Predvolebné prieskumy či analýzy sú v prípade obce Naháč (okres Trnava) zbytočné. Už dnes je jasné, ako to bude v dedine s vyše 400 obyvateľmi vyzerať po voľbách. Ak nezasiahne osud, obec povedie terajší starosta David Ivanovič a päť súčasných poslancov. Vo voľbách nemajú žiadnu konkurenciu a na zvolenie im stačí jeden jediný hlas. Zdá sa, že miestnym to neprekáža a voliť pôjdu aj napriek vopred jasnému výsledku.
Všetci kandidáti na županov a primátorov krajských miest
Ako hodnotia uplynulé obdobie a čo by chceli v mestách a krajoch zmeniť?
„Z histórie obce si pamätám podobnú situáciu z roku 2006, keď kandidovalo päť záujemcov o funkciu poslanca a päť poslancov sa aj volilo. V nasledujúcich obdobiach mali voliči vždy na výber, či už išlo o starostu, alebo o poslancov,“ hovorí Ivanovič, ktorý sa stal starostom po voľbách v roku 2018. K urnám sa vtedy dostavilo takmer 70 percent voličov. Ivanovič získal 217 hlasov (87,5 percenta). Jeho protikandidátka Elena Šmídová presvedčila len 31 ľudí (12,5 percenta).
Nie je to úpadková obec
Sociologička Katarína Moravanská hovorí, že situácia ako v Naháči nastáva v najmä v malých starnúcich obciach vo vyľudňujúcich sa regiónoch. „Ľudia odtiaľ odchádzajú. Mnohé obce v podstate vymierajú a už tam nie je potenciál, že by sa tamojší obyvatelia politicky angažovali,“ hovorí.
Podľa sociológa Pavla Haulíka sa to týka severovýchodného Slovenska a juhu stredného Slovenska. „Tam je často zložité poskladať nejakú samosprávu pri takom malom počte obyvateľov. Väčšinou ide o starých ľudí, ktorým sa už veľmi nechce do riešenia takýchto záležitostí,“ dodáva.
Branislav Tréger, predseda Združenia miesta a obcí Slovenska (ZMOS), spresňuje, že ide spravidla o obce v zaostalejších regiónoch, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov a relatívne nízky počet poslancov. Ďalším dôvodom je nízky záujem. „Na východe Slovenska dochádza k tomu, že ľudia vo funkcii často presluhujú, pretože ich buď nemá kto nahradiť, alebo nechce,“ spomína Tréger. V prípade starostu to súvisí aj so skrátenými úväzkami. V iných regiónoch Slovenska môže byť dôvodom spokojnosť.
Moravanská podotýka, že Naháč veľmi nespadá do kategórie úpadkových obcí. Do obce prichádzajú aj noví obyvatelia, ktorí by mohli priniesť nový vietor. „V tomto dome sú noví, hentam vedľa tiež. Ďalší si zas stavajú dom,“ ukazuje miestna obyvateľka Anna (72) na viaceré nehnuteľnosti v okolí svojho domova. Dedina sa nachádza necelú polhodinu autom od krajského mesta Trnava.
Čítajte viac Vládnu už len z povinnosti. Obce, kde starostovia musia prehovárať ľudí, aby kandidovali
„Novousadlíci môžu byť naviazaní na Trnavu a svoje aktivity realizovať tam. V Naháči môžu hľadať pokojné bývanie,“ načrtáva Moravanská. To, či a kedy sa novoprisťahovaní zapoja do života v dedine, závisí nielen od ich počtu, ale aj času, ktorý je potrebný na ich stabilizáciu. „Keď sa zastabilizujú, utvoria komunitu, potom môžu vytvárať tlak na samosprávu,“ hovorí sociologička Mária Strussová.
Upokojenie po turbulenciách
Fungovať môže aj spokojnosť s výkonom verejných funkcionárov. „Ľudia vtedy nemajú potrebu nič meniť,“ podotýka Moravanská. To, že v obci nie je viac kandidátov, podľa Haulíka naznačuje, že tam nie je viac záujemcov o získanie takýchto pozícií. „To znamená, akoby vopred povedali, že sú so súčasným stavom spokojní,“ dodáva sociológ.
Obzrieť sa však treba o pár rokov späť, keď stál na čele obce Vladimír Kašša. Časť obyvateľov nebola spokojná s výkonom jeho funkcie, čo mohlo spôsobiť, že sa o poslanecký mandát uchádzali napokon deviati záujemcovia. Ivanovič však priznáva, že ako kandidát na starostu vtedy oslovoval ľudí, aby kandidovali za poslancov. V tomto volebnom roku už takú aktivitu nevyvíjal. Napriek tomu predpokladá, že ľudia zrejme pociťujú spokojnosť s aktuálnym fungovaním obce po tom, čo sa situáciu po voľbách v roku 2018 podarilo upokojiť a stabilizovať.
Spoluprácu s poslancami považuje za konštruktívnu, aj napriek občasným rozdielnym názorom. „Vždy sa nejako dohodneme a dospejeme k výsledku,“ spresňuje. Najväčším problémom bolo podľa starostu vysporiadanie pozemkov. „V uplynulom období sme preto realizovali 30 vlastníckych prevodov,“ objasňuje.
Pred nimi však stoja aj ďalšie výzvy. Najväčší problém majú v súčasnosti s kanalizáciou „Je síce vybudovaná, no ide o čiernu stavbu a doteraz nie je ani zaplatená,“ približuje starosta. Investor sa momentálne s obcou súdi. „Uvažujeme, že jestvujúcu stavbu dáme bokom a pôjdeme do novej,“ hovorí Ivanovič. Opätovne by tiež chceli sprevádzkovať materskú škôlku.
Aj napriek tomu, že súčasnému starostovi i poslancom stačí na zvolenie jeden jediný hlas, Ivanovič očakáva, že ľudia voľby ignorovať nebudú. „Predpokladám, že volebná účasť bude taká ako po minulé roky,“ myslí si. Odhaduje, že odovzdať hlasy príde viac ako 60 percent voličov.
Povinnosť i vyjadrenie podpory
Od starostu sme sa krátko popoludní vydali do centra dediny, ktorá sa ťahá od obecného úradu až k bývalej fare dejateľa a bernolákovca Juraja Fándlyho. Dočkali sme sa len štekotu psa. Ticho v obci nakrátko rozvíril autobus, ktorí na zastávke vysadil niekoľko školákov.
„Ak by človek odpadol, tak tu bude ležať neviem dokedy,“ spomenie len tak medzi rečou dôchodkyňa Anna (72). Voliť sa aj napriek vopred jasnému výsledku chystá, chodí vždy. S prácou starostu i poslancov je spokojná. „Starosta je šikovný, všetko vybaví. Medzi ním a poslancami funguje spolupráca,“ podotýka. Práve spokojnosť môže byť podľa nej vysvetlením, prečo nekandiduje viac záujemcov či už na funkciu starostu, alebo na poslancov.
Zuzana (45) očakávala, že jediným kandidátom na starostu bude súčasný starosta. „Ľudia tu nie sú takí, že by sa veľmi aktivizovali,“ myslí si, no nevie zhodnotiť, čím to je. V prípade poslancov ju prekvapilo, že kandidátov nie je predsa len viac. V tejto chvíli ešte nevie, či pôjde voliť.
„Keď sú spokojní, tak voliť pôjdu, aby dali najavo, že starostu a poslancov podporujú v ich činnosti,“ myslí si Alfonz (69). Za uplynulé štyri roky sa v dedine podľa neho urobilo možno aj dvakrát toľko než za prechádzajúcich starostov. „Starostov sme tu mali dosť a myslím si, že sa to konečne pohlo k lepšiemu,“ hodnotí dôchodca.
Spomína novovybudované detské ihrisko s priľahlým parkoviskom a budovu niekdajšej Fándlyho fary, na ktorej nedávno dokončili rekonštrukciu fasády. „Malá dedina, malé príjmy, malé kroky, ale aspoň sú,“ dodáva. Nízky záujem o funkciu starostu si vysvetľuje tým, že pre ľudí zo strednej vrstvy je pohodlnejšie klasické zamestnanie. Verejná funkcia nie je podľa neho lákavá ani z hľadiska finančného ohodnotenia.
Búrlivý Naháč
V roku 2017, približne rok pred komunálnymi voľbami, vyústila nespokojnosť miestnych do petície za odvolanie vtedajšieho starostu Vladimíra Kaššu. Podpísalo ju 158 obyvateľov, ktorým sa nepozdávalo, ako si vo funkcii počína.
Signatári mu vyčítali viacero prešľapov. Podľa nich mal Kašša nezákonne narábať s majetkom a porušovať zákon, na čo ho upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad SR. Na odmenách či službách mal neoprávnene vyplatiť 10-tisíc eur a tiež si mal vyplácať vyššiu mzdu, na akú mal nárok.
Miestni mu dávali za vinu, že pre jeho nečinnosť došlo k zatvoreniu miestnej materskej školy a že kultúrnu pamiatku Pamätný dom národného buditeľa Juraja Fándlyho necháva chátrať.
V tom čase bol Kašša starostom dve volebné obdobia, nie však plnohodnotné. Za starostu bol zvolený v roku 2013 potom, čo pre zdravotné dôvody odstúpila z funkcie Emerencia Nádaská zvolená v komunálnych voľbách v roku 2010.
Neskôr bolo vyhlásené miestne referendum, ktoré sa konalo na Troch kráľov v roku 2018. Kaššu napokon neodvolali. Pre nízku účasť bolo ľudové hlasovanie neplatné. Potrebná bola účasť aspoň polovice všetkých oprávnených voličov.