„Črpáky sa mi páčili už pri mojich návštevách salašov, preto som sa pred vyše dvadsiatimi rokmi začal zaoberať ich výrobou,“ hovorí Klenovčan, ktorý ešte predtým začal vyrábať opasky, remene či valašky. Pritom sa venuje aj rezbárstvu. Keď skončí v práci, väčšinou zostáva v rodičovskom dome v hnúšťanskej časti Maša, kde má dielničku.
Na Slovensku sa vyrábali štyri druhy črpákov – gemerské, detvianske, horehronské a liptovské a pán Stieranka ich dokáže vyrobiť všetky. Rozdiely súv rúčkach, ktoré majú rôzne motívy. „Výrobe náročnejšieho črpáka venujem asi dvadsať hodín, jednoduchšieho o štyri hodiny menej,“ vysvetľuje Stieranka. Počas rokov, ktoré venuje výrobe črpákov z javora so smrekovým dnom, ich vyrobil na stovky.
„Mnohé končia na salašoch, o ďalšie majú záujem turisti,“ dodáva ľudový výrobca, ktorý má svoj prvý vyrobený črpák stále doma. Aj keď pokračovateľa výroby črpákov zatiaľ doma nemá, verí, že raz by ním mohol byť vnúčik Samko, ktorý má v súčasnosti len dva aj pol roka, no už sa rád točí okolo dedových črpákov.
