Koalícia sa nedokázala spojiť: Získať post župana je prestíž, extrémisti majú mizivú šancu

V nadchádzajúcich župných voľbách súčasné koaličné strany nedokázali vytvoriť silný blok. Vidno však trend spájania stredo-pravých strán s liberálnymi a ľavicových s populistickými. Extrémisti a krajná pravica majú v každom kraji vlastného kandidáta na župana, no pri poslancoch do župného zastupiteľstva vedeli nájsť zhodu s ľavicou.

23.10.2022 12:00
Eduard Heger, Richard Sulík Foto: ,
Na snímke zľava predseda NRSR Boris Kollár (Sme rodina), predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) a podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO) počas 71. schôdze Národnej rady SR v Bratislave 13. septembra 2022. FOTO TASR - Jaroslav Novák
debata (46)

Najzaujímavejší bude súboj o stoličku šéfov žúp. Pre politické strany je to vec prestíže. Možno očakávať aj politické prekáračky o počet získaných postov, kedy sa k nezávislému kandidátovi na župana prihlási viacero strán naprieč politickým spektrom.

voľby, volebná miestnosť, hlasovací lístok, urna Čítajte rozhovor Nastavia voliči politikom zrkadlo? Situácia praje populistom a extrémistom, tvrdí politológ

Rozpad vládneho štvorlístka poznamenal župné koalície

Rozpad vládneho štvorlístka poznamenal podobu volebných spojenectiev v župných voľbách. Hnutiu OĽaNO (Nova, Zmena zdola, Kresťanská únia) a stranám Za ľudí a SaS nielenže chýbajú kandidáti na županov napríklad v Banskej Bystrici alebo Trenčíne, Matovičovo hnutie dokonca nenašlo vhodného kandidáta v štyroch krajoch vrátane Bratislavy, ale nedokázali sa ani spojiť s inými stranami a posilniť tak svoje pozície.

volby Dávame do pozornosti Prehľad kandidátov na županov a primátorov v ôsmich krajských mestách

V minulých župných voľbách sa strany OĽaNO, SaS a KDH spojili do koalície a postavili svojich kandidátov spoločne, čo predznamenalo povolebnú spoluprácu aj v parlamentných voľbách. Tento rok sa dohodnúť nedokázali a podpora bola náhodná. OĽaNO sa najčastejšie stretlo so stranou Za ľudí, s SaS, s hnutím Sme rodina či s menšími subjektami ako sú Občianski demokrati Slovenska (ODS), Občianska konzervatívna strana (OKS), Demokratická strana (DS) či maďarská Alianca. Liberálom a Remišovej strane Za ľudí chýbajú dvaja kandidáti. Hnutie Borisa Kollára je na tom najlepšie kandidáta nemá len v Banskej Bystrici.

Video
Hlasovacie lístky a urny pre voľby do VÚC a komunálne voľby budú farebne odlíšené, hovorí Eva Chmelová, riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán sekcie verejnej správy ministerstva vnútra.

Čo sa týka Smeru a Hlasu, verejne spoluprácu nedeklarovali. Podľa šéfa Hlasu Petra Pellegriniho sa pri niektorých nomináciách stretli a pri niektorých nie. Jeho strana podporila piatich kandidátov, Smer šiestich. Spoločných kandidátov majú v Prešovskom a Trenčianskom kraji a obom stranám chýba kandidát v Banskej Bystrici. „Tieto voľby ukazujú najmä to, kto s kým je ochotný spolupracovať. Vidíme napríklad spoluprácu Hlasu a Smeru, ale aj Hlasu s pravicovými stranami. Vyzerá to tak, že Hlas má veľký koaličný potenciál a vzhľadom na vývoj preferencií je možné očakávať, že bude po voľbách dôležitým hráčom pri tvorbe vlády,“ zhodnotil politológ Radoslav Štefančík. Rôzne koalície strán a hnutí, ktoré vznikajú, nekopírujú koalíciu ani opozíciu v parlamente. „Kandidujú dokonca aj nové miestne a regionálne politické strany,“ doplnil.

Nezávislí môžu zamiešať kartami

Karty často zamiešajú nezávislí kandidáti. Medzi županmi ich je spolu 14 a podľa politológa Michala Cirnera zvyknú byť víťazmi volieb. Práve kvôli nezávislým nie je sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik celkom presvedčený o tom, že spojené voľby určia trend, akým spôsobom voliči rozmýšľajú a s kým sympatizujú alebo nie.

„Kandiduje množstvo nezávislých, takže priamy efekt na stranícku politiku nie je možné jednoznačne určiť. Okrem toho sme tu mali aj v predchádzajúcich rokoch silnú vlnu občianskych kandidátov napríklad na primátorov miest a mnohí z nich sú dnes favoritmi volieb v mestách, ktoré spravujú. Vo všeobecnosti čím nižšia úroveň samosprávy, tým nižší je priamy efekt straníckej politiky na rozhodovanie voliča,“ ozrejmil.

zväčšiť Boris Kollár a Eduard Heger Foto: TASR, Jaroslav Novák
Boris Kollár a Eduard Heger Boris Kollár a Eduard Heger

Čo sa týka nezávislých kandidátov, ich status nie je vždy jasný, pretože sa k nim hlási viacero strán. Minulý týždeň sa v Banskej Bystrici vzdal v prospech Adriána Polónyho Marek Modranský. Cieľom bolo vytvoriť silný tandem proti Ondrejovi Lunterovi (nezávislý). Obaja sú na kandidátke uvedení ako nezávislí, no Polónyho podporuje Smer, SNS a SMS bývalého politika HZDS Milana Urbániho. Luntera podporujú SaS, KDH, PS, Solu, OKS, Aliancia a Hlas. V Žiline sa nepodarilo kandidátovi Hlasu Petrovi Slyškovi presvedčiť spolukandidátov Igora Chomu (Smer) a Igora Janckulíka (KDH, Dobrá voľba a Umiernení a SNS), aby sa spojili a mali väčšiu šancu prot úradujúcej županke Erike Jurinovej (OĽaNO).

Veľa sa hovorilo aj o možnosti spolupráce Sme rodina Borisa Kollára s Hlasom a so Smerom. Spojenie týchto troch strán vidno len pri trenčianskom županovi Jaroslavovi Baškovi, súčasnom poslancovi parlamentu za Smer. S Hlasom sa Kollárovo hnutie spojilo aj v Nitrianskom kraji. So Smerom našiel líder Sme rodina zhodu v Košickom kraji. Zaujímavé je, že na Viliamovi Záhorčákovi (poslanec parlamentu za Smer, pozn. red.) sa zhodli aj so stranou Život-NS, ktorej šéfuje poslanec Tomáš Taraba.S ním nemá súčasná vládna zostava problém spolupracovať či vyjednávať pri zákonoch ani v parlamente. „Vždy je to miš-maš, a preto je niekedy ťažké vyhodnotiť, kto vlastne uspel. Najlepšie sa to dá zhodnotiť až na zisku županov, primátorov krajských alebo okresných miest,“ priblížil politológ Cirner.

Krízy pomohli extrémistom a populistom

Po parlamentných voľbách prišla vláda zmeny, no po vražde novinára Jána Kuciaka, pandémii koronavírusu, ekonomickej kríze a vojne na Ukrajine je však spoločnosť polarizovaná, vláda „zmeny“ rozbitá, čo nahráva do kariet populistickým a extrémistickým stranám. Majú teda extrémisti s najväčším počtom kandidátov na županov šancu uspieť? „Už sme tu mali vyjadrenia, že extrémistov porazí aj vrece zemiakov a prepočítali sme sa,“ povedal Cirner s tým, že s takou možnosťou treba vždy rátať. „Navyše dnes situácia na Slovensku a vo svete praje populistom či extrémistom, pretože ponúkajú rýchle „riešenia“, rozdúchavajú vášne, polarizujú spoločnosť a hľadajú nepriateľov,“ zhodnotil.

Podľa Štefančíka pri väčšinovom volebnom systéme, v ktorom víťaz berie všetko a v ktorom existuje mnoho demokratických kandidátov, nemožno vylúčiť predpoklad, že im to môže pomôcť. „Momentálne sú však extrémisti natoľko slabí, že nepredpokladám ich víťazstvo v niektorej župe,“ skonštatoval. Aj Slosiarik si myslí, že pokiaľ ide o kandidátov na županov či primátorov, kandidáti ĽSNS a Republiky nebudú mať veľkú šancu uspieť. „Oslovujú výrazne menšinovú časť voličov,“ dodal.

Keďže aktuálne voľby sa nesú v duchu „každý podporuje toho svojho“, voliči zrejme nebudú pozerať na koalície. „Predpokladám, že sa budú rozhodovať najmä podľa osobností, a nie podľa straníckej príslušnosti. Veľkú šancu budú mať úradujúci župani, starostovia, primátori. Ak volič ocení pozitívne výsledky, ktoré majú za sebou, majú veľkú šancu svoj mandát obhájiť. Horšie to bude u tých, ktorí nesplnili takmer nič,“ uviedol Štefančík. Aj podľa Cirnera to bude individuálne. „Ale čím väčšie sídlo (mesto, respektíve samosprávny kraj), tým viac bude záležať na politických koalíciách,“ dodal. (Ak bude veľa von) na webe to môže byť celé.

Kandiduje všetkých osem úradujúcich županov. Na čele župy chce byť aj 11 súčasných poslancov parlamentu. Zo 75 kandidátov je len 11 žien. Predsedov a poslancov ôsmich samosprávnych krajov si volíme na Slovensku šiestykrát.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #Boris Kollár #koalície #Za ľudí #spojené voľby 2022 #strana SaS