Pán starosta, začnime posledným prieskumom Focusu. Čísla v ňom ukazujú, že Vallo má 53,7 %, vy máte 37,6 %, pán Mlýnek 3,2% ostatní kandidáti pod 3 % preferencií. Ako vnímate tieto výsledky skoro týždeň pred voľbami?
Čo vám na to mám povedať, ak mám byť úprimný, človek ide proti Matúšovi Vallovi, ktorý tieto štyri roky rozbehol marketing naplno, takže tie čísla sú podľa mňa skvelé, lebo ja ho vnímam ako marketingového mága.
Všetci kandidáti na županov a primátorov krajských miest
Ako hodnotia uplynulé obdobie a čo by chceli v mestách a krajoch zmeniť?
Čo sa týka vašich preferencií, čakali ste viac? Menej?
Vôbec som sa tým takto nezaoberal, povedal som si, že idem do toho naplno a ponúknem alternatívu.
V každom prípade, teraz už nekandidujete za starostu Nového Mesta v aktuálnych voľbách, a keď berieme do úvahy spomínaný prieskum, znamenalo by to, že možno skončíte v aktuálnom úrade a post primátora nevyhráte. Ako plánujete ďalej pokračovať?
Vy ste na mňa tvrdá.
Iba sa pýtam podľa toho, čo hovoria aktuálne čísla. Nikto ešte nevie, ako sa to skončí.
Ja sa to snažím brať pozitívne, „trend je tvojim priateľom“ ako hovoria Američania pri akciových trhoch, a podobné je to aj pri voľbách. Uvidíme, či ten pocit, ktorý máme, teda že v preferenciách rastieme a získavame ľudí, ktorí sú nerozhodnutí, je pravdivý. Respektíve, či ten trend je taký dobrý a silný, aby sme Matúša dobehli, to je základná otázka. Lebo ten trend tu je.
Aký je teda váš ďalší plán v prípade, že by primátorské voľby nevyšli, kam by ste kandidovali ďalej? Zvažujete kandidatúru napríklad do najbližších volieb ako poslanec?
Keby som mal nejaký záložný plán, nebol by som to ja. Vždy, keď som kandidoval za starostu, som išiel cestou, že buď budem starosta, alebo budem musieť vymyslieť niečo iné a nemal som v tichosti nejaké zadné dvierka. A tak je to aj teraz.
Čiže ani neuvažujete ešte zatiaľ o tom? O tých ďalších možnostiach?
Jediné čo viem, že po voľbách mám jeden mesiac, kedy ešte budem starosta a chcem urobiť tie veci inak než to obvykle starostovia a primátori robia. Zavolám si svojho nástupcu alebo nástupkyňu hneď prvý týždeň a zoznámim ho s úradom, agendou a projektami, ktoré sú rozrobené, aby sa nič nepokazilo. Lebo toto je moje rodisko, tu som sa narodil a vy chcete, aby veci fungovali čo najlepšie. A toto je pre mňa dôležité. Aby som mohol povedať, že všetky veci, ktoré boli nevyhnutné spraviť, som spravil. Bezo mňa by to nebolo.
Ako financujete svoju kampaň? Koľko ide z vašich zdrojov?
Priznám sa, zatiaľ som nedal do kampane nič, ale sľúbil som, že tam dám 5 000 eur. Všetko ostatné riešia politické strany, taká bola dohoda. Povedal som na rovinu, že ja očakávam, že kampaň zafinancujú ony, napokon sú predsa financované od štátu, každý rok majú príspevok, a ide o primátora hlavného mesta Slovenska. Najväčšia podpora prišla od Dobrej voľby, Sme rodina a KDH. Celkovo počítame, že budeme niekde na úrovni okolo 300-tisíc eur dokopy, takže si to viete spočítať, že keď okolo 150-tisíc je nejaký ten strop pri Dobrej voľbe, tak Sme rodina možno 100-tisíc eur, zvyšok môže dať KDH a Za Ľudí.
Čítajte viac Vallo: Tisíckam ľudí denne sme zrýchlili cestovanie. Patríme k mestám s najlacnejšou MHD
Ak sa viete pozrieť na svoju skúsenosť ako starosta Nového Mesta, ako hodnotíte svoje pôsobenie za posledné volebné obdobie? Čo sú podľa vás tie najväčšie úspechy, a čo sa vám naopak, nepodarilo podľa plánu?
Viete, ja v týchto veciach, čo všetko chcem, som taký megalomanský. Chcem všetko. Aj centrum pre seniorov, aj škôlku, aj nové kultúrne centrum, aj nové priestory pre ekopodnik. Keď tu človek žije a funguje, tak na každej ulici už má nejakú predstavu čo áno, čo nie. My sme si skladali takýto odpočet o ihriskách, športoviskách, kultúrnych centrách, školách, škôlkach, jasliach, tržnici. V podstate, nám sa opakuje podobná situácia ako pred ôsmimi rokmi, keď sme pracovali niekoľko rokov na tom, že sme pripravovali viacero projektov, získali sme na ne eurofondy a potom sme ich dva roky realizovali. No teraz ich už bude realizovať niekto iný, môj nástupca. Ale to je v poriadku a na to som pyšný, pretože, desať projektov, ktoré majú byť hotové do konca budúceho roka, to je parádna vec.
Máte svojho favorita na vášho nástupcu?
Mám tu rok a štvrť môjho kolegu Braňa Filipoviča, ktorý je vicestarosta a toho podporujem, pretože ten človek vie čo treba robiť a nebude sa učiť, a teraz veľmi nie je čas na učenie, pri desiatich miliónoch treba naskočiť a makať.
Foto: Ivan Majerský
Spomínali že pán Vallo má veľmi silnú kampaň, pozrime sa teda aj na vašu. Nedávno vyšiel zaujímavý rebríček od Transparency o investíciách do reklamy na Facebooku. Vy ste sa umiestnili na 6. mieste s takmer 8 800 eurami a Matúš Vallo bol na štvrtom mieste s 8 900 eurami, kým prvé priečky obsadili kandidáti z východu Slovenska, ktorí investovali omnoho viac. Čím to je? Zaujíma vás skôr iný kanál kampane, ako sociálne siete?
Viete, my sa trošičku naťahujeme s agentúrou, lebo tým, že som si robil doteraz kampane sám, tak nemajú vo mne takého vzorného a poslušného klienta a ja robím veľa vecí, ktoré sú také tradičné. Som zvyknutý písať listy, robiť letáky, snažím sa komunikovať adresne, čiže nie len všeobecne to, čo si prečítate a poviete áno, nie, ale ísť aj po mestských častiach. Tak som bol zvyknutý v Novom Meste. Snažím sa hovoriť s ľuďmi – o ich problémoch. A obišiel som si všetky mestské časti. V podstate na väčšinu mestských častí mám konkrétny program čo všetko chceme spraviť. Lebo ľudia nechcú vidieť len to, že sa urobí iba v centre mesta, Bratislava nie je iba centrum a ľudia žijú mimo neho, v mestských častiach a chcú, aby sa aj tam niečo dialo. Tam chodia do školy a škôlky ich deti, chodia tam do práce, majú tam príbuzných. Dôležité je, aby mesto nebolo iba nocľaháreň, ale to vyriešime tak, že budeme budovať komunitu v mestských častiach, tam budeme investovať a ľudia budú mať dobrú dopravu, služby a miesto, kde sa môžu stretávať. Zároveň je to dôležité aj kvôli sociálnej kontrole. Keď poznáte susedov, tak tie vzťahy sú iné a v meste je čistejšie, bezpečnejšie a lepšie.
Keď sme teda pri tej kampani, mali ste určitú kritiku za kopírovanie svojho programu z českej stránky Praha sobě, kde ste sa vyjadrili, že išlo o inšpiráciu. Ako to teda naozaj bolo? Kde inde ste sa ešte takto inšpirovali?
Nie je problém zobrať si program Praha sobě, ja som ho, mimochodom, ani nečítal, porovnať ho s mojim programom a nájsť niečo spoločné. A moje vysvetlenie je tiež jednoduché, agentúra mi z nejakého dôvodu umiestnila draft programu na portál, povedali mi že je to technická chyba, lebo program som si robil sám. Bratislavský, ten si riešim vždy s nejakým odborníkom. Človek, ktorý nahadzoval veci na stránku, tam omylom vložil jeden odsek z programu Praha sobě, čo vám mám povedať, urobil hlúposť. Matúš sa toho hneď chytil, že hurá Kusý si nevie napísať svoj program a kopíruje. Viete, je to jednoduché, keby som chcel niečo kopírovať, tak tam nemám odstavec v češtine. To je asi blbosť. Jednoducho ak budem hlúpejší, tak to prepíšem do slovenčiny, ak budem trošku šikovnejší, na úrovni maturanta, aspoň poprehadzujem slovíčka. Ale dať tam dvadsať riadkov českého textu, to si človek, povie že čo to je? Asi nejaká blbosť, že?
Čítajte viac Regionálne voľby 2022: V Bratislave bude tradičný súboj ľavice a pravice
V hodnotení Transparency vaša kampaň bola ohodnotená len na 46,7 % v rámci transparentnosti, viac mal aj pán Mlýnek, ten mal okolo 60 %, Matúš Vallo mal 89,3 %. Ste s tým spokojný?
Ja som 12 rokov starostom a pre mňa je dôležité že mestská časť, ktorú stále vediem, patrí k tým najtransparentnejším na Slovensku. A na tom permanentne pracujeme, pretože toto je moja práca, ktorú mám rád a je to pre mňa dôležité. V súčasnej kampani si tiež dávame záležať, aby sme postupovali v súlade so zákonom. V hodnotení od Transparency som napríklad stratil body za to, že som na začiatku kampane nevedel povedať, koľko peňazí minieme, keďže sa ešte len dávala dohromady podpora od piatich politických strán, ani som to nemohol vedieť. Samozrejme, kolegyňa komunikuje s Transparency a verím, že čo najviac odporúčaní dokážeme aplikovať, aby sa hodnotenie zvýšilo.
Ako financujete svoju kampaň? Koľko ide z vašich zdrojov? Kto Vás všetko podporuje?
Priznám sa, zatiaľ som nedal do kampane nič, ale sľúbil som, že tam dám 5 000 eur. Všetko ostatné riešia politické strany, taká bola dohoda. Povedal som na rovinu, že ja očakávam, že kampaň zafinancujú ony, napokon sú predsa financované od štátu, každý rok majú príspevok, a ide o primátora hlavného mesta Slovenska. Najväčšia podpora prišla od Dobrej voľby, Sme rodina a KDH. Celkovo počítame, že budeme niekde na úrovni okolo 300-tisíc eur dokopy, takže si to viete spočítať, že keď okolo 150-tisíc je nejaký ten strop pri Dobrej Voľbe, tak Sme Rodina možno 100-tisíc eur, zvyšok môže dať KDH a Za Ľudí.
Máte aj projekty, ktoré by ste chceli realizovať v meste ako primátor?
Petržalka tiež bola v minulosti považovaná za jednu obrovskú nocľaháreň. Ľudia tam bývajú, ale pracovné príležitosti sú na druhej strane, čiže aj tá električka v podstate hovorí zoberme Petržalčanov preč – a to som za ňu, samozrejme. Treba, aby električka pokračovala až do Slnečníc, ale my potrebujeme urobiť pre Petržalčanov aj minimálne jedno centrum. Petržalka je predsa tretie najväčšie mesto na Slovensku a musí mať svoju dušu. V minulosti bol záujem zastavať takzvanú “pápežskú lúku”. Najprv tam bol projekt 600 bytov, potom tam chceli dať súkromnú športovú školu, teraz je tam zase nejaký iný projekt. Moja predstava je urobiť námestie s množstvom zelene, aby sa mali ľudia kde stretávať. Aby na tom mieste mohli byť akcie, vianočné trhy, veľkonočné, v lete akcie pre deti. Aby sa nechodilo za Dunaj, ale ľudia boli tam, kde žijú. A niečo podobné chceme urobiť postupne v každej mestskej časti. Povedzme v Karlovej Vsi na Jurigovom námestí, tu v Novom Meste nemáme centrálne námestie, takže si to musíme vydupať od Istropolisu.
Vráťme sa k mestu. Žijeme v ťažkej dobe, najskôr pandémia, potom kríza kvôli Ukrajine, do toho aj kríza s energiami, ekonomická kríza, to je veľa kríz a všetky veľmi finančne náročné. Ako plánujete viesť mesto do ďalšieho volebného obdobia v takejto atmosfére?
Ja si myslím že mesto sa musí trošku zmeniť, otočiť kormidlo, pretože doteraz bol môj pocit, a to nie som sám, že mesto fungovalo pre jednu skupinu obyvateľov, niekto ich volá hipsteri, niekto ich volá priatelia pána primátora a z hľadáčiku mesta úplne zmizol záujem o seniorov, ľudí s postihnutím, rodiny s deťmi a mám za to, že keď ide kríza, my musíme pomáhať najmä tým, ktorí sú najzraniteľnejší. A musíme vytvárať sociálnu záchrannú sieť tak, aby sme ľuďom dokázali pomôcť. Či už permanentne, konkrétnymi opatreniami alebo ad hoc keď to ten konkrétny človek potrebuje.
Aké konkrétne opatrenia by ste prijali na riešenie ekonomickej a energetickej krízy?
Chceme, aby otec, mama na rodičovskej dovolenke neplatili cestovné a ani seniori, ktorí dovŕšia dôchodkový vek najneskôr v 65. roku. Chceme obnoviť 15-minútový lístok, pretože áno, šetrí to peniaze, najmä ľuďom, ktorí ich majú málo. Možno sa to Matúšovi zdá smiešne, že niekto nemá 199 eur na električenku, ale keď ide o celú rodinu, tak si to nie každý môže dovoliť. Chceme vytvoriť sociálny fond, ktorý bude pomáhať ľuďom v núdzi, takže bude vedieť jednorazovo pomôcť preklenúť ťažkú situáciu. Čo je cieľom? Cieľom je, aby si človek nepožičal od úžerníka, opätovne vidíme, že sa v tichosti rozmáhajú nevýhodné pôžičky a z takej pôžičky sa dostať, to je problém. Nehovoriac o tom, že ľudia sa zadlžujú aj v bankách, aby prežili. Potom tiež potrebujeme, aby deti a mladí ľudia chodili na krúžky, športovali, zmysluplne trávili voľný čas. Lebo, kedy sa škrtá? Keď je zle, tak sa škrtá. Kultúra, šport, veď to nemusí byť. No, ale ja tvrdím, musí to byť.
Lenže teraz práve v tejto krízovej situácii pravdepodobne nejaké to šetrenie bude nevyhnutné, pokiaľ by sa mesto nechcelo zadlžiť. Ak chcete teda podporovať tieto nové aktivity, jednak z čoho sa zaplatia, kde zoženiete tie zdroje? Plánujete zaviesť aj nejaké škrty?
Viete, tieto aktivity by nemali byť nové, to že sa nerobia, je chyba v systéme. Pri rozpočte pol miliardy sa rozprávame nákladoch, ktoré sú do 2 %. Viem, kam sa môžeme dostať bez toho, aby sme ohrozili rozpočet mesta a zároveň nerobili veci, ktoré sú nerealizovateľné. Nechcem v žiadnom prípade zvyšovať dane, nevidím priestor na zvyšovanie poplatkov. Viem, že Bratislavská vodárenská má rastúce náklady, aj OLO a Dopravný podnik hovoria o možnom zdražovaní, respektíve chcú redukovať linky. Budeme musieť začať šetriť. Aj úrad mesta budeme musieť zoštíhliť. Už len tým mesto ušetrí státisíce ročne.
V akých číslach sa pohybujeme, koľko ľudí by ste prepustili?
Mesto príliš narástlo – hovoríme o 400 nových zamestnancoch, 71 ľuďoch v MIBe, hovoríme o 109 ľuďoch v komunálnom podniku a o stovkách dohodárov, pri ktorých veľakrát ani nie je jasné, prečo tam sú a čo presne robia a prečo sú vlastne na dohodu a nie na trvalý pracovný pomer, ak ich mesto potrebuje.
Tí noví ľudia boli, alebo sú, podľa vás navyše?
Keď človek aj hovorí s ľuďmi na magistráte tak oni hovoria v zásade to isté, že my už ani nevieme komu zavolať, je tu tak strašne veľa ľudí, že sa v tej štruktúre strácame, narástla smerom hore, je viac úrovní riadenia, ale sa aj roztiahla do šírky. A keď sa porovnáme s Prahou, máme iba o jedného pracovníka menej a to je dvojnásobné mesto, rozpočet má násobný a aj tie investície má násobné. Mesto, ktoré má byť silné, to nie je mesto ktoré má priveľa úradníkov ale je to mesto, ktoré pre svojich obyvateľov robí čo najviac činností a za tieto štyri roky sa toho urobilo strašne málo až na výnimky, ktoré pripravil ešte pán Nesrovnal. A obidva najväčšie projekty sú zbabrané a či už to niekto prizná alebo nie, Karloveská radiála doteraz nie je skolaudovaná a reálne je hlučnejšia než bola predtým, problém je aj Petržalská električka, stále počúvame o tom, že všetko je v poriadku, všetko je perfektné a chyba je iba v tom, že neboli čipy, nebolo železo, vojna na Ukrajine a tak ďalej. Bratislava sa potrebuje pohnúť v mnohých oblastiach, lebo tu sa veľa kreslí, veľa sa rozpráva o tom, čo by sa mohlo urobiť, veľa sa plánuje ale málo sa robí tej tichej, bohužiaľ pre niekoho nudnej, úradníckej práce. Vallovci zlepšili údržbu, ale nebudovali mesto a toto je problém. My musíme redukovať počet investičných akcií ktoré mesto má naplánované.
Neodpovedali ste ešte stále, kde ušetriť. Máme tu krízu, rastú náklady, energie sú drahé. Kde plánujete dosiahnuť tie úspory? Akým spôsobom?
V zásade musíte šetriť všade. Situácia je taká, že my musíme myslieť aspoň rok dopredu. Hovorím o tom, že financovanie miest a obcí je naviazané na zamestnanosť na Slovensku. Akonáhle začne klesať zamestnanosť, obciam a mestám začnú klesať príjmy.
Dokážete zdražovaniu služieb obyvateľom mesta zabrániť, keby ste boli primátorom, alebo počítate s tým, že tie poplatky za odpad, vodu, dopravu. jednoducho pôjdu hore kvôli tým rastúcim nákladom?
Isteže sú nejaké rastúce náklady, ale rád by som videl, že ktoré sú vlastne tie rastúce náklady, lebo všetci, ktorí teda zvyšujú ceny hovoria o tých rastúcich nákladoch, ale neplatí to o všetkých a neplatí to rovnako. Ak máte reštauráciu, potraviny išli hore, to je fakt. Ak už máte vyššie energie, energie išli hore a pre reštauráciu je to fakt problém, my to vidíme v našich kuchyniach. Ale je otázka napríklad na koľko významné je to v prípade takého OLO, že aké náklady sú tým problémom. Áno, chápem PHM, pohonné hmoty. Áno, chápem, že treba dať ľuďom, ktorí tam pracujú viac peňazí, ale keď to rozpočítame naozaj tam treba zvyšovať poplatky za odpad? Odpad môže byť alebo mal by byť, vo vyspelom svete zároveň cennou surovinou. Bratislava robí taký neuveriteľný nezmysel, že povedzme zelený odpad vozí do kompostárne, tam je z neho kompost a ten si zase kúpi a využíva v rámci zelene a pozemkov. No je smiešne, že sa ideme inšpirovať takými Malackami, ale Malacky si postavili vlastnú kompostáreň. Dá sa postaviť bioplynová stanica. To znamená, odpad je zrazu surovina a okrem toho, že zrazu nemáte odpad a nemáte náklady, tak máte nejaký produkt, ktorý má hodnotu. Napríklad v prípade bioplynky, je to buď teplo alebo elektrina.
Klasickou témou Bratislavy je aj doprava. Aké riešenia ponúkate tam?
Mňa už tá téma trošičku nudí, pretože, videl som nedávno úryvok z debaty spred štyroch rokov a potom mi poslal známy úryvok debaty spred ôsmich rokov a tí ľudia tam hovorili to isté. Hovorili o tom, že priorita sú električky, treba využívať vlaky, dostať ich ako súčasť celého systému a hovorili presne to isté, čo treba spraviť. Prepojiť Račiansku s Vajnorskou, s Ružinovskou aby teda vznikla aj kružnica, lebo veď ak chcete ísť električkou tak musíte ísť vždy do centra až potom niekde inde, čiže potrebujete spojiť aj ten kruh, ktorý má napríklad Brno, ktorým sa inšpirujeme. Potrebujeme, aby električka išla aj smer Vajnory, smer Podunajské Biskupice a smer Slnečnice a napokon aj smer na novú nemocnicu v Boroch.
Ako by ste chceli riešiť problém zdražovania a takisto teda ten váš známy návrat 15-minútového lístka. Koľko by taký lístok stál, keby ste ho vrátili?
Toľko, koľko stál predtým, takže 70 centov. Inak by to nemalo zmysel.
Myslíte, že by to bolo zvládnuteľné keď teda aj Dopravný podnik má problémy s cenami energií?
To je 1,4 až 1,6 milióna eur náklady naviac, pokiaľ sa teda nestane to, že by si viac ľudí ten lístok kupovalo než predpokladáme, pretože časť ľudí to tak naštvalo, že menej používajú dopravu a menej jazdia na polhodinové lístky.
Mesto teraz veľa rieši aj parkovanie. Vy ste pomerne kritizovali parkovací systém, ktorý sa v meste zavádza, navrhujete že by ste to zmenili, poskytli parkovanie zadarmo pre prvé auto. Ako rýchlo by ste toto chceli zrealizovať a ako by to fungovalo?
Niektoré veci sa vedia zaviesť v zásade okamžite, ako sa dohodnú so starostami mestských častí. Napríklad prvé auto zadarmo je asi tá najľahšia vec zo všetkého, druhá vec – urobiť systém jednoduchý, prehľadný, jasný. Aby ste nemuseli hľadať tabuľu a rozmýšľať, kde to vlastne som? V akej som zóne? V akej mestskej časti? Aké sú tu pravidlá? Tak, aby to bolo jasné pravidlá sú jednoduché, všade je jeden systém a buď ako Bratislavčan neplatím alebo platím len po 17. hodine, pričom, ja hovorím, vzhľadom na situáciu vieme zabezpečiť, aby vo väčšine Bratislavy sa neplatilo vôbec. Momentálne totiž je otázka za čo máme platiť. ja som praktik. Tým, že viem, čo je parkovacia politika, tak to viem rozbiť na drobné. Znamená to vyznačovanie čiar, osadzovanie značiek a nejaká aplikácia. Čo tam stojí veľké peniaze?
Aby sme si to vedeli predstaviť, možno keby ste to vedeli porovnať s aktuálnym systémom. Vy navrhujete pre jedno auto pre Bratislavčana parkovanie zadarmo. Bolo by to v jeho mestskej časti alebo v rámci celého mesta? Ako by sa to zmenilo oproti tomu momentálne rozbehnutému systému?
Ja som proti tomu, aby Petržalčan platil v Petržalke, Staromešťan v Starom Meste… Aspoň v tej mestskej časti to musí byť teraz aj v budúcnosti bezplatné, lebo zväčša viete, kde sú hranice mestskej časti. A neriešite to, lebo viete že vy, ako lokálny, fungujete, beháte, s jedným a s prvým autom v domácnosti bezplatne. To je jasné. A po druhé. Ako Bratislavčan budete všade zadarmo s výnimkou tých zón, kde aj Bratislavčania už sú pre tú lokalitu po sedemnástej hodine problém. To je časť centra, momentálne je to okolie tiež NTC a lokalita 500 bytov. Čiže tam bude Bratislavčan, keď tam bude chcieť parkovať a nebude obyvateľ danej mestskej časti, bude musieť zaplatiť. Ale hovorím je to po sedemnástej hodine, čiže ak tam pracujete, no tak do sedemnástej to máte zadarmo, pretože tým zároveň uvoľníte miesto niekomu inému.
A neobávate sa, že keby sa tie pravidlá uvoľnili, tak by to zase prinieslo omnoho viac áut do mesta?
Povedzme si pravdu, prečo sa zavádzala parkovacia politika? Zavádzala sa preto, že naše ulice a chodníky slúžili ako odstavné parkoviská pre ľudí, ktorí sem prichádzajú za prácou. Respektíve pre ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt. A áno, môžete povedať, že treba ich riešiť, ale prepáčte, poďme najprv riešiť domácich. Krok za krokom. Keby takáto situácia nenastala, tak asi parkovaciu politiku ani neriešime. Ale keď hovorím o platení a neplatení, ja hovorím o tom, že výhody budú pre Bratislavčanov. Tí, ktorí tu trvalý pobyt nemajú, bohužiaľ, budú musieť platiť. Lebo viete, je podivné, keď príde, (ja už stretávam tak pravidelne jedného pána s takou trnavskou značkou, sympatický človek), zaparkuje kúsok od môjho domu v pondelok ráno, nasadne na električku a v piatok si pre auto príde. Čiže využíva naše chodníky a cesty ako odstavné parkoviská. Poďme pre týchto ľudí urobiť odstavné parkoviská na okraji mesta. Zbytočne budeme hovoriť choďte vlakom, keď zároveň sa zrušil vlak, ktorý išiel zo Senca. Nedá sa povedať, nepoužívajte autá, keď nie je lepšia MHD, keď nie je viac vlakov, keď nie je lepšia cyklodoprava…
Posledná otázka. Ako vnímate otázku kompetencie samosprávy, posilnili by ste nejaké oblasti? A prečo?
Tu radi komunálni politici rozprávajú o tom, čo všetko by mohlo mesto a obec robiť, ale to nie je v našej kompetencii, to si povedzme na rovinu, čiže by to bolo také blábolenie. Čo je problém hlavne v Bratislave je to, že magistrát sa cielene, vždy keď môže, a to nie je len problém Matúša Valla, ale aj jeho predchodcov, snaží zobrať kompetencie, úlohy, peniaze mestským častiam a všetko kumulovať na seba do magistrátu. A s týmto ja nesúhlasím. Mestské časti majú svoju históriu, svojich obyvateľov, ktorí sú hrdí na to, že sú Petržalčania, Karlovešťania a skôr riešením je spolupráca, než to že sa bude posilňovať a centralizovať moc. Čiže ja by som nechal v Bratislave veci tak, ako sú a tie problémy, ktoré sú vyriešil naozaj komunikáciou. Ak bude primátor a starostovia normálni, tak budú hľadať úspory také, ktoré nebudú bolieť.