Korčokovu minulosť v ŠTB historici rýchlo popreli. Teraz sa kritika obrátila na nich

Informácie o Korčokovi a ŠtB sa šírili sociálnymi sieťami dlhšie. Na dezinformačných kanáloch sa však rozmohli najmä po tom, ako zverejnil video na sieti Youtube právnik a podnikateľ Zoroslav Kollár, ktorý je obžalovaný v rámci kauzy Víchrica. Jeho konto na Youtube má necelých 36-tisíc odberateľov a na najznámejších slovenských youtuberov sa zatiaľ nedoťahuje ani v počte publikovaného obsahu. Vo videách sa venuje prevažne súčasným opozičným politikom, ale aj špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Prvé video venované Korčokovi publikoval koncom januára a druhé minulý týždeň v sobotu. Obe majú takmer spolu takmer 400-tisíc vzhliadnutí.

Prečo ÚPN reagovala na hoax

Niekoľkostranový údajný dokument podnikateľovi podľa jeho slov niekto doručil v obálke. Píše sa v ňom o tom, že Korčok v polovici 80. rokov spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou, a že donášal na členov svojho univerzitného volejbalového tímu počas študentských čias. Vytipovať si ho mali ako potenciálneho spolupracovníka po zahraničnej ceste družstva do Talianska, stretnúť sa mal s agentmi aj operatívcami tajnej služby a posúvať im informácie o členkách tímu. Korčok najskôr na šíriace sa informácie nereagoval, vyvrátil ich až po tom, ako svoj vlog zverejnil podnikateľ. „Nikdy som s ŠTB nespolupracoval,“ reagoval kandidát na sociálnej sieti.

Foto: FB/Ivan Korčok

hoax, Ivan Korčok Internetom sa šíril o tom, že Korčok mal spolupracovať s ŠtB.

K údajnému dokumentu sa vyjadrili po zverejnení videa ÚPN, český Archív bezpečnostních složek aj agentúra AFP. Slovenský ústav označil dokumenty, ktoré údajne pristáli v právnikových rukách, jednoznačne za falzifikát. „Na sociálnych sieťach sa objavili dokumenty, ktoré mala v polovici 80. rokov 20. storočia vytvoriť komunistická tajná polícia – ŠtB. Tieto dokumenty sú podvrh!“ odpovedala v statuse inštitúcia.

Aktivity a pôsobnosť ÚPN upravuje priamo zákon, na základe ktorého vznikol. Ústav zhromažďuje a dokumentačne spracováva informácie, ktoré sa vzťahujú na neslobodu z obdobia 1939 až 1989. Šíritelia údajného dokumentu začali spochybňovať, či ústav vôbec mohol reagovať, keď ho nemal k dispozícii.

Ako vysvetlil pre Pravdu vedúci oddelenia dokumentácie a hovorca ÚPN Michal Miklovič, na obsahovú analýzu dokumentu nie je potrebný jeho originál. „Vyvracať dezinformácie týkajúce sa Štátnej bezpečnosti je vo verejnom záujme,“ doplnil.

Iné hoaxy spojené s ŠtB sa zatiaľ v prezidentskej kampani neobjavili. ÚPN by podľa Mikloviča zareagoval rovnako aj v prípade, ak by sa falošné dokumenty týkali iných kandidátov. Podotkol, že pointou nebolo sa vyjadriť ku Korčokovi, ale k tomu, že ak budú kolovať a zneužívať sa falošné dokumenty o tajnej službe, tak ústav je schopný ich odhaliť.

Okrem toho sa spochybňoval aj reakčný čas inštitúcie – prečo ústav reagoval tak rýchlo a na koho pokyn. „Ústav pamäti národa nebol požiadaný o to, aby pripravil vyjadrenie, urobil tak z vlastnej iniciatívy v rámci vyššie uvedenej zákonnom stanovenej úlohy a s predpokladom, že sa na daný prípad budú pýtať novinári,“ uviedol historik s tým, že vyjadrenie publikovali až po prvej novinárskej otázke k falzifikátu.

Zákon o ÚPN hovorí aj o tom, ako sa má postupovať v prípade sprístupnenia konkrétnych dokumentov, potrebné je poslať písomnú žiadosť. „Lehota 90 dní uvedená v §21 zákona o pamäti národa sa vzťahuje na sprístupnenie zväzku formou overenej fotokópie, v ktorej treba znečitateľniť osobné údaje tretích osôb. Neznamená to teda, že 90 dní je akýsi štandard len na overenie, či bol na osobu zavedený zväzok,“ pokračoval.

Stránka Hoaxy a podvody, ktorá bojuje proti dezinformáciám, podotkla, že forma útoku aká bola využitá pri Korčokovi je prirodzenou taktikou dezinformačných zdrojov. „Práve rýchlosť reagovať na hoaxy je kľúčová a takto by mala konať každá inštitúcia,“ konštatuje stránka. Vo videu sú podľa nej použité okrem naratívu o „záhadne“ rýchlom reakčnom čase ÚPN a českého archívu aj ďalšie prvky spojené so šírením hoaxov vrátane spochybňovania zákonnosti reakcie či útoku voči konkrétnej osobe.

Miklovič ozrejmil, že najjednoduchšou a navyše aj verejne dostupnou možnosťou, ako si overiť informácie o spolupracovníkoch či prenasledovaných osobách je štúdium registračných protokolov bývalej Štátnej bezpečnosti. Do nich sa zapisovali všetky zväzky založené ŠtB. Takéto overenie je podľa neho pre skúseného človeka niekoľkominútovou záležitosťou.

Čo na údajnom dokumente nesedí

Do registračných protokolov tajnej služby sa zapisovali zväzky bez ohľadu na to, či išlo o tajných spolupracovníkov, sledované osoby alebo nepriateľské osoby. Preto si podľa pracovníka ústavu treba všímať kategóriu, v ktorej bol zväzok zaevidovaný.

„Zo štúdia registračných protokolov vyplýva, že zväzok na Ivana Korčoka nebol založený. Založený nebol ani vo zverejnenom dokumente uvedený zväzok č. 45100 tajného spolupracovníka „Smečiar“,“ doplnil. Historik vysvetľoval, ako mohol údajný dokument vzniknúť ešte koncom januára v ta3. Zväzok číslo 45100 síce existoval, ale bol založený v Ostrave v rokoch 1968 až 1978. Existovalo aj krycie meno Smečiar, ale nebol to tajný spolupracovník, ale preverovaná osoba v Banskej Bystrici.

„Niekto jednoducho zobral registračné číslo zväzku tajného spolupracovníka z Ostravy, pridal tomu krycie meno preverovanej osoby z Banskej Bystrice a snažil sa navodiť dojem, že by sa to malo týkať Ivana Korčoka,“ objasnil.

Korčok vyzbieral podpisy na kandidatúru

Fotogaléria 6 fotiek

+3

Pre dezinformácie je podľa neho typické, že sa vezme časť pravdy do príbehu a časť falošných informácií. Pravdivá časť má vzbudiť dôveryhodnosť dokumentu a vymyslené časti zdiskreditovať dotyčného človeka. Okrem toho sa v dokumentoch uvádza päť príslušníkov tajnej bezpečnosti, z toho dvaja sú vymyslení a v prípade ďalších troch je podľa pracovníka ÚPN evidentné, že ich podpisy sú sfalšované. Porovnávali ich totiž s reálnymi dokumentmi po bývalej ŠtB.

Informácie, ktoré mali Korčoka diskreditovať, analyzovala aj tlačová agentúra AFP. Z verejne dostupných archívov zistila, že neexistujú záznamy o niektorých z príslušníkov, ktorí mali spísať údajné dokumenty.

„Ďalší mali v tom čase inú hodnosť, v iných prípadoch sa nezhodujú podpisy príslušníkov ŠtB s tými, ktoré sú dohľadateľné v záznamoch. Formát dokumentov sa taktiež líši od formátu, ktorý používala ŠtB v 80. rokoch,“ píše agentúra. Obsahujú podľa nej nielen nesprávny formát mien, hodnosti a podpisy skutočných dôstojníkov tajnej služby, ale aj mená fiktívnych príslušníkov a číselné označenie strán. V údajnom dokumente z októbra 1985 tiež nesedí časová následnosť. Hovorí sa v ňom totiž o absolvovaných zápasoch volejbalového oddielu v sezóne 1986/1987.

Korčokovu minulosť tiež vyvracajú bezpečnostné previerky na stupeň „prísne tajné“, vrátane previerky NATO. Ak by sa ukázali čo i len náznaky spolupráce s tajnou službou, previerku na diplomatické misie v zahraničí by nedostal. Okrem toho sa má v údajnom dokumente spomínať aj prepojenie na ŠtB v prípade Korčokovho starého otca. Pravdivosť dokumentu vyvrátili detaily ako krstné meno a dátum narodenia.

Po reakcii ústavu sa v druhom z videí podnikateľ zameral aj na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguša Sivoša, ktorého do funkcie navrhol ešte ako podpredseda parlamentu Gábor Grendel. Kollár po zapojení sa ÚPN do vyvrátenia hoaxu odporučil národnej rade, aby sa zamyslela, či má Sivoš zostať vo funkcii. „Ústav pamäti národa postupoval v zmysle vyššie uvedenej zákonnom stanovenej úlohy, preto nie je dôvod domnievať sa, že by ústav, či dokonca osobne predseda správnej rady Jerguš Sivoš, porušil zákon. Z tohto dôvodu nie je dôvod na odvolanie J. Sivoša a ani na to, aby sa vzdal funkcie,“ uzavrel Miklovič.

Čítajte viac Budú hoaxy vládnuť v boji o palác? Nekalé praktiky môžu voličov odradiť. Odborníci: Štát nebojuje dostatočne