kandidát na prezidenta Igor Matovič

Líder hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) pred rokmi opustil podnikanie a so svojským prejavom obyčajného človeka vkráčal v teniskách do politiky, o ktorej toho veľa nevedel. Postupne sa z Igora Matoviča stal odvážny bojovník proti korupcii, mafii a Smeru, ktorý sa nebál postaviť zoči voči Robertovi Ficovi. Po rokoch kriku z opozície sa Matovičovi podaril obrovský triumf, keď sa z piatich percent za pár týždňov prepracoval na vrchol rebríčka a Smer porazil. Ako premiér však nevyužil šancu a nedokázal vládu udržať, aj keď musel zvládať krízy, ktorým Slovensko ešte nečelilo. Jeho bojovnosť mu nikto nevezme, no aj vďaka nej a neschopnosti kompromisov a spolupráce OĽaNO padlo z vrcholu do politickej izolácie.

Od roku 1997 Matovič podnikal a ešte ako vysokoškolák založil vydavateľstvo regionPRESS. Mal k dispozícii širokú sieť regionálnych novín a vydával niekoľko týždenníkov. K politike sa vyjadroval vo svojich novinách a zlomom bola obava zo spojenia lídra Smeru Roberta Fica a vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu a vytvorenie možnej ústavnej väčšiny po voľbách.

Už pol roka pred voľbami vyjadril vo svojom týždenníku Trnavsko, ktoré vychádzajú dodnes, znechutenie z politiky a „zlodejín našich politikov“. Predchodcom dnešného hnutia bolo občianske združenie „Obyčajní ľudia“, ktoré vzniklo v roku 2010.

Igor Matovič

Fotogaléria 22 fotiek

+19

Pôvodne chcel založiť pred voľbami 2010 vlastnú stranu, no od tohto zámeru upustil. Mesiac pred voľbami totiž "prijal ponuku lídra SaS Richarda Sulíka a spolu s Erikou Jurinovou, Jozefom Viskupičom a Martinom Feckom kanidovali z posledných štyroch miest.

Už krátko po voľbách sa ukázalo, že manželstvo z rozumu medzi Sulíkom a Matovičom má trhliny a Sulík vylúčil Matoviča z poslaneckého klubu. Štyri mesiace potom "11. októbra 2011 vláda padla, za čo hlasovalk aj Matovič.

Mesiac po páde vlády vzniklo hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a vo voľbách 2012 skončilo za Smerom a KDH na treťom mieste so ziskom takmer deväť percent.

V parlamentných voľbách 2016 kandidovalo OĽaNO spolu so stranou NOVA. Matovičovi sa podarilo získať viac ako 11 percent hlasov. Opäť boli ako tretia najsilnejšia strana so ziskom 19 mandátov v opozícii.

Fico po voľbách Matoviča obvinil z toho, že bielemu koňovi odovzdal fiktívnym prevodom účtovníctvo. Matovič obvinenia opakovane odmietol a následne ukázal aj chýbajúce účtovníctvo. V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia Smeru František Imrecze, Bernard Slobodník a Ľudovít Makó vypovedali, že malo ísť o riadenú kompromitáciu lídra OĽaNO.

Po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 sa vo verejnosti aj medzi politikmi zdvihla vlna odporu voči vtedajšej vládnucej garnitúre na čele so Smerom. Tvárou boja proti vtedajšej vláde a systému „našich ľudí“ sa stal Matovič. Dlhoročný bojovník proti korupcii sa chytil sa šance, ktorú nepustil až do volieb 2020. Do nich išiel spoločne so stranami Kresťanská únia (KÚ), NOVA a Zmena zdola. V januári 2020 sa kandidáti OĽaNO vybrali do francúzskeho Cannes k vile, ktorá mala patriť exministrovi financií Jánovi Počiatkovi. Matovič ho označil za skorumpovaného politika, ktorý vilu získal nelegálne. Na bránu zavesil papiere s nadpisom „Majetok Slovenskej republiky“.

Išlo o zlomový bod kampane, ktorý z januárových ôsmich percent vystrelil OĽaNO na víťazných 25 percent, porazil Smer a začal skladať „vládu zmeny“. Po náročných rokovaniach vznikla štvorkoalícia v zložení OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Z mladého politika v teniskách sa stal netradičný premiér.

Matovičova vláda nemala plných sto dní na rozbeh, do vienka dostal pandémiu covidu, ktorá na takmer tri roky ochromila svet. Zaviedli sa mnohé ťažké opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu koronavírusu. Kritizovaný bol najmä zákaz vycestovania mimo okresu počas veľkonočných sviatkov. Najväčším odporcom opatrenia bol Sulík a jeho SaS.

Najvážnejšia kríza nastala v marci 2021, keď Matovič privítal na košickom letisku dva milióny kusov ruskej neregistrovanej vakcíny Sputnik. Bez vedomia rezortu diplomacie, bez vedomia koaličných partnerov. Liberáli uvažovali o odchode z vlády, v hre bolo aj otvorenie koaličnej zmluvy. Zodpovednými boli podľa sulíkovcov najmä Matovič a vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorých urovnanie krízy stálo posty.

Premiérom sa stal Eduard Heger. Igor Matovič bol ako minister financií bez účtu a karty kritizovaný za svoje atómovky, ktoré stoja miliardy. Po schválení tzv. protiinflačného balíka napriek nesúhlasu SaS bola od septembra vláda v menšine. Vládu nedokázal udržať ani Heger. V decembri ešte existovala nádej, keď Matovič mieril do prezidentského paláca so svojou demisiou. Po záhadnom telefonáte totiž vytrhol svoju demisiu z rúk pracovníka kancelárie. Tak padla aj Hegerova vláda.

Matovič je skvelým politickým marketérom a v opozícii bol nenahraditeľný. Dvíhal Ficovi tlak. Viesť krajinu je však niečo iné. Aj preto stratili časom on aj jeho hnutie dôveru. Lídrovi OĽaNO nemôže nikto vziať to, že ako opozičný politik otvoril mnohé kauzy a doslova kričal nahlas. Bohužiaľ, riadenie krajiny a nová funkcia mu prerástli cez hlavu.

5 hlavných vecí, ktoré by som chcel ako prezident dosiahnuť

Podstatné je zabrániť mafii profitovať na úkor obyčajných ľudí. To dosiahneme jedine tak, že v paláci nebude verný dlhoročný sluha mafie Peter Pellegrini.