O kreslo trnavského župana má záujem druhý najvyšší počet kandidátov, medzi nimi je jedna žena.
- Jozef Viskupič (46), predseda Trnavského samosprávneho kraja, (OĽaNO, NOVA, KÚ, Zmena zdola, SaS, KDH, Spolu, Šanca, ODS, Za ľudí, Sme rodina, OKS, DS, Maďarské fórum)
- Martin Červenka (38), starosta obce Ratkovce, (nezávislý)
- József Berényi (55), podpredseda Trnavského kraja, (Aliancia)
- Martin Beluský, (Kotlebovci – ĽSNS)
- Zdenko Čambal (SNS, Smer – SD)
- Roland Hakszer (nezávislý)
- Roman Chudý (Život – národná strana)
- Zdenko Rosina (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti)
- Ivan Stanovič (Hnutie Občan Národ Spravodlivosť), Veronika Temňáková (Republika)
Kandidáti na primátora Trnavy.
- Peter Bročka (40), primátor mesta Trnava, nezávislý
- Marián Galbavý (50) (SaS, Sme rodina, ODS, Šanca), advokát, nezávislý
- Matej Lančarič (37), poslanec mesta Trnava, nezávislý
- Branislav Baroš (nezávislý)
- Zuzana Bošnáková (KDH, Za ľudí, Kresťanská únia) – vzdala sa v prospech Mariána Galbavého
- Zdenko Rosina (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti)
Boj o trnavského župana zvedú desiati
O kreslo trnavského župana má záujem druhý najvyšší počet kandidátov, medzi nimi je jedna žena. Na kraj doliehajú roky odkladaných investícií najmä do dopravnej infraštruktúry. To sa tiahne naprieč celým krajom. Vedenie však musí reagovať na potreby ľudí v rôznorodých regiónoch.
V čase migrácie za prácou, vzdelaním a v uplynulých rokoch aj za lekármi cítia ľudia potrebu kvalitnej a dostupnej dopravnej infraštruktúry. Viaceré samosprávy už roky volajú po vybudovaní novej cesty, obchvatu či po oprave mosta v dezolátnom stave. Práve mosty trpia finančnou podvýživou, čo sa ukázalo aj na príklade hlohoveckého mosta ponad Váh.
Práce na moste sa začali vo februári tohto roka. Koncom marca ho náhle kompletne uzavreli, hrozilo jeho zrútenie. Na niekoľko mesiacov sa tak odstavila jediná prístupová cesta v smere od Trnavy. Autá by sa naň mali vrátiť v novembri. Obchádzky zasiahli ľudí v širšom regióne. Opäť sa začalo hovoriť o vybudovaní druhého mosta ponad Váh.
Trnavský kraj má vo svojej správe takmer 400 mostov. Niektoré už opravili, iné prechádzajú rekonštrukciou. No sú tu desiatky ďalších, ktoré potrebujú investície. Časť mostov však spravuje Slovenská správa ciest. Jeden z nich vedie ponad železničnú trať v Seredi. Po poslednej diagnostike v roku 2019 bol zaradený do 7. stupňa, keď zvyčajne dochádza k uzatvoreniu mosta.
Roky sa hovorí o zavedení integrovanej dopravy na území Trnavského kraja. Zonácia územia je už pripravená, od nového roka majú platiť predplatné cestovné lístky na prímestské autobusy. V ďalšej fáze by malo nasledovať prepojenie s Bratislavským krajom. Niektoré trnavské samosprávy sú už do Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) zapojené, rovnako aj trnavská železničná stanica.
"Významné percento práceschopnej populácie z Trnavského kraja dochádza denne do Bratislavy a okolia. Preto chceme verejnú dopravu lepšie integrovať, posilniť ju a zlepšiť pohodlie a komfort dopravy pre obyvateľov krajov,“ uviedol bratislavský župan Juraj Droba, keď v roku 2018 tento zámer ohlasoval. Kraje zápasia s úbytkom stredoškolských učiteľov i lekárov. Obe profesie poukazujú na to, že sa nachádzajú na okraji záujmu štátu. Kritizujú systém vzdelávania, pracovné podmienky, ale aj nedostatočné finančné ohodnotenie. Učitelia i lekári zároveň starnú, bez adekvátnej náhrady spomedzi mladých. Práve začínajúcich učiteľov i všeobecných lekárov sa v Trnavskom kraji snažia motivovať aspoň príspevkom na bývanie.
O post trnavského župana má záujem 10 kandidátov. Ide o druhý najvyšší záujem o túto funkciu v histórii regionálnych volieb na území Trnavského kraja. Väčšina kandidátov má podporu politických strán či koalícií.
Široká koalícia politických strán podporuje súčasného župana Jozefa Viskupiča. Strana Aliancia stavila na trnavského vicežupana Józsefa Berényiho. Smer-SD spolu s SNS podporuje primátora Holíča Zdenka Čambala. Advokát Roman Chudý kandiduje za stranu Život – národná strana. O hlasy voličov sa chcú uchádzať aj podnikatelia Zdenko Rosina (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti), Ivan Stanovič (Hnutie Občan Národ Spravodlivosť) a jediná kandidátka Veronika Temňáková (Republika). Poslanec Národnej rady Martin Beluský chce získať kreslo predsedu trnavskej župy na kandidátke Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Ako nezávislí idú do volieb starosta Ratkoviec Martin Červenka a dunajskostredský mestský poslanec Roland Hakszer.<Pe>
Predvolebné vášne vyvoláva v Trnave rezidentské parkovanie
Témou predvolebného boja v Malom Ríme sa stáva najmä rezidentské parkovanie, ktoré v súčasnosti najviac rezonuje medzi obyvateľmi. Samospráve sa nedarí rozbehnúť potrebné projekty v sociálnej oblasti. Radnica je časťou verejnosti kritizovaná za viaceré nákladné zámery, ktoré nepovažuje najmä v súčasnej situácii za nevyhnutné.
„V Trnave máme viacero lokalít s dlhodobými problémami s parkovaním. Okrem toho, že budujeme nové kapacity, chceme ako riešenie zaviesť systém rezidentského parkovania. V pilotnej fáze začíname s reguláciou na Podjavorinskej, kde obyvatelia doplácajú na blízkosť k centru mesta a futbalovému štadiónu s obchodnými prevádzkami. Problém zaparkovať je tu počas pracovnej doby aj po nej, keď sa ľudia vracajú domov,“ ohlasoval novinku na jar minulého roka trnavský primátor Peter Bročka.
Rezidentské parkovanie vyvoláva v Trnave vášne. Tejto témy sa chytajú aj kandidáti na trnavského primátora a kritizujú zmeny, ktoré v tejto súvislosti prichádzajú. Verejnosti sa nepáči limit pre návštevné hodiny, počas ktorých môžu návštevy parkovať v rezidentských zónach zadarmo. Stanovený bol na 48 hodín.
Ľudia hromžia, že je to veľmi málo. Radnica to však meniť v súčasnosti nemieni. „O zmene súčasných nastavení neuvažujeme,“ informovala Elena Ursínyová z Mestského úradu v Trnave. Rezidenčné parkovanie je zavedené vo všetkých desiatich zónach, ktoré má samospráva v súčasnosti naplánované. Pokračovať však plánuje ďalej.
Nevoľu vyvolali zmeny, ktoré prinieslo zavedenie rezidentského parkovania v pokojnej časti mesta Špíglsál. Niektoré ulice sa zmenili na jednosmerné, parkovacie miesta ustúpili cyklopruhom a v zóne bola rýchlosť znížená na 30 kilometrov za hodinu. V tejto súvislosti vznikla aj petícia za návrat dopravnej situácie do pôvodného stavu.
Samospráva si uvedomuje nedostatočné kapacity v sociálnej oblasti. Niektoré služby v meste chýbajú. Napriek tomu, že predstavila niekoľko zámerov, ani jeden z nich sa dosiaľ nepodarilo zrealizovať. Niektoré z nich bojkotovali ľudia dotknutých častí hneď, ako sa dostali na verejnosť prvé informácie. Príkladom bol projekt bytov a útulku pre rodiny s deťmi v krízovej situácii na Ulici Konštantína Čulena.
Rovnako sa ľudia postavili proti výstavbe sociálneho centra s viacerými službami na Mozartovej ulici. Nezrealizovala sa ani prestavba objektu zariadenia opatrovateľskej služby pre seniorov a nocľahárne pre ľudí bez strechy nad hlavou na Coburgovej ulici.
Kritika sa týka aj množstva projektov, do ktorých sa chcela samospráva pustiť. Pripravených má viacero projektov za milióny eur. Najmä v časoch zvyšovania cien alebo ich očakávaného rastu to Trnavčania vnímajú ako neuvážené míňanie peňazí. Mesto pripúšťa, že od niektorých investičných projektov upustí.
„Rozpočet na budúci rok sa práve pripravuje. Vzhľadom na to, že jeho časť pohltia náklady na energie, určite bude nutné niektoré investičné akcie prehodnotiť. Mesto však zároveň pripravuje aj významné opatrenia na šetrenie energiou ako napríklad budovanie fotovoltaických elektrární na všetkých základných školách, poliklinike a nájomných bytoch pre starobných dôchodcov na Clementisovej ulici,“ dodala Ursínyová.