Interpretáciu výsledkov spojených volieb vo vzťahu k národnej úrovni zároveň komplikujú viaceré odlišnosti. Dá sa však konštatovať, že zvíťazili nezávislí kandidáti, extrémisti nie sú vôbec na ústupe a začína sa ukazovať vplyv nového typu strán – tých mestských.
V komunálnych voľbách sa podarilo obhájiť mandát až 86 percentám všetkých primátorov a starostov. Voliči zjavne veľmi po zmene netúžili a boli spokojní s výkonom doterajších primátorov a starostov.
Prejavilo sa to aj v zastupiteľstvách, ktoré budú vo veľkej časti zložené znovu z rovnakých poslancov. „Rôzne minulé a aktuálne krízy, napríklad počas pandémie, ukázali, že samosprávy boli častokrát funkčnejšie, promptnejšie, rýchlejšie a racionálnejšie ako štát. Pravdepodobne aj toto voliči ocenili,“ zhodnotil politológ Michal Cirner.
Čítajte viac KOMPLETNÉ VÝSLEDKY VOLIEB 2022: Pozrite si mená poslancov, starostov a primátorov. Kto bude rozhodovať vo vašej obci?Absolútna väčšina z nich ale svoje pozície, podobne ako pred štyrmi či piatimi rokmi, obhajovala bez politických farieb. Politológ pripomenul, že v regiónoch je to skôr o osobnej známosti kandidáta. Preto sa opäť výrazne presadili nezávislí kandidáti.
Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus Pravde povedal, že výsledok spojených komunálnych a župných volieb sa ťažko vyhodnocuje vo vzťahu k celonárodnej politike, pretože v regionálnych voľbách môžu kandidovať nezávislí kandidáti a tí získali až zhruba polovicu mandátov.
Ďalším problémom, pre ktorý je ťažké interpretovať výsledky vo vzťahu k jednotlivým stranám, je aj iný systém voľby. „Podstatné je, že tieto voľby sú väčšinové. Ak kandidát na župana či starostu skončí na druhom mieste, na jeho hlasy sa vôbec neprihliada. V parlamentných voľbách je ale pomerný systém, preto ak strana prekročí nejaké množstvo hlasov, dostane náležitý počet mandátov,“ pripomenul Slosiarik.
Počty získaných kresiel v župných a komunálnych voľbách | |||
---|---|---|---|
Voľby | 2022/2017 | 2022/2018 | 2022/2018 |
Kreslá | župní poslanci | starostovia | obecní poslanci |
Nezávislí | 159/161 | 1349/1232 | 8198/7301 |
OĽaNO | 1/0 | 3/1 | 103/84 |
Hlas | 20/# | 267/# | 2068/# |
Smer | 3/58 | 193/592 | 1748/3692 |
Za ľudí | 0/# | 0/# | 31/# |
SaS | 0/0 | 22/7 | 291/110 |
Sme rodina | 1/# | 23/11 | 349/123 |
ĽS NS | 0/2 | 1/1 | 23/42 |
Republika | 1/# | 5/# | 103/# |
KDH | 4/0 | 184/157 | 2276/2350 |
PS | 0/# | 2/3 | 70/46 |
Aliancia | 54/# | 222/# | 1696/# |
SNS | 5/9 | 45/160 | 686/1678 |
# strana ešte neexistovala *zisky sú uvádzané mimo koalícií | |||
Zdroj: ŠÚ SR |
Úskalia dvoch systémov volieb
Najsilnejšia koaličná strana OĽaNO síce ovláda takmer tretinu národného parlamentu, ale do spojených volieb túto svoju dominanciu ani zďaleka nepreniesla. V počte zvolených miestnych zastupiteľov dopadlo OĽaNO podobne ako opozičná Republika, ktorá vznikla len nedávno.
S výnimkou upadajúcich strán ĽS NS a Za ľudí dosiahli takmer všetky parlamentné ako aj viaceré mimoparlamentné strany lepší výsledok. „Ľudia jednoznačne povedali, že chcú, aby poslanci Národnej rady robili prácu v Národnej rade. A aby sa aktivisti, miestni poslanci alebo ľudia, ktorí žijú v regiónoch, sústredili na lokálnu politiku,“ interpretoval slabý výsledok hnutia aj seba osobne šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.
„Opäť sa však potvrdilo, že staršie strany, ktoré majú aj nižšie regionálne štruktúry, si pripisujú lepší výsledok,“ zdôraznil Slosiarik. Dobrý výsledok preto dosiahli opozičné strany Smer a Hlas, ktoré získali dokopy zhruba toľko hlasov, koľko ich mal Smer pred štyrmi rokmi.
Nová strana Hlas tieto voľby interpretuje ako svoje víťazstvo. V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami ubrala zo ziskov Smeru. „Časť tých štruktúr sa rozdelila medzi Hlas a Smer a aj keď majú vo výsledku viditeľné percentá, ale sú to skôr jednotky percent. Tieto strany dokážu byť výrazne úspešnejšie aj v malých obciach, ktorých je na Slovensku pomerne veľa,“ pripomenul Slosiarik.
Pokiaľ ide o OĽaNO či SaS so slabými regionálnymi štruktúrami, sociológ si nemyslí, že ich volebný výsledok bude pohnútkou k výraznejšej zmene. „Aj exminister školstva Branislav Gröhling povedal, že sa sústreďujú na národnú a regionálnu úroveň, ale nejdú do nižších štruktúr. Je namáhavé ako aj finančne nákladné budovať štruktúry na nižšej úrovni. Aj strany, ktoré uspeli najviac, využili skôr štruktúry vybudované už v minulosti. Predtým sa aj politika viac robila v mestách a obciach a dnes viac na internete,“ priblížil sociológ.
Regionálna sila strán sa ale nemusí prejaviť vo voľbách do Národnej rady aj pre jeden volebný obvod. „Pri jednom obvode nehrá veľkú rolu, kto odkiaľ pochádza, a to trochu ruší dôležitosť sily týchto regionálnych štruktúr v národných voľbách,“ vysvetlil Slosiarik.
Strany áno, ale mestské
Vo voľbách sa nepresadili extrémisti z ĽS NS, ktorí nedokázali obhájiť ani svoje slabšie výsledky z minulých volieb. Spolu s bývalými predstaviteľmi ĽS NS, dnes už združenými v strane Republika, ale dokázali získať zhruba trojnásobok počtu obecných poslancov než pred štyrmi rokmi.
„Ich výsledok zvádza k záveru, že sú na ústupe. Vo vzťahu k národnej úrovni to ale vôbec neplatí. Bol to síce na jednej strane boj kotlebovcov s Republikou, ale v súčte získali dobrý výsledok. V pomernom systéme volieb do Národnej rady by tak mohli získať až 10 percent, čo im môže nakoniec priniesť aj podiel na moci,“ upozornil Slosiarik.
Progresívne Slovensko (PS) uspelo najmä v Bratislave v koalícii s SaS a s Teamom Bratislava. Podľa Slosiarika sa skôr ukázala sila mestskej strany bratislavského primátora Matúša Valla. „Treba rozlišovať stranu PS a Team Vallo. Jeho strana je odpoveďou na trend nezávislých poslancov. Videli sme, že výrazným dôvodom Vallovho úspechu je spojenie v jednej mestskej strane. Tá stranícka štruktúra vybudovaná na úrovni mesta mala veľký význam, a to sa ukázalo aj v iných častiach Slovenska,“ zdôraznil Slosiarik.
Na parlament!
V regionálnych spojených voľbách sa výrazne darilo aj viacerým mimoparlamentným stranám. „Župné a komunálne voľby môžu do istej miery predznamenať aj vnímanie politických strán v regiónoch, takže je to skúška správnosti pre politické strany pred blížiacimi sa voľbami, predčasnými či riadnymi,“ upozornil pred časom politológ Tomáš Koziak.
Nová zjednotená maďarská strana Aliancia má v porovnaní s inými politickými subjektmi až nedosiahnuteľný výsledok – 54 župných poslancov, 222 starostov a 1 696 mestských a obecných zastupiteľov. Veľmi povzbudivé čísla interpretujú ako výsledok spájania, ku ktorému došlo len vlani v októbri. Podpredseda Aliancie z platformy Mosta-Híd László Sólymos vyhlásil, že spojenie maďarských subjektov môže vrátiť reprezentáciu Maďarov späť do parlamentu.
Keď sčítame predchádzajúce volebné výsledky dvoch zakladajúcich strán Most-Híd a SMK, zistíme, že ich spojenie neprinieslo všade až taký výrazný synergický efekt. V minulých obecných voľbách mali samostatne viac starostov, a to 242 (Most-127, SMK-115), ale aj 2 163 obecných poslancov (Most-915, SMK-1 248).
Z dobrého výsledku sa tešili aj ďalšie tradičné politické značky. SNS a jej predseda Andrej Danko tvrdili, že aj keď oproti minulým voľbám stratili, majú nádej, že sa národniari vrátia do Národnej rady.
V rovnaký cieľ veria aj v KDH, ktoré ukázalo svoju silu v regiónoch. V najbližších štyroch rokoch bude mať najviac obecných a mestských poslancov spomedzi ostatných strán. Navyše, predsedovi KDH Milanovi Majerskému sa podarilo udržať si miesto vo vedení prešovskej župy.
Politológ Cirner upozorňuje, že úspechu v regiónoch nemožno automaticky pripisovať záruku kresiel aj v národnom parlamente. „Netreba miešať národnú politiku s tou miestnou. Aj keď Smer v týchto voľbách neuspel, v mnohých mestách mal kandidátov, ktorí skončili na druhom mieste. Rovnako nemôžeme povedať, že keď Jurinová s Viskupičom obhájili žilinskú a trnavskú župu, že OĽaNO bude valcovať aj v parlamentných voľbách. Takýchto hodnotení sa treba vyvarovať,“ dodal politológ.