Vallo: Tisíckam ľudí denne sme zrýchlili cestovanie. Patríme k mestám s najlacnejšou MHD

Je pár dní pred voľbami. V prieskume FOCUSu ste vyšli víťazne s 53,7 percentami, za vami bol pán Kusý s 37,6 percentami. Ako ste spokojný s takýmto číslom?

Áno, sme spokojní. Beriem do úvahy, že sú to čísla, ktoré sa zbierali týždne pred voľbami na vzorke populácie a všetko sa ešte môže zmeniť. Každopádne si vážim všetku podporu, ktorú máme. A to aj napriek tomu, že sme museli v Bratislave spraviť aj náročné a menej príjemné kroky.

Čo bude po voľbách? Zvažujete aj kandidatúru do parlamentných, alebo ostávate v komunálnej politike?

Nie, nezvažujem kandidatúru do parlamentu. Mojou prioritou je stále naše mesto.

Ďalšia predvolebná analýza od Transparency napríklad ukázala, že do online kampane na sociálnych sieťach ste investovali násobne menej, ako kandidáti v Košiciach. Prečo?

Nie som kampaňový stratég, no viem, že na sociálnych sieťach sme prítomní štyri roky a máme tam silnú prítomnosť aj bez platenej reklamy. Do volieb som neplatil prakticky žiaden post, všetko išlo iba organicky. Na sociálnych sieťach mesta sme platili len vybrané posty, a žiadne nie s mojou tvárou.

Transparentnosť vášho financovania kampane je však hodnotená mimoriadne dobre, 89,3 percenta… čo bolo tých chýbajúcich 10,7?

Jedna výhrada tam bola, že náš transparentný účet sa volá Team Bratislava, nakoľko našu kampaň platí strana Team Bratislava. Nebolo teda v názve meno kandidáta Matúš Vallo. Zároveň som ale jediný kandidát na šéfa krajského mesta, ktorý je zároveň aj šéfom strany, takže z nášho pohľadu bola logická vec, že kampaň strany zaštiťuje kampaň svojho predsedu a nie naopak. Ďalšou pripomienkou bolo, že na webstránke nemáme uvedený menný zoznam členov tímu.

Aby sme to zhrnuli, ako financujete svoju kampaň, koľko z vlastných zdrojov, koľko od sponzorov, platia vás aj politické strany?

Základom financovania našej kampane je crowdfunding. Máme kampaň, ktorá beží v online priestore, a aktuálne nám na ňu prispelo 1300 ľudí, Bratislavčanov a Bratislavčaniek. Celkové výdavky na kampaň budú dokopy asi 350-tisíc eur. Všetkých darcov od vzniku strany máme uvedených na stránke Team Bratislava. A darcov našej volebnej kampane máme zverejnených aj na transparentnom účte. Každý si teda vie dohľadať, kto a kedy nám poslal peniaze.

Podporujú vás aj iné politické strany? Pán Kusý tam má Dobrú voľbu, KDH, Sme rodina, Za ľudí, vy neuvádzate nikoho, nikto vás ani neoslovil?

Ja som od iných politických strán nevzal ani euro. Neboli o tom ani debaty, sami sme politická strana a máme svoj vlastný fundraising. Som s tým spokojný, lebo sa necítime zaviazaní nikomu. Navzájom sa podporujeme so županom Jurajom Drobom, pretože spolupráca medzi nami dobre fungovala celé predchádzajúce štyri roky, vedeli sme sa navzájom podržať a budem rád, ak táto spolupráca bude pokračovať.

Čítajte viac Kusý: Bratislavčania budú parkovať bezplatne. Prvé auto zadarmo je najľahšia vec

V komunálnych voľbách takpovediac obhajujete titul. Ako hodnotíte vašu doterajšiu spoluprácu so zastupiteľstvom?

Je to vec, na ktorej mi mimoriadne záležalo a spolupráca bola aj súčasťou mojej predvolebnej kampane. Nechcel som, aby sa poslanci a starostovia hádali s primátorom tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, pretože potom sa nič neschvaľovalo a trpelo tým mesto aj mestské časti. Do spolupráce sme dávali veľa energie a fungovalo to. Myslím, že nás spolupráca zblížila aj ľudsky a na poslednom zastupiteľstve v septembri to poslanci a poslankyne zo všetkých poslaneckých klubov dávali najavo. Som im za to vďačný.

Posledné roky boli náročné, máme za sebou pandémiu, vypuknutie vojny, visí nad nami ekonomická kríza. Bolo financovanie župy, či podpora od štátu dostatočná?

Financovanie Bratislavy je samostatný problém, o ktorom sa už roky diskutuje. Mesto na to upozorňuje všetky vlády, ktoré boli pri moci, vrátane tejto. Všetky porovnateľné mestá v susedných krajinách, nehovoriac už o hlavných mestách, majú viac financií na obyvateľa, ako má Bratislava, aj v relatívnom vyjadrení voči HDP. Dá sa pekne inšpirovať zahraničím, existujú rôzne modely financovania. Niekde dostávajú mestá napríklad aj podiel z daní z príjmu právnických osôb, ktoré v nich pôsobia, toto u nás nie je. Bratislava u nás dostáva financie delené rovnakým vzorcom ako iné mestá a obce na Slovensku a len minimálne sú v ňom zohľadnené funkcie hlavného mesta a jeho metropolitný rozmer – to že obsluhuje veľké územie mimo administratívnych hraníc mesta. Chýba jasná deklarácia, že toto je hlavné mesto, ktoré štátu plní aj iné funkcie. Mesto Bratislava finančnou poddimenzovanosťou trpí. Ale trpia aj iné mestá, zvlášť počas pandémie sa rozkol medzi samosprávami ohľadne financovania ešte viac vyostril. Bratislava napríklad nedostala štátnu pomoc tak ako iní veľkí zamestnávatelia – náš Dopravný podnik stratil počas pandémie 30 miliónov eur, pretože ľudia sa báli cestovať a klesli mu tržby, ale nikto nám to nekompenzoval. Pritom ak by mesto zvolilo cestu obstarania služby MHD od súkromného dodávateľa, tomu by to vláda bola kompenzovala. Je to nespravodlivé.

Ako plánujete viesť mesto do ďalšieho volebného obdobia, ak vás zvolia, v čase krízy s energiami, lekármi, školami, ekonomikou? Aký je váš krízový plán?

Všetci s napätím čakáme, teda všetky mestá, ako dopadne na ústavnom sude daňový bonus. V období, kedy sú naše financie ohrozené a výdavky nám rastú nielen za energie, ale aj za akýkoľvek iný tovar, štát začal sanovať pomoc ľuďom z daní, ktoré tvoria príjmy miest a obcí. My sme začali výrazne šetriť už od začiatku vojny na Ukrajine. Podarí sa nám udržať rezervný fond, kde by sme do konca roka mohli mať 23 až 26 miliónov eur. Opasky si ale uťahujeme tam, kde je to naozaj treba. Napríklad osvetlenie – nechceme menej svietiť, radšej miesto toho vymeníme 30-tisíc z 48-tisíc zdrojov na mestských svietidlách na úsporné zdroje. Nechceme totiž znížiť bezpečnosť v meste. Iné mestá západnejšie od Bratislavy už možno majú svietidlá vyriešené dávno, u nás sa ale roky tento problém obchádzal. Len toto nám ušetrí milión eur za energie. Energetickú krízu však primárne musí riešiť štát. My robíme všetko, aby sme nemuseli poľaviť v službách občanom. Potrebujeme pomôcť seniorom a sociálne slabším ľuďom udržať si bývanie, pretože človek na ulici stojí našu spoločnosť a naše mesto omnoho viac, ako keď mu pomôžeme preklenúť to najhoršie obdobie a udržať strechu nad hlavou.

Čo budete robiť s mestskými podnikmi, ako sú vodári, odvoz odpadu, MHD, keď im rastú náklady a chcú zdražovať? Budú ľudia priplácať?

Je určite kontraproduktívne v momente, kedy ľuďom rastú výdavky, si od nich pýtať ešte viac peňazí. Budeme sa usilovať to neurobiť a radšej hľadať spôsob, ako sa to dá vyriešiť bez navýšenia poplatkov.

Čítajte viac Politológ k voľbám: Z averzie k Smeru je odpor voči OĽANO, veľa voličov zostane doma

Váš najväčší protikandidát, Rudolf Kusý, kritizoval, že za posledné obdobie sa masívne zvýšili počty zamestnancov mesta a on by teda v rámci šetrenia tých úradníkov ubral. Ako to vnímate? Bolo to rozširovanie personálu opodstatnené?

Ja som presvedčený, že ak by to spravil, teda ak by znížil počty zamestnancov mesta, veľmi by oslabil služby, ktoré mesto poskytuje. Celkovo ma mrzí, že zisk volebných bodov mu stojí za popieranie faktu, že Bratislava sa niekam posunula. Že zrazu máme napríklad vlastný komunálny podnik. Je to 110 ľudí navyše medzi zamestnancami mesta, no ušetria desiatky percent výdavkov, ktoré sme doposiaľ museli platiť externým firmám. Ľudia v komunálnom podniku len na letnej údržbe zarobili na svoje mzdy, a ešte ušetrili mestu aj ďalších 400-tisíc eur. A to platí pri všetkých nových zamestnancoch mesta. Máme viac ľudí, ale máme ich opodstatnene. Rozšírili sme sekciu sociálnych vecí a pán Kusý ma za to kritizuje, hoci sám rád tvrdí, akým je sociálnym politikom. Predo mnou pracovalo sedem ľudí na sociálnej politike pre 600-tisícové mesto. Práve vďaka novým zamestnancom na sekcii sociálnych vecí sme zvládli pandémiu a pomoc 1100 seniorom v domovoch sociálnych služieb, to by sme nemali šancu inak zvládnuť. Ľahko sa nadáva na veľa úradníkov, ktorí míňajú veľa peňazí, no títo ľudia v skutočnosti odvádzajú dobrú prácu a šetria mestu peniaze.

Rozšírili by ste kompetencie miest? Ako?

Je určite vhodné, aby sa kompetencie mesta rozšírili vo viacerých smeroch. Spomeniem iba dve konkrétne oblasti. Únia miest vedie so štátom dlhú debatu, aby sme mohli merať rýchlosť áut v meste stacionárnymi meračmi cez objektívnu zodpovednosť. Tragická nehoda na zastávke na Zochovej na tú potrebu len viac poukázala. Túto kompetenciu by samosprávy mali dostať. Druhou oblasťou sú kompetencie v územnom plánovaní. Po vzore európskych miest, ku ktorým vzhliadame, chceme dosiahnuť väčšiu právomoc rozhodovať o veľkých developerských projektoch v okolí miest. Dnes môže totiž obec za hranicami mesta umožniť zrealizovať akýkoľvek veľký development, no ľudia, ktorí sa tam nasťahujú budú využívať služby mesta a mestu naň vzniknú náklady. Napríklad na dopravné spojenie, zvýši sa záujem o školy, škôlky a my na to musíme reagovať. Vo výsledku to môže znamenať aj zníženú kvalitu života v najbližšej mestskej časti. My musíme mať priestor povedať, že nedokážeme zriadiť novú autobusovú linku pre 10-tisíc ľudí, lebo na to nemáme peniaze, takisto je to s postavením novej škôlky, školy. Musíme o Bratislave začať uvažovať ako o metropolitnom regióne.

Keby ste mali zhodnotiť svoju doterajšiu prácu. Čo sa vám za posledné obdobie najviac podarilo a čo nepodarilo?

Naštartovali sme opravy, obnovu od malých symbolických krokov až po veľké, ako bola rekonštrukcia Dúbravsko-Karloveskej radiály. Sľub, že vysadím 10-tisíc stromov a kríkov, som splnil takmer dvojnásobne a je to na meste vidno. Máme viac stromov, lepší verejný priestor, čo je tiež mojou veľkou témou. Kvalita verejného priestoru totiž ovplyvňuje, ako sa v meste cítime a aj to, ako sa k sebe chováme. V niektorých veciach však potrebujeme pridať, musíme lepšie koordinovať rozkopávky ciest a chodníkov, aby keď sa nejaká oprava alebo prekládka sietí odštartuje, boli tam ľudia až dovtedy, kým sa oprava nedokončí. Bez prestojov. Musíme si tiež pohnúť v cyklotéme a zrýchliť budovanie cyklotrás.

Kritike ste čelil napríklad pre električku v Petržalke. Často sa diskutuje, či sa stihne dostavať do konca roka 2023. Čo skomplikovalo výstavbu okrem zdraženia materiálov?

Už som to viackrát opakoval. Kto tvrdí, že ak sa električka nestihne dostavať do konca roku 2023, prepadnú nám eurofondy, zavádza. Projekt predĺženia električky fázujeme, čo je úplne normálna vec, ktorú Európska únia povoľuje. Projekt rozdelíme na fázy a financovanie sa rozloží do dvoch programovacích období. Aktívne to aj teraz riešime s Európskou komisiou a ministerstvom dopravy. Električka bude jazdiť, robíme všetko pre to, aby to bolo už do konca roka 2023, najneskôr však v prvých mesiacoch roku 2024. Žiaľ, pre vojnu na Ukrajine a extrémny nárast cien stavebných materiálov sa výstavba predĺžila. Zhotoviteľ bol dokonca odhodlaný nepokračovať v stavbe, pretože za vysúťažené ceny ju už nedokázal financovať. Nám sa ako jednej z mála samospráv podarilo dohodnúť si nové podmienky a projekt reštartnúť. Dnes sa opäť stavia, je to pre nás najväčšou prioritou.

Petržalskú električku potiahnete až do Slnečníc, čo bude ďalej, aké ďalšie trasy?

Predĺženie Ružinovskej radiály po TIOP a prepojenie Petržalskej a Ružinovskej električkovej radiály. Po dohode s expertami sme vybrali trasu, ktorá vedie popred SND, Košickú a Miletičovu ulicu, kde sa pripojí na Ružinovskú radiálu. Samozrejme, v žiadnom prípade to nemôže ovplyvniť kvalitu zvuku v divadle. Postupne pokračujeme aj v projekte električky do Vrakune a Podunajských Biskupíc.

Ako sa prejavili buspruhy na plynulosti premávky? Nespomaľujú osobnú dopravu?

Našou snahou je poskytnúť dobrú alternatívu pohybu po meste v podobe mestskej hromadnej dopravy. MHD teda musí byť presná, pohodlná, čistá a rýchla. Buspruhom sa hromadne prepraví v danom čase o stovky viac ľudí, ako v rovnako dlhom pruhu pre osobné autá. Aktuálne máme 15 kilometrov buspruhov a odkedy sa zaviedli, vidíte na príklade Gagarinovej, že kedysi tam autobusy stáli v zápchach a dnes prejdú Gagarinovou prakticky bez zdržania. Tisíckam ľudí denne sme zrýchlili cestovanie a aj preto počet pasažierov MHD v Bratislave pribúda.

Mnoho ľudí ale stále jazdí aj autom. To nás privádza k parkovaniu – nemali ste obavu spustiť spoplatnenie pred komunálnymi voľbami? Ste s projektom spokojný?

Samozrejme, že sme mali obavu to rozbehnúť, nie je to populárna vec. Vstupujeme do peňaženiek ľudí, meníme ich zvyky, a dotýka sa ich to veľmi citlivo. Veľa ľudí mi hovorilo, nerob to radšej pred voľbami. Na druhej strane všetci vieme, že Bratislava potrebuje jednotnú parkovaciu politiku, lebo problém s parkovaním je už dlho neznesiteľný. Parkovacia politika pomáha Bratislavčanom, aby vždy keď prídu z práce domov, mohli pohodlne pred svojim domom zaparkovať. Dali sme si spraviť prieskum na sídlisku Dvory IV. v Petržalke a až 80 percent opýtaných bolo spokojných s výsledkami zavedenia parkovacej politiky. Hovoria, že sa im parkuje výrazne lepšie, ako predtým a že parkovacích miest neubudlo. Je to ťažké, je to bolestivé a máme stále čo zlepšovať. Vieme o tom a budeme to robiť, aby sme nielen zlepšili parkovanie rezidentom ale aby sme zároveň zbytočne nekomplikovali parkovanie ostatným Bratislavčanom.

Sú ale aj ľudia, ktorí dochádzajú do práce zo satelitov. Chýbajú im dobré záchytné parkoviská, vlaky meškajú, spoje nenadväzujú a komplikuje im to dochádzanie do mesta bez auta. Ako tie zmeny komunikujete im?

Vlaková doprava je miestami už preplnená, ľudia ju vo veľkom používajú a o ďalšom zlepšovaní sa musíme baviť so železničnou spoločnosťou. Zázemie pre parkovanie dochádzajúcich sa však neustále zlepšuje a začínajú ho väčšom využívať. Napríklad záchytné parkovisko pri vrakunskom cintoríne je čoraz plnšie, pritom cez týždeň bývalo takmer prázdne. Obce v okolí Bratislavy si stavajú vlastné záchytné parkoviská pri železničných staniciach. Systém tak, ako ho poznáme zo zahraničia, začína dobre fungovať aj tu. Potrebuje to ale istý čas, trpezlivosť ľudí a spoluprácu mesta, župy a obcí.

Čo 15-minútový lístok, vrátiť, nevrátiť? Aj o tom bola debata.

Bratislavské rodiny používajú najčastejšie električenku. To sú tvrdé štatistiky. A ročnú električenku sme výrazne zlacnili, o 25 percent, čo je o 65 eur na osobu, vďaka tomu patríme k mestám s cenovo najdostupnejšou MHD. Štvorčlenná rodina dnes zaplatí za štyri električenky toľko, čo by predtým dali za tri. 30-minútový lístok sme nechali na rovnakej cene a práve tento lístok zodpovedá času, ktorý najviac ľudia trávia v MHD, t.j. 20 – 25 minút. Preto sme tento lístok nezdraželi a stále stojí 90 centov. Zľavy na električenke sme ale sčasti museli kompenzovať cenou ostatných lístkov a miesto 15 minútového lístku máme len o 20 centov drahší 30-minútový.