Odborníci pred druhým kolom prezidentských volieb očakávali, že rozdiel medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom bude tesný. Predseda parlamentu zdolal Korčoka so šesťpercentným rozdielom a dosiahol 53,12 percenta hlasov.
Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozef Lenč si myslí, že za Pellegriniho úspechom je mobilizácia voličov z regiónov, menších sídel a z častí Slovenska, kde voliči v prvom kole voliť neprišli. „Tí rozhodli o tom, že Peter Pellegrini sa stal prezidentom,“ vyjadril sa pre Pravdu. Dôvodov jeho triumfu však môže byť oveľa viac.
„S veľkou pravdepodobnosťou za tým bude neúspech Petra Pellegriniho v prvom kole, čo mohlo zvýšiť mobilizáciu najmä voličov Smeru a Hlasu,“ skonštatoval . Zamiešať kartami tiež mohla výrazne vyššia účasť v regiónoch južného Slovenska, kde mohli zapôsobiť dve veci – podpora strany Aliancia na čele s Krisztiánom Forróom a vyjadrenia Pellegriniho v čase pred moratóriom pre maďarskú televíziu.
„V neposlednom rade kampaň zameraná na to, že jeden z kandidátov bol vykresľovaný ako kandidát vojny, druhý ako kandidát mieru,“ dodal s tým, že rozhodnúť mohlo aj vyčerpanie z tém spojených s Ukrajinou.
Budúcnosť mladej strany
Šéf Smeru Robert Fico a predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko sa počas kampane príliš nepredbiehali v podpore Pellegriniho a gestá si nechali až na posledný deň pred moratóriom po veľkonočných sviatkoch. Hoci bola ich podpora počas kampane podľa Lenča slabá až neviditeľná, pre voličov vládnej koalície mohlo byť však vystúpenie Fica a Danka po boku Pellegriniho na poslednú chvíľu dostatočne motivujúce, aby dali predsedovi parlamentu hlas.
Politológ si myslí, že pre Pellegriniho bude náročné zachovať si odstup od vládnej koalície, najmä ak pôsobenie v nej bude prospešné pre preferencie Hlasu.
Tri veci, ktoré podľa Lenča stoja pred novým prezidentom:
- vytvorenie si identity suverénnej hlavy štátu,
- reprezentácia úradu prezidenta smerom do zahraničia,
- udržať budúcnosť strany Hlas, aby nezanikla na jeho úspechu.
Je viac ako zrejmé, že ak Pellegrini nastúpi do úradu prezidenta, funkcie na čele vlastnej strany sa bude musieť vzdať. Ako jeho možní nástupcovia sa spomínajú Richard Raši a Denisa Saková. Kým minister investícií bol v minulosti viac spájaný so Smerom, ministerka hospodárstva sa stala výraznejšou tvárou až v spojitosti s Hlasom i keď sa objavovala predtým po boku Roberta Kaliňáka (Smer).
Lenč sa domnieva, že pre stranu by bolo lepšie, aby bola líderkou žena. „Mohlo by to rezonovať medzi voličmi výraznejšie, pretože by to bolo aj odlíšenie v rámci koaličného triumvirátu ako aj v intenciách tých voličov, ktorí volili Hlas preto, že to je iná politická strana ako Smer,“ skonštatoval.
Prihlásil sa Korčok do ďalšieho boja?
Keď už bolo počas volebnej noci jasné, ako voľby dopadnú, verejnosti sa prihovoril aj Ivan Korčok. Priznal, že je sklamaný, ale nie je zlomený. Oponentom tiež odkázal, že im nezabudne, ako z neho urobili „kandidáta vojny“. Politológ si myslí, že Korčokovo posolstvo, že protivníkom nezabudne, ako ho vykresľovali, sa dá interpretovať ako prihlásenie sa do ďalšieho pokračovania v politickej kariére a súboj s vládnou koalíciou.
„Bude teraz len otázkou času, akým spôsobom sa to prejaví do reálnej politiky a krokov Ivana Korčoka po prezidentských voľbách,“ dodal.