Bezdomovci sú aj vo Viedni, hoci majú kam ísť

Z blízkych hlavných miest má stanový tábor pre bezdomovcov už len Bratislava. V Prahe ho po troch týždňoch zbalili a vo Viedni nič také ani nemuseli zriadiť. Na rozdiel od slovenskej metropoly majú tieto mestá totiž dostatok voľných priestorov pre ľudí bez prístrešia.

17.02.2006 10:12
debata

Napriek tomu však vonku v uliciach zostávajú stovky bezdomovcov, ktorí akúkoľvek pomoc odmietajú.

V hlavnom meste Rakúska sa napríklad rozlišuje, či ide o ľudí Wohnungslose (bez bytu) alebo Obdachlose (bez strechy nad hlavou). Prvú skupinu tvorí asi dvetisíc až 2 500 osôb, druhú 500 až 700. „Ako »»obdachlos«« označujeme tých, čo nechcú prijať nijakú pomoc,“ vysvetlila pre Pravdu Martina Minichmayrová, šéfka Denného centra pre bezdomovcov Josi, zriadeného mestom Viedeň.

„Sú to zväčša duševne narušení ľudia, ktorí o pomoc nestoja. Do nocľahární ich ani nemôžu prijať, lebo tam je zakázané pitie alkoholu a agresívne správanie, čo oni porušujú. Dokonca odmietajú povedať, ako sa volajú, kedy sa narodili, nemajú nijaké doklady,“ dodala Minichmayrová s tým, že takíto neprispôsobiví ľudia dávajú prednosť životu na ulici.

Medzi viedenskými bezdomovcami sa nachádzajú aj prisťahovalci z iných miest, aj cudzinci.

Wohnungslose sú tí, ktorí síce nemajú vlastný byt, ale sú ochotní za ubytovanie platiť. Štyri veľké mestské zariadenia slúžia na prechodné ubytovanie, sedem ďalších, ktoré vedú rôzne organizácie, sa zameriava na niektoré cieľové skupiny – alkoholikov, mladých ľudí, osamelé ženy a podobne. Dokopy ponúkajú miesto pre 2 600 osôb. Okrem toho tu funguje aj sedem zariadení ponúkajúcich byty a osem ubytovní so 400 lôžkami pre starších ľudí. V týchto domovoch sa platí 105 až 240 eur za mesiac, čo väčšina ľudí uhradí zo sociálnej podpory.

Vo Viedni stanové tábory nestavajú

Viedenský magistrát však prevádzkuje aj tri nocľahárne s 210 lôžkami pre Obdachlose ktoré sú zadarmo. Sú otvorené od 18. do 8. h, bezdomovci sa v nich môžu aj osprchovať, jedlo však nedostanú. „Tieto domy nie sú plne vyťažené,“ informovala Minichmayrová.

Denné centrum Josi, ktoré vedie, sa o ľudí bez prístrešia stará zasa vo dne. K dispozícii tu majú sprchy, práčky, sušičky, odkladacie priestory, P.O.Box, telefóny, kuchyňu, jedlo a nápoje, ale aj možnosť prečítať si noviny, využiť internet, zahrať sa a zašportovať si, navštíviť lekára či sociálneho pracovníka. Všetky tieto služby sú pritom bezplatné, financuje ich mesto.

V rakúskej metropole stanový tábor pre bezdomovcov nepotrebujú. „Stany sme nikdy nestavali. Pred 10 alebo 15 rokmi sme budovali akurát rozoberateľné drevené domy, ktoré by však dnes už nezodpovedali predpísaným štandardom. A hoci u nás veľa ľudí zostáva žiť na ulici, nemáme prípady, že by zmrzli, pretože im poskytujeme teplé oblečenie a spacie vaky,“ uzavrela Minichmayrová.

Medzi bezdomovcami je plno Slovákov

V Prahe podľa odhadov žije asi tri- až štyritisíc bezdomovcov, ktorí sa zdržujú najmä v centre a pri veľkých nákupných strediskách. „Posledný prieskum sa robil pred týždňom v stanovom mestečku. To si v čase extrémnych mrazov dalo vybudovať mesto na Letenskej pláni. Z prítomných bolo 30 percent Pražanov, 50 percent mimopražských a 20 percent cudzincov. Z nich boli takmer všetci hovoriaci po slovensky,“ priblížil hovorca pražského magistrátu Jiří Wolf.

Stanové mestečko využilo denne asi 220 ľudí. Po jeho zrušení v Prahe funguje ešte šesť stálych zariadení, v polovici z nich sa dá aj prespať. Cena za noc je zhruba 50 korún na osobu. Na pomoci ľuďom bez strechy nad hlavou sa podieľajú neziskové združenia a organizácia zriadená magistrátom – Mestské centrum sociálnych služieb a prevencie. Zabezpečujú aj výdaj jedla a oblečenia. Čo sa týka financovania, o to sa stará mesto, štát aj súkromný sektor.

„V zimnom období sú všetky spomenuté strediská plné. V prípade potreby sa preto na núdzové prespanie využívajú aj denné centrá. Celková kapacita týchto zariadení je necelých tisíc miest. Za služby – ubytovanie, sprchu a jedlo sa tu platí päť až sto českých korún,“ spresnil hovorca. Priznal, že navzdory možnostiam, sa aj v Prahe nájde veľa ľudí, ktorí pomoc odmietajú: „Každý rok tu na následky podchladenia zomrie asi 10 až 15 ľudí, medzi ktorými sú aj osoby bez prístrešia.“

Zmeniť treba zákony

Podľa hovorkyne bratislavského magistrátu Evy Chudinovej Bratislava s hlavnými mestami okolitých krajín síce na spoločných projektoch nepracuje, ale jeho predstavitelia tu zbierali skúsenosti. Navštívili napríklad Budapešť a Viedeň.

„Vrchná radkyňa prvého námestníka primátora navštívila centrum pre bezdomovcov vo Viedni aj sociálnu ubytovňu. Málokedy sa však model hlavného mesta jedného štátu dá využiť v metropole iného štátu, najmä pre odlišné zákony. Práve preto je nutné, aby sa tým zaoberali aj poslanci Národnej rady, pretože bezdomovci nie sú len problémom Bratislavy,“ pripomenula Chudinová.

debata chyba