Sobota 29. október nie je veľmi dobre zvolený dátum, skonštatoval politológ. Voliť môžeme len v mieste trvalého bydliska a mnohí radšej uprednostnia prázdniny a predĺžený víkend. „Samozrejme, fakt, že ide o predĺžený víkend spojený s Dušičkami, môže volebnú účasť ovplyvniť negatívne. Na Dušičky ľudia neraz cestujú mimo svojho bydliska, na hroby blízkych, čo je tiež dôležitý faktor. Neviem, či tí, ktorí o termíne volieb rozhodovali, toto domysleli,“ uviedol pre denník Pravda.
Čítajte viac Koalícia sa nedokázala spojiť: Získať post župana je prestíž, extrémisti majú mizivú šancu
Všetci kandidáti na županov a primátorov krajských miest
Ako hodnotia uplynulé obdobie a čo by chceli v mestách a krajoch zmeniť?
Po minulé roky bola v župných voľbách účasť okolo 20 percent, v roku 2017 necelých 30 percent. S vyššou účasťou však stúpa zvolenému zástupcovi aj legitimita. „Rok 2017 predstavoval istý nárast. Župani a župní poslanci majú svoju legitimitu odvodenú od Ústavy SR a zákonov, ale v priebehu volebného obdobia sa udial celý rad udalostí, ktoré posilnili viditeľnosť inštitúcií VÚC v očiach občanov, napr. v prípade Bratislavy zmena dodávateľa medzimestskej autobusovej dopravy,“ zhodnotil.
Pomaly už nie je jasné, kto a čo koalíciu tvorí
Tieto voľby sa však líšia aj vo vytvorení koalícií pri jednotlivých kandidátoch na županov, primátorov či poslancov mestských a krajských zastupiteľstiev. Pred poslednými voľbami sa SaS, KDH a OĽaNO (NOVA) dokázali spojiť a ako koalícia jasne podporiť niektorého z kandidátov. Vo väčšine prípadov uspeli a porazili dlhoročných starostov či županov. Erika Jurinová porazila dvanásť rokov úradujúceho šéfa žilinskej župy Juraja Blanára (Smer), Jozefovi Viskupičovi sa podarilo v Trnavskom kraji zosadiť Tibora Mikuša, ktorý kedysi kandidoval za HZDS a Ľavicový blok a posledné dve obdobia ako nezávislý. Rastislav Trnka zosadil z postu predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu (Smer).
Milan Majerský, ktorý sa pokúsi druhýkrát obhájiť svoj post, dokonca porazil šestnásť rokov úradujúceho šéfa Prešovského kraja Petra Chudíka, ktorý striedavo kandidoval primárne za Smer a HZDS a v roku 2013 sa za neho postavili aj menšie strany Náš kraj a Strana moderného Slovenska. Tento trend sa ukázal aj v parlamentných voľbách v roku 2020, ktoré ovplyvnila najmä smrť novinára Jána Kuciaka. Spoločnosť volala po zmene. Pri týchto voľbách to je však inak. Nastavia voliči politikom zrkadlo a určia trend, akým sa budú uberať nadchádzajúce parlamentné voľby? „Určite, župné voľby vždy boli aj napriek nízkej účasti lakmusovým papierikom pri testovaní budúcich koaličných stratégií. V roku 2017 signalizovali pokles volebnej podpory Smeru-SD a táto strana, podobne, ako aj jej protivníci, tomu začala prispôsobovať svoje stratégie. Regionálne voľby sú aj lakmusovým papierikom dôvery partnerov v budúcnosť existujúcej koalície, respektíve ich ochoty v nej pokračovať aj po budúcich parlamentných voľbách. Takisto bola v roku 2017 viditeľná malá vôľa koaličných strán postupovať spoločne, teraz je to podobne,“ skonštatoval Marušiak.
Niekedy nebol „in“ Smer, dnes je to Matovič
Medzi kandidátmi je aj veľa nezávislých, teda bez straníckej podpory, ale aj takých, ktorí sa nie úplne priznávajú k svojim domovským stranám alebo k niektorej z koaličných strán. „Je to jednak stratégia smerom k voličovi, keďže dlhodobo značný počet mandátov získavajú kandidáti, ktorí sa deklarujú ako nezávislí, bez ohľadu na to, do akej miery sa naozaj uchádzajú o voličov bez otvorenej alebo skrytej podpory nejakej strany. Navyše, tak ako v roku 2017 nebolo veľmi „in“ priznávať sa k Smeru, teraz sa nespokojnosť, respektíve doslova averzia voličov obracia proti OĽaNO,“ zhodnotil politológ.
Keďže koalícia je nejednotná, v plnej miere to využívajú opozičné strany. Najviac sa šance chytili extrémisti, ktorí postavili kandidáta na župana v každom kraji a v prípade poslancov, starostov či primátorov sa spájali aj s inými stranami. Majú v aktuálnej situácii šancu uspieť extrémisti? „Myslím, že extrémisti majú šancu uspieť v Banskobystrickom kraji, keďže tam strana Republika kandiduje spoločne so Smerom. Mazurek so svojou radikálnou rétorikou môže oslabiť pozície kandidáta opozičného Hlasu Michala Kaliňáka. Nemyslím si, že extrémisti môžu významný počet hlasov odčerpať súčasným koaličným stranám. Ich sklamaní voliči s najväčšou pravdepodobnosťou ostanú doma a na voľby nepôjdu,“ uviedol.
Náhodným spájaním tak vznikajú často nejasné koalície, ktoré môžu ľudí zmiasť. Podľa Marušiaka má veľká časť kandidátov na županov svoju stranícku príslušnosť uvedenú. „To, že v mnohých prípadoch je zrejmé, že strany vládnej koalície nemajú spoločných kandidátov, je iná vec, ale to nie je pre mňa prekvapením. Koaličné strany sa už pozerajú skôr na obdobie po najbližších parlamentných voľbách,“ povedal. Čo sa týka rozdielu medzi štruktúrami kandidátok na regionálnej a miestnej úrovni, to v niektorých prípadoch zrejme zodpovedá lokálnym pomerom, no v iných môže skutočne vyvolať u voličov chaos. „Napokon, havlovsky povedané, ,blbá nálada‘ v koalícii je očividná, pre voličov to nie je žiadne prekvapenie, tým skôr, že poriadne už ani nie je jasné, kto a čo koalíciu tvorí a kto už nie,“ dodal Marušiak.