Kým opozícia hovorí o sťaženom prístupe k zdravotníckym službám, niektorí koaliční poslanci zasa namietajú, že je nelogické, aby si ľudia priplácali za niečo, čo im už teraz hradí zdravotná poisťovňa.
Uhliarik si od nového druhu pripoistenia sľubuje viac zdrojov do zdravotníctva, rádovo stovky miliónov eur. Ako už Pravda v stredu informovala, rezort plánuje podľa vzoru Holandska do konca roka zaviesť povinné nominálne poistenie, ktoré by platili všetci k zdravotným odvodom, alebo individuálne dobrovoľné pripoistenie.
Podľa prognostika zo Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza však ide iba o „zúfalé naháňanie finančných prostriedkov bez toho, aby sa riešila podstata problému“. Bez zavedenia transparentnosti do zdravotných poisťovní a nemocníc totiž bude podľa neho jedno, za aký nadštandardný balíček si priplatíme. „Individuálne sa pripoistíte, ale tie peniaze sa stratia v systéme, ktorý je neprehľadný a netransparentný,“ povedal Kárász.
Rovnako nereálne sa ukazujú aj sľuby ministerstva o kratších čakacích lehotách. To, ako dlho čaká pacient napríklad na operáciu bedrového kĺbu, totiž podľa šéfa parlamentného výboru pre zdravotníctvo Viliama Novotného (SDKÚ) nezávisí iba od toho, kedy je to zdravotná poisťovňa ochotná preplatiť. „Pri skrátení čakacích listín nejde vždy len o to, či to vie zaplatiť poisťovňa, ale aj o to, aká je kapacita pracovísk. Nedajú sa napríklad spraviť viac ako dva bedrové kĺby za deň,“ tvrdí Novotný. Pacientovi sa tak môže ľahko stať, že aj napriek pripoisteniu bude na zákrok čakať dlhší čas.
Tí, ktorí nebudú mať peniaze na pripoistenie, budú podľa opozície diskriminovaní. „Ich filozofia je taká, že na časť ochorení, ktoré sú doteraz zadarmo, by si teraz museli ľudia priplácať. Tým, za ktorých platí štát, alebo tým, ktorí si nebudú priplácať, nebudú robené výkony na takej kvalitatívnej úrovni,“ upozorňuje bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer). Druhým variantom je podľa Novotného, že by si ich pacienti hradili sami v plnej výške.
Podľa Petra Kalista (SaS) sa všetko bude odvíjať od toho, ktoré zdravotnícke úkony ministerstvo zaradí do základného balíčka. Určite by tam však podľa neho nemali chýbať ťažké a nákladné diagnózy ako kardiovaskulárne či onkologické ochorenia. V takom prípade by SaS nový model poistenia bola ochotná podporiť. „Nominálne poistenie by sme brali všetkými desiatimi,“ povedal Kalist.
Zároveň však upozornil, že to bude znamenať veľké zásahy do odvodového systému. „Pokiaľ by sa zaviedlo nominálne poistenie, musela by sa celá štruktúra odvodového systému zmeniť,“ povedal.
Povinné nominálne poistenie, naopak, odmieta Most-Híd. Podľa Tibora Bastrnáka je nelogické, aby si okrem platenia zdravotných odvodov ľudia priplácali ešte aj za niečo, čo by mali mať zo zákona garantované už teraz. „Sme proti tomu, aby sme ešte aj týmto zaťažovali ľudí. Treba hľadať iné riešenia, ako šetriť.“ Strana by preto podľa neho podporila skôr dobrovoľné pripoistenie. „Tak by tí, ktorí chcú služby navyše, by ich dostali, ale zároveň by bolo viac peňazí v systéme, a tým pádom by to bolo aj solidárne,“ myslí si Bastrnák.
Dobrovoľné pripoistenie sa viac páči aj Novotnému. „Dáva určitú voľnosť. Umožní zdravotným poisťovniam súťažiť svojimi produktmi a ľuďom zase vybrať si, čo nominálne poistenie neumožní,“ dodal.