3. Občianske združenia ako zásterka skutočnej kampane?
Môžu teda občianske združenia a tretie strany viesť kampaň? A aké sú ich mantinely? Napríklad v Trnave využíva kandidát Baroš profil svojho občianskeho združenia Trnava pre každého na prezentáciu svojich postojov a kritiku súčasného vedenia. Podľa zákona ju však iné subjekty ako kandidáti či politické strany viesť nemôžu „v čase ustanovenom na volebnú kampaň”. Ide preto v týchto prípadoch o porušenie zákona?
Ako vysvetľuje právnik Domin, “občianske združenia mohli viesť volebnú kampaň v pozícii tzv. tretích strán len do roku 2019, kedy došlo k zmene zákona. Ak je niektorý z kandidátov členom občianskeho združenia, musí viesť volebnú kampaň sám a financovať ju z vlastného transparentného účtu,” hovorí odborník na volebné právo.
Ak by takúto de facto kampaň viedlo či financovalo samotné občianske združenie, bolo by to porušením zákona. Kandidát dokonca podľa zákona nemôže na financovanie svojej kampane od občianskeho združenia prijať dar ani bezodplatné plnenie.
„Za takéto bezodplatné plnenie by sa napríklad dalo považovať to, ak by občianske združenie zaplatilo za kandidáta úhradu za billboard, či bezodplatne mu takýto billboard poskytla. Samozrejme, vzťahovalo by sa to aj na tzv. citylight”, uvádza Domin, pričom však dodáva, že „v praxi bude zrejme náročné rozlíšiť kto fakticky volebnú kampaň vedie (kandidát či občianske združenie)”.
Podľa právnika Jána Ivančíka z TIS je však samotný zákaz vedenia kampane tretími stranami problematický. Predchádzajúca právna úprava inštitút tretích strán obsahovala, čo viedlo k značenému porušovaniu zákonom stanovených limitov na vedenie politickej kampane.
„Reakciou zákonodarcu bolo, že tretím stranám úplne zakázal participovať na volebnej kampani, čo však v praxi nie je vymožiteľné, ani žiadúce. Ak by sme totiž tento výklad doviedli do absurdnosti, občanom by bolo zakázané verejne sa vyjadrovať k voľbám (vrátane online priestoru), a to za účelom nezasahovania do volebnej kampane,” poukazuje Ivančík.