„Krajina potrebuje desaťročia stabilného, pokojného rozvoja. Bez rabovania a nepremyslených experimentov, založených na pletkách s liberalizmom, ktorý sa časom neosvedčil, alebo naopak založených na sociálnej demagógii,“ vyhlásil Putin, ktorý trval aj na tom, že je nutné chrániť občiansky a sociálny zmier pred „akýmkoľvek pokusom o rozkol spoločnosti“.
Lekcia z krízy podľa premiéra spočíva v tom, že ruský štát musí byť „samostatný a silný“, aby dokázal čeliť otrasom zvonku, pretože prípadná bezmocnosť „sa nevyhnutne stáva hrozbou pre národnú zvrchovanosť“.
Šéf kabinetu vytýčil cieľ počas desaťročí zvýšiť dosiaľ zaostávajúcu produktivitu práce najmenej na dvojnásobok, v kľúčových odvetviach až na štvornásobok, aby krajina veľkosťou svojho hrubého domáceho produktu mohla vstúpiť medzi päť najväčších ekonomík sveta; momentálne je Rusko na šiestej priečke. V prepočte na hlavu by na priemerného Rusa malo pripadať viac ako 35 000 dolárov (vyše 24500 eur), a to podľa Putina predstihuje súčasný stav Francúzska či Talianska.
Predseda vlády súčasne Európskej únii predkladá víziu spoločného trhu siahajúceho od Lisabonu po Vladivostok a spoločnej energetiky. Opäť apeloval na EÚ, aby urobila prvý krok k integrácii zrušením víz pre Rusov.
Premiér nešetril sľubmi: učiteľské platy ešte tento rok stúpnu bezmála o tretinu, a pred voľbami si opäť polepšia aj štátni zamestnanci a penzisti. Štát v najbližších rokoch vloží stámiliardy rubľov aj do zdravotníctva, školstva či na podporu demografických a sociálnych programov. V dôsledku toho má pôrodnosť v polovici dekády stúpnuť najmenej o štvrtinu, predĺži sa očakávaná dĺžka života, tretina ruských rodín sa dostane k bytom a stredná vrstva sa masovo rozrastie.
Z prílevu čísel tiež vyplynulo, že armáda sa môže tešiť na nové zbrane, ruské zbrojovky na štátne zákazky, farmári na „šrotovné“ na poľnohospodársku techniku a motoristi na tisíce kilometrov nových ciest. Miliardy dostanú aj hasiči, aby sa neopakovali ničivé požiare z minulého leta. Putin apeloval aj na médiá, aby pomohli zvýšiť prestíž robotníckych profesií, pretože krajina potrebuje „novú industrializáciu“.
Putin je aj po odchode z Kremľa považovaný za najmocnejšieho ruského politika . Účasť poslancov v snemovni bola dnes stopercentná. Zákonodarcovia sa však dostali k slovu až po vyše dvojhodinovom premiérovom prejave. S dvadsiatkou otázok, siahajúcich od produkcie bravčového cez pokusy obmedzovať slobodu internetu až po úskalia vstupu do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), si Putin hravo poradil. Nevyrušilo ho napríklad ani vystúpenie vodcu komunistov Gennadija Ziuganova, ktorý sa pustil aj do porovnania „absolútne neuskutočniteľných plánov“ s ruskou realitou, v ktorej 70 percent populácie žije z podpriemerných príjmov.
Od Putinovho „skladania účtov“ médiá očakávali, že predseda vlády v priamom televíznom prenose udá tón nadchádzajúcej predvolebnej kampani – v decembri Rusko čakajú parlamentné a budúci rok na jar prezidentské voľby. Zatiaľ nie je jasné, či sa Putin nabudúci rok do Kremľa vráti, alebo či v prezidentskom kresle ďalších šesť rokov zostane Dmitrij Medvedev. Toho si Putin ako svojho nástupcu sám vybral, pretože pri posledných voľbách v roku 2008 mu ústava nedovoľovala uchádzať sa o tretí prezidentský mandát za sebou. Každopádne dnes premiér vytyčoval ciele zasahujú ďaleko za súčasný mandát, podobne však robí aj terajší prezident.