O svojom plánovanom odchode na odpočinok v rozhovore pre Nitriansku Pravdu povedal:
Chcem si ešte užiť jeseň života a pri takom tempe, aké mám teraz, sa to nedá. Nazvime to takým pozvoľným odchodom do dôchodku. A Nitra je jedným z mojich posledných zastavení. Bude ním práve Divotovorný hrniec.
Ako si svoju „jeseň života“ chcete užívať?
Ja už nechcem mať takýto plný diár, aby tam už všade nebolo napísané generálka. Už to tam nechcem mať. Chcem tu mať prázdno, aby tam nebolo „nabité“, aby tam boli prázdne dni, jednoducho, Nič a s tým Nič začnem každé ráno sám narábať. Tento rok to, bohužiaľ, ešte nebude, ale potom si to chcem užiť.
Myslíte, že dokážete zostať bez toho množstva aktivít, ktoré dnes máte?
Všetci pochybujú, že to dodržím, ale ja viem veľmi sústredene a veľmi snaživo, že budem "darebačiť“.
Odchádzate do dôchodku iba z nitrianskeho divadla, alebo sa lúčite aj s inými scénami?
Postupne sa lúčim aj inde. Už som sa rozlúčil s operou Turandot a s Národným divadlom. Po Nitre sa idem lúčiť do Prahy, potom sa možno u pani Bílej rozlúčim s muzikálom Mária Antoinetta, no a ešte ma čaká bábkové divadlo a Nová scéna.
Takže do budúcnosti už naozaj nerátate s nijakými väčšími projektmi?
Nie. A ak, tak to už budú iba nezáväzné sentimenty, to už nebude nič také…
Čomu sa budete na dôchodku venovať?
Chcem vidieť všetko. Ja som sa vždy orientoval na hudobno-dramatický žáner – operu, muzikál a teraz sa chcem venovať aj činoherným predstaveniam vo svete. Už som bol v Berlíne, vo Viedni. Začala mi ako divákovi chutiť činohra.
Ako sa pozeráte na svoju spoluprácu s nitrianskym divadlom?
Mám z nej dobrý pocit. Tých päť nitrianskych muzikálov je takých ucelených. Myslím, že sa nám celkom dobre, v divadle, ktoré na to nie je špecializované, podarilo urobiť pentalógiu o svete malých ľudí uprostred mašinérie. Či už mašinérie globalizačnej, vojnovej… Vždy sme sa celkom poctivo zaoberali problémom malého človeka v súkolesí a zároveň sme to robili komplexne. To znamená, nie iba činoherne, ale že na túto tému sa nám celkom dobre podarilo vytvoriť komplexný obraz – činoherný, tanečný, spevácky, výtvarný. A táto nitrianska komplexnosť sa mi zdá impozantná o to viac, že nitrianske divadlo je skôr činoherné ako muzikálové. A zároveň to bolo vždy korunované diváckym záujmom, ktorý je v Nitre naozaj obrovský.
Neprekáža vám, že kritici často hodnotia muzikál ako ľahký a komerčný žáner?
Mňa to tak baví. Hovoria síce, že je to komerčný žáner, že je zábavný alebo ľahký. Ľahký vonkoncom nie je. Každý, kto to skúsil, vie, že účinkovať v muzikáli vôbec nie je ľahké A muzikál nemusí byť len zábavný. Predstavenie Kabaret je všetko možné, len nie zábavné. Vždy ma baví, ak muzikál má nejaké posolstvo. Je dobré, ak nás zaujme nie iba muzikálovo, ale nás svojou ľahkosťou prenesie aj do sveta neľahkých otázok.
Začínali ste ako činoherný herec, nemáte chuť si niekedy ešte zahrať?
Nie. Vôbec ma to neláka. Zachutilo mi miesto za režijným stolíkom, na inej strane javiska. A to prináša aj profesionálnu deformáciu. Ja by som sa už príliš kontroloval, už by som nebol dobrý herec. Už by som sa zamýšľal: Bože, čo to robím? Ako to robím? Stále by som sa na seba pozeral a sám seba by som sekíroval. A to herectvu nesvedčí, keď sa príliš kontrolujete. Je dobré, keď je to také ľahké a ja už by som nebol veľmi otvorený herec, lebo už by som sa na seba pozeral príliš zvonka. A ešte by som nebol poslušný herec, páni režiséri by mali so mnou problémy. Poslúchnuť by som už asi nevedel. Nie, ja som veľmi rád tam, kde som a „nepodkušujte“ ma s herectvom. Dokonca som nedávno odmietol aj jeden veľký film, ale neprezradím ktorý.
Už niekoľkokrát ste sa veľmi pochvalne vyjadrili na adresu nitrianskeho divadla. Vraveli ste, že v Nitre sa dajú nacvičiť inscenácie, ktoré by sa v iných, aj väčších divadlách zrealizovať nedali. Čím to podľa vás je?
Je tu pán riaditeľ Greššo, ktorý aj s dramaturgom, pánom Sprušanským, dokážu vždy dobre odhadnúť, či nechať divákovi iba ten tvrdší chlebík v podobe vážnych, ťažších predstavení, alebo či im ho občas aj osladiť, natrieť medom či trošku okoreniť. Muzikál je také korenie, k tým ostatným predstaveniam – a to je, myslím si, taký účinný prostriedok, ako v tejto dobe prežiť. No a okrem toho sú tu vynikajúce dielne, ktoré nie sú v iných divadlách bežné. A tie dokážu spraviť a vybudovať všetko, čo sa od nich na scéne vyžaduje. No a sú tu aj dobrí a talentovaní herci, ktorí dokážu vynikajúco zahrať aj muzikál.
