom, ako mu bude chcieť Matovič kryť chrbát, by som sa uistil, čo v danom momente drží v ruke,“ zhodnotil analytik. Považuje však za prudko nepravdepodobné, aby sa doterajší favoriti druhého kola zmenili.
Kampaň po 20 rokoch bez ženy
Do polnoci tak odovzdalo kandidatúru jedenásť ľudí a prvýkrát od roku 2004 sa o post hlavy štátu nebude uchádzať ani jedna žena. Beáte Janočkovej ani Marte Čurajovej sa nepodarilo vyzbierať podpisy. Traja sú poslaneckými kandidátmi – Matovič, Dubovský a Pellegrini. Zvyšných osem kandidátov sa rozhodlo pre cestu zberu minimálne 15-tisíc podpisov – Andrej Danko, Ivan Korčok, Ján Kubiš, Krisztián Forró, Marian Kotleba, Milan Náhlik, Róbert Švec a Štefan Harabin.
Predseda NR SR dosiaľ prijal návrhy na voľbu kandidáta na funkciu prezidenta od seba ako kandidáta, ďalej od Danka, Korčoka, Forróa, Náhlika a Harabina. Právoplatnosť ďalších doručených návrhov preskúma komisia zriadená z rozhodnutia vedúceho Kancelárie NR SR do štrnástich dní od doručenia návrhu. Finálny zoznam sa tak dozvieme najneskôr 13. februára. Je preto možné, že finálny zoznam sa ešte okliešti.
Už teraz však vieme, že po dvadsiatich rokoch vo voľbách nebude kandidovať žena. „Na Slovensku v prezidentských voľbách dlhodobo kandidujú v prevažnej väčšine muži. Koaličné strany Smer, Hlas a SNS majú na predsedníckych funkciách tiež prevažne mužov a do prezidentského boja nominovali doteraz vždy len mužov. Z pozície týchto strán teda nejde o prekvapenie,“ skonštatoval Pudmarčík. „Strany, ktoré otvorene zdôrazňujú rodové témy, teda Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita, podporili silného nezávislého kandidáta Ivana Korčoka. Ak by nekandidoval, je možné, že v tomto čase by sme poznali aspoň jednu kandidátku nominovanú týmito dvomi stranami,“ dodal sociológ.
Hanes konštatuje, že väčšina ohlásených občianskych kandidátov je z nacionálno-konzervatívneho spektra, v ktorom sa dlhodobo ženy političky vyskytujú menej. Podľa Hanesa mal tlak z posledných rokov, ale aj rozhodnutie prezidentky Čaputovej nekandidovať pre ďalšie ženy demotivačný charakter. Podobne to vidí aj politológ, podľa ktorého je to v prvom rade škoda. „Domnievam sa, že za tým môže byť to, že veľké nadšenie z úspechu Zuzany Čaputovej vystriedalo veľké sklamanie z toho, že sa opätovne nechce uchádzať o post prezidentky. A možno je to prednostne preto, že politika (a spoločnosť) zhrubla a rozumné ženy sa odmietli podieľať na tomto súperení ,kohútov na smetisku‘,“ dodal Lenč.