Spolu s odborníkmi sme sa pozreli na to, ako sa doteraz vyvíjala podpora jednotlivých kandidátov. Kým v prvom kole ide skôr o tzv. voľbu srdcom, v druhom kole zvyknú voliči vyjadriť podporu skôr „proti“ niekomu, než „za niekoho“.
Možnosť podať kandidatúru sa uzavrela minulý týždeň v utorok o polnoci. Do hry o palác vstúpil Igor Matovič, ktorý vie, že nevyhrá, no kartami môže aj tak zamiešať. Akurát to môže byť viac na škodu, než na úžitok tomu, komu chce „držať“ chrbát. Podľa odborníkov ide lídrovi hnutia Slovensko primárne o to, aby sa opäť zviditeľnil.
Čo hovoria dáta o voličoch teraz?
Z doterajších prieskumov sa dá analyzovať voličská vzorka len pri niektorých kandidátoch. Okrem toho sa od vstupu Matoviča do kampane a sfinalizovania zoznamu zatiaľ nerealizoval prieskum, v ktorom by sa vyskytli všetci kandidáti. Líder bývalého OĽaNO môže ako „bobkový list“ kampane ešte mnohé zmeniť, no podľa odborníkov skôr v negatívnom zmysle pre toho, komu chce paradoxne pomáhať, ale aj klásť mu nepríjemné otázky.
Čítajte viac Hra o palác: z boja vypadli ženy a pribudol Matovič. Bude líder exOĽaNO trieštiť hlasy? Korčok môže prísť o voličovZatiaľ sa dá teda najjasnejšie analyzovať vzorka pri dvoch favoritoch – lídrovi Hlasu a predsedovi Národnej rady (NR) SR Petrovi Pellegrinim a exministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi. Nie je žiadnym prekvapením, že Pellegriniho by volili najmä podporovatelia Hlasu a Smeru, ale aj polovica elektorátu nakloneného Republike alebo hnutiu Sme rodina.
Medzi voličmi SNS má šéf parlamentu nižšiu podporu, no stále vyššiu ako jeho prezidentský konkurent a koaličný partner líder SNS Andrej Danko. „Rovnako ho podporujú častejšie tí, ktorí v druhom kole posledných prezidentských volieb volili Maroša Šefčoviča,“ zhodnotil pre Pravdu sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.
Naopak Korčok je silný medzi voličmi strán, ktoré ho otvorene podporujú – teda Progresívne Slovensko (PS) a SaS, ale naklonení sú Korčkovi aj voliči KDH, Demokratov a hnutia Slovenska. „Podpora elektorátu hnutia Slovensko sa však môže po zverejnení kandidatúry Matoviča mierne zmeniť,“ uviedol Pudmarčík. „Podobne sú Korčokovi viac naklonení ti, ktorí v roku 2019 volili Zuzanu Čaputovú, no najmä prezidentskí provovoliči,“ dodal ma margo Korčokových voličov.
Čo sa týka ostatných kandidátov, pomerne jasné je to len u Štefana Harabina a predsedu maďarskej Aliancie – Szövetség Kristiána Forróa. Bývalého šéfa Najvyššieho súdu volia najmä voliči SNS, Republiky, Ľudovej strany Naše Slovensko a Smeru. „Pri Smere v najnižšej miere z uvedených strán, pretože väčšina elektorátu Smeru podporuje Pellegriniho,“ skonštatoval sociológ z Ipsosu.
Až polovica voličov Harabina však aktuálne tvrdí, že by sa druhého kola v zložení Pellegrini vs. Korčok nezúčastnili, čo sa stalo realitou aj v druhom kole pred piatimi rokmi. Forróa by volili najmä voliči Aliancie, ľudia v regiónoch s vyšším zastúpením maďarskej menšiny a ľudia maďarskej národnosti. Ostatní kandidáti vrátane Danka či diplomata Jána Kubiša majú príliš nízku podporu na to, aby sa vzorka ich voličov dala analyzovať. Niektorí ako Matovič či Milan Náhlik sa ešte v prieskumoch nevyskytli.
Ďalší prekryv voličov sa bude dať presnejšie určiť až po prieskume, ktorí bude obsahovať všetkých kandidátov. „Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že o podobný typ voličov súperia spolu s Pellegrinim najmä Harabin, Danko a Kotleba. Pellegrini má ako jediný z nich jasnú dominanciu v Hlase a dokáže čerpať aj voličov od strán opozície – najmä u KDH,“ skonštatoval analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Pellegrini má potenciál v KDH, Korčok v Hlase
Korčok niekoľkokrát uviedol, že chce osloviť aj voličov koalície. Z dát však zatiaľ nevyplýva, že by sa mu v opačnom tábore darilo získať významnejšiu podporu. Pellegrini síce dokáže z menšej časti čerpať aj voličov opozície už teraz, no podpora je zatiaľ minimálna. „Zo štyroch opozičných strán má Pellegrini najväčší potenciál medzi elektorátom KDH, kde ho zvažuje približne 15 percent z nich,“ zhodnotil Pudmarčík.
Sociológ a šéf agentúry Martin Slosiarik dodáva, že Pellegriniho voliči len okrajovo volia iných kandidátov. „O čosi horšie je to už medzi voličmi Smeru, kde okrem Pellegriniho približne pätinu z nich oslovuje aj Harabin a ďalších 10 až 15 percent je tiež stále nerozhodnutých,“ uviedol Slosiarik. Ešte horšie je to medzi voličmi SNS, kde má Pellegrini významne menšinovú podporu a preferencie si doteraz delili Danko, Harabin a Radačovský, ktorý však kandidovať aj na žiadosť SNS nebude.
Ak existuje pre Korčoka nejaký priestor pre čerpanie koaličných voličov, tak je to práve medzi voličmi Hlasu, ktorí ešte nevedia, koho budú volič. Voľbu Korčoka zatiaľ zvažuje okolo 15 percent voličov Hlasu. Korčok výrazne väčšinovo oslovuje elektoráty PS a SaS. „Títo voliči len okrajovo volia iných kandidátov, ale je tam 10 až 15 percent takých, ktorí odpovedali, že nevedia, koho budú voliť,“ uviedol Slosiarik.
Úplne iná je situácia v prípade KDH a hnutia Slovensko. „Korčok síce má najlepšiu pozíciu a žiadny iný kandidát sa na neho nedoťahuje, ale zároveň je tu viac ako 40 percent takých, ktorí ešte nevedia koho budú voliť,“ dodal. Podľa Hanesa ťaží Pellegrini zo svojej dobrej poznateľnosti, v ktorej Korčok stále stráca na šéfa NR SR okolo 20 percentuálnych bodov.
Okrem toho mal doteraz povesť nekonfliktného a konsenzuálneho politika. „Tú však bude mať ťažké udržať počas ostrej kampane, ktorá sa začína javiť ako pomerne osobná. Aj s ohľadom na stupňujúcu sa polarizáciu medzi koalíciou a opozíciou nie je momentálne jasné, či sa mu tento trend podarí udržať, alebo bude Pellegrini medzi voličmi ostatných strán postupne strácať,“ skonštatoval analytik NMS.
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera by sa mal Korčok teoreticky zbaviť nálepky liberála, ktorú protivníci dávajú, pokiaľ chce osloviť konzervatívcov či voličov Smeru a Hlasu. „Čo je skoro nemožné. Pellegrini vyhlasuje, že je sociálny demokrat, diapazón jeho voličov sa tak zdá byť širší, ale všetko je to len teória o konzervatívnom Slovensku. Veď aj prezidentka Čaputová mala nálepku liberálky a tie voľby vyhrala,“ skonštatoval.
Voliči podržia kandidátov tam, kde ich chcú mať
Je teda rozdiel v koaličnom a opozičnom voličovi? „Fico vyhral päťkrát parlamentné voľby, ale prehral v prezidentských voľbách. Fica voliči vždy podržia, ale tam kde ho chcú mať, teda ako predsedu vlády. A kde chcú mať voliči Smeru a Hlasu Pellegriniho? Uvidíme vo voľbách,“ zhodnotil Cirner.
Čítajte viac Osloví viac Danko alebo Harabin? Čo bude kľúčové v druhom kole? Favoriti budú musieť mobilizovať voličov neúspešných kandidátovMatovičov vstup do kampane zároveň hodnotí ako snahu získať mediálny priestor a mobilizovať voličov. „Každé voľby sú príležitosťou sa ukázať, udržiavať priaznivcov vo vare a chystať sa na ďalšie voľby, a to voľby do europarlamentu. Toto je politická logika, ak chcete byť v politike musíte niekde neustále kandidovať,“ uviedol s tým, že nie vždy ide o víťazstvo, dôležitá je práve účasť.
Podľa odborníkov sa nedá jasne povedať, či sa koaličný volič líši od toho opozičného čo sa týka vernosti danému kandidátovi či nerozhodnosti a zvažovania. „Do vstupu Matoviča bolo spektrum okolo Korčoka pomerne konsolidované a nemal vážneho súpera z radov opozičných strán. Naopak, Pellegrini už dlhšie čelí konkurencii, či už v sociálno-demokratickom spektre v osobe pána Kubiša, alebo pri nacionálne orientovaných kandidátov na čele s Harabinom a Dankom,“ uviedol Hanes.
Podľa Pudmarčíka má Korčok spomedzi všetkých kandidátov najsilnejšie jadro, teda ľudí, ktorí sú presvedčení o účasti na voľbách a o tom, že mu odovzdajú svoj hlas. „Do najväčšej miery sa aktuálne prekrývajú elektoráty Pellegriniho a Harabina. Z časti sa tieto skupiny prekrývajú aj voličmi a voličkami Andreja Danka, avšak ten sa častejšie objavuje iba ako druhá a tretia voľba s celkovou nízkou podporou,“ uviedol. Ku komu sa ľudia priklonia alebo ako sa ich hlasy roztrúsia, ukáže až kampaň, následné prieskumy a predvolebné diskusie.
Na voličov vplýva množstvo faktorov
Nálepka „koaličného“ či „opozičného“ voliča sa v prezidentských voľbách neodzrkadľuje až tak, ako v tých parlamentných. V boji o post hlavy štátu je teda rozdiel v samotnom správaní voliča v jednotlivých voľbách, ale aj v prístupe k prvému a druhému kolu. Pozornosť sa sústredí najmä na osobnosť a poznateľnosť kandidáta, správanie však môže byť v parlamentných a prezidentských voľbách v súlade, ale často aj v rozpore.
Podľa sociológa Pudmarčíka totiž ide o mechanizmus, do ktorého vstupuje niekoľko krokov rozhodovania. „Ak napríklad voliči a voličky určitej strany majú v prezidentských voľbách možnosť voliť osobnosť z ich preferovanej strany, ktorá má navyše vysokú znalosť a medzi elektorátom strany vysokú dôveru, zvyšuje sa šanca, že túto osobnosť voliť budú. Rozhodovanie potom, samozrejme, ovplyvňujú aj sympatie voči kandidátom, ich charizma, vystúpenia v diskusiách, potenciálne šance na úspech, veľkosť a spôsob kampane, ale napríklad aj ich výzor,“ zhodnotil.
Podľa politológa sú prezidentské voľby iné práve kvôli tomu, že sú vysoko personalizované. „Preto sú tieto voľby ešte viac polarizujúce a prinášajú silné emócie, a to aj z hľadiska hodnotového nastavenia kandidátov. Každý volič by totižto chcel mať prezidenta na svoj obraz,“ hodnotí politológ Cirner. Analytik NMS na margo voličského správania uviedol, že voliči okrem faktora osobnosti majú na jednotlivých kandidátov na post hlavy štátu iné požiadavky, než keď volia do exekutívy.
Koľko kandidátov oznámilo zámer kandidovať?
- 1. Peter Pellegrini (predseda NR SR a strany Hlas)
- 2. Ivan Korčok (bývalý minister zahraničných vecí)
- 3. Ján Kubiš (bývalý minister zahraničných vecí)
- 4. Štefan Harabin (bývalý predseda Najvyššieho súdu)
- 5. Krisztián Forró (predseda Aliancie – Szövetség)
- 6. Andrej Danko (líder SNS a podpredseda NR SR)
- 7. Marian Kotleba (predseda ĽS NS)
- 8. Róbert Švec (predseda SHO)
- 9. Patrik Dubovský (historik z Ústavu pamäti národa)
- 10. Igor Matovič (predseda hnutia Slovensko)
- 11. Milan Náhlik (bývalý člen Policajného zboru)
„Okrem toho sa jedná sa o dvojkolovú voľbu, čo umožňuje zapojenie taktického hlasovania a druhé kolo sa pre mnohých voličov mení v hlasovanie „proti“ nikomu, než „za“ niekoho,“ okomentoval Hanes. Preto aj keď má strana nejakého kandidáta alebo kandiduje priamo predseda strany, voliči danej strany vidia nakoniec svojho prezidenta v inom kandidátovi a tomu vyjadria svoju podporu.
„Z môjho pohľadu má väčší vplyv fakt, či vo voľbách kandiduje osobnosť, s ktorou sa dokážu stotožniť,“ vysvetľuje Hanes s tým, že v minulosti sme mali straníckych kandidátov, ktorí nedokázali dostatočne osloviť elektorát strany z dôvodu, že sa jej voliči nedokázali identifikovať s ich kandidatúrou. „Príkladom je napr. pán Hrušovský v roku 2014, ktorý získal 3,3 percenta, prípadne aj pán Šefčovič, ktorý mal v prvom kole v roku 2019 problém osloviť celý elektorát strany Smer a mnoho ich voličov podporilo Štefana Harabina,“ dodal.
Príkladom, kedy ľudia volia inak v parlamentných a zdá sa, že inak budú v prezidentských voľbách, je kandidát Danko a strana SNS, ktorej sa v predčasných voľbách podarilo získať 5,6 percenta hlasov a dostať sa do parlamentu. Prispeli k tomu aj ľudia okolo súčasného ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorým sa podarilo prekrúžkovať do parlamentu spolu s ďalšími kontroverznými osobnosťami. „Vo volebnom modeli Ipsosu pre Denník N však Danko získal iba 1,7 percenta. Je to spôsobené tým, že ľudia, ktorí v parlamentných voľbách volili SNS, sa pri prezidentských prikláňajú skôr k voľbe Harabina alebo Pellegriniho,“ skonštatoval Pudmarčík.
Na časť voličov, ktorí nemajú kandidáta zo strany, ktorú volili, vplýva množstvo faktorov a je potrebné pozerať sa na nich ako na individuálne prípady, aj keď sa vo väčšine prípadov prikláňajú ku kandidátom s podobnými politickými postojmi. „Ako príklad na analýzu môžu slúžiť voličské základne PS a SaS, keďže tieto strany vlastného kandidáta nenominovali, no obe podporili Ivana Korčoka. Napriek tomu, že ani jedna zo strán nemá v boji o prezidentské kreslo vlastnú osobnosť, približne 9 z 10 voličov a voličiek tvrdí, že sa volieb plánujú zúčastniť a prevažná väčšina z nich chce voliť Korčoka,“ vysvetľuje sociológ.
Podľa politológa Cirnera bude časť voličov v prvom kole voliť tzv. srdcom. „Podľa toho, kto sa im politicky páči. V druhom kole už budú mať na výber buď svojho kandidáta, alebo nejaké pre nich menšie či väčšie zlo, v prípade ktorého sa rozhodnú, či vôbec pôjdu voliť,“ ozrejmil. „Napríklad podporovatelia Harabina a Danka budú mať nechuť vyberať si medzi Pellegrinim a Korčokom,“ dodal.