V Žilinskom samosprávnom kraji sa o post predsedu uchádzajú celkovo desiati kandidáti.
- Erika Jurinová (51), súčasná županka, OĽaNO, SaS, Sme rodina, Za ľudí, Kresťanská únia, DS, ODS, Spolu, NOVA, OKS a Zmena zdola
- Igor Janckulík (54), podpredseda Žilinského samosprávneho kraja, KDH, Dobrá voľba a Umiernení, SNS
- Peter Slyško (40), manažér, Hlas–SD
- Katarína Boková (40), regionálna politička, Slovenské hnutie obrody
- František Drozd (62), živnostník, ĽS NS
- Igor Choma (58), manažér, Smer–SD
- Andrea Starinská (45), občianska aktivistka, Národná koalícia/Nezávislí kandidáti
- Miroslav Urban (50), poslanec NR SR, Republika
- Daniela Zemanová (56), učiteľka, Hnutie Občan Národ Spravodlivosť
- Marián Murín (55), starosta, nezávislý
O primátorskú stoličku v Žiline zabojujú deviati kandidáti.
- Peter Fiabáne (59), primátor mesta Žilina, nezávislý
- Pavol Slota (41), podnikateľ, Domov – Národná strana
- Patrik Groma (45), ekonóm, nezávislý, s podporou Hlas–SD, KDH;
- Silvia Bakkery (44), riaditeľka lokálnej televízie, Republika;
- Timotej Bernhauser (53), obchodník, nezávislý
- Peter Cibulka (40),učiteľ, nezávislý
- Ján Rzeszoto (43), nákup–rozvoj dodávateľskej kvality, nezávislý;
- Štefan Zelník (67), lekár, Život – národná strana;
- Daniela Zemanová (56), učiteľka, Hnutie Občan Národ Spravodlivosť
Začarovaným kruhom v kraji je nedostatok lekárov
Historicky prvou ženou na čele župy sa pred piatimi rokmi stala Erika Jurinová (OĽa- NO). Vo vedení vystriedala Juraja Blanára (Smer–SD), pričom sa vzdala mandátu parlamentnej poslankyne. Zdôvodnila to tým, že ľuďom v kraji sa chce venovať na sto percent.
Žilinský samosprávny kraj sa v ostatnom období zameral na problémy zdravotníctva, najmä na obnovu nemocníc, ktoré sú v jeho pôsobnosti. Podarilo sa mu však zriadiť napríklad aj nadáciu na pomoc rodinám a ľuďom v kríze. A tiež regionálne inovačné centrum na vytváranie príležitostí pre mladých.
Začarovaným kruhom je však aj v tomto kraji stále nedostatok lekárov. Pomôcť s ich dostatočným počtom by mala výstavba modernej nemocnice z plánu obnovy v Martine. Veľkou témou v župe bolo aj zabezpečenie prímestskej autobusovej dopravy. Po niekoľkoročnom zápase už dokončujú verejné obstarávania na ďalšiu dekádu.
Samostatnou kapitolou sú cesty II. a III. triedy. Pri ich správe od roku 2018 opravili úseky s dĺžkou 200 kilometrov do Poľska a prepojenej s úsekom D3 župa presadila, že dotknutý diaľničný úsek bude ako jediný financovaný z eurofondov v novom programovacom období.
„Chcem pokračovať v stabilizačnom programe pre získavanie zdravotníkov či v obnove zdravotníckej techniky, v ďalšom znižovaní modernizačného dlhu v školstve, cestách, mostoch, v rozvoji cestovného ruchu,“ zdôvodnila Jurinová svoju opätovnú kandidatúru, ktorú ohlásila uprostred leta. Podporuje ju až jedenásť politických subjektov. Okrem domáceho hnutia sú to SaS, Sme rodina, Za ľudí, Kresťanská únia, Demokratická strana, ODS, Spolu, NOVA, OKS a Zmena zdola.
Jurinovej „konkurencia“ vyčíta, že práve eurofondy by sa v župe mohli využívať efektívnejšie. Proti aktuálnej predsedníčke sa postaví tiež podpredseda KDH a zároveň jeden z jej súčasných vicežupanov Igor Janckulík. V kampani ho podporujú aj strany SNS, Dobrá voľba a Umiernení. „Chcem docieliť, aby mal každý región v kraji primerané a rovnocenné zastúpenie vo vedení župy v podobe svojho podpredsedu. Nikto sa tak nebude cítiť menejcenne a odstrčene,“ podotkol. Je presvedčený, že keď budú silné regióny, bude silný aj kraj a napokon celé Slovensko.
Receptom na správne vedenie je podľa neho zdravý sedliacky rozum s dobrým hospodárením. „Veľkým neduhom je vplyv ľudí blízkych hnutiu OĽaNO, ktorý vytvára na úrade ŽSK dusnú atmosféru,“ dodal. Opozícia ani v tomto kraji nemá spoločného kandidáta.
Smer nominoval bývalého dvojnásobného žilinského primátora Igora Chomu a Hlas manažéra Petra Slyška. Viacerí ho poznajú ako riaditeľa kúpeľov v Rajeckých Tepliciach. Choma vraví, že viesť kraj nie je o aktivizme, ale o manažovaní.
„Päť rokov som bol svedkom nevyužitého potenciálu žilinskej župy, preto som sa rozhodol kandidovať na jej predsedu,“ uviedol. Avizuje, že chce prispieť k tomu, aby sa v župe zlepšila najmä doprava a služby občanom.
Zoznam kandidátov v Žilinskom kraji dopĺňajú Katarína Boková zo Slovenského hnutia obrody, František Drozd z Kotlebovej ĽS NS, občianska aktivistka Andrea Starinská či parlamentný poslanec z Uhríkovej Republiky Miroslav Urban. Ďalej sú to nezávislý starosta oravskej obce Mútne Marián Murín a učiteľka Daniela Zemanová z Hnutia Občan Národ Spravodlivosť, ktorá kandiduje aj na post primátorky Žiliny.
Majetková kauza z čias Slotu trápi Žilinu dodnes
Peter Fiabáne, ktorý je na čele mesta prvé volebné obdobie, by chcel vo funkcii pokračovať. Ako nezávislý odštartoval svoju kampaň zbieraním podpisov koncom júla. Za jednu z hlavných tém považuje parkovaciu politiku, ktorej spustenie pripravilo mesto od júna budúceho roka. Po vypršaní zmluvy so Žilinskou parkovacou spoločnosťou by to už malo byť výhradne v réžii samosprávy. Poslanci tento krok schválili na podnet svojho kolegu Petra Cibulku, ktorý tiež kandiduje na primátorský post ako nezávislý. S modelom parkovania, ktoré bude stopercentne v rukách mesta, prišiel v apríli. Samospráva ešte predtým počítala s vybudovaním parkovacích miest na sídliskách Hájik, Solinky, ale tiež so zavedením rezidentského, teda spoplatneného, parkovania v celom meste.
Ťažkým dedičstvom z minulosti je pre Žilinu vysporiadanie majetkových vzťahov s podnikateľom Georgeom Trabelssiem. Ten sa k viacerým nehnuteľnostiam v meste dostal výhodne za pôsobenia Jána Slotu. Svoju rolu v tom malo zohrať ich osobné priateľstvo.
„Niektoré problémy sa nám už podarilo vyriešiť, iné nás stále čakajú. Vyžadujú veľmi premyslený a strategický prístup,“ povedal Fiabáne. Dodal, že ide o často zneužívanú predvolebnú tému v Žiline.
Keďže tamojších obyvateľov trápil aj nedostatok zelene, radnica založila Útvar hlavného architekta. Zároveň došlo k zriadeniu funkcie mestského záhradníka. Tento rok vysadili v Žiline tisíc stromov a desiatky tisíc trvaliek. Zmeny vo verejnom priestore robia so zapojením ľudí a na základe urbanistických štúdií.
Asi najviac pokročilo mesto v rámci obnovy športovej infraštruktúry. Predtým tam nemali ani jednu atletickú dráhu, no v ostatnom období pribudli tri nové areály pri školách a niekoľko menších športovísk. Po dekádach má Žilina konečne tiež atletický štadión, ktorý vyrástol v spolupráci so Žilinskou univerzitou – otvorili ho na sklonku júna.
Súčasnému primátorovi budú vo voľbách konkurovať napríklad Patrik Groma, ktorého podporujú Hlas–SD a KDH, ale aj syn dlhoročného šéfa národniarov Pavol Slota so svojím subjektom Domov – Národná strana. Ten avizuje, že zamerať sa chce napríklad na čerpanie eurofondov a na starostlivosť o sociálne slabších a dôchodcov.
Groma svoje rozhodnutie kandidovať zdôvodnil tým, že za ostatné štyri roky sa Žilina stala mestom premárnených príležitostí.
„Súčasné vedenie žilo len z projektov svojich predchodcov. Zásadné problémy ako parkovanie, doprava či znečistenie mesta hádky v zastupiteľstve nevyriešili,“ uviedol. Ak uspeje, jeho prioritou vraj bude rozloženie politickej moci naprieč politickým spektrom v mestskom zastupiteľstve.
Kandidátmi na primátorské kreslo sú tiež Silvia Bakkery z Republiky, dvaja nezávislí Timotej Bernhauser a Ján Rzeszoto, ďalej Štefan Zelník za Život a Daniela Zemanová za Hnutie Občan Národ Spravodlivosť.