„Aj keď je tento pokles pozvoľný, trvá už dlhšie. Napríklad na území medzi Topoľčanmi a Prievidzou minulý rok vychovala mladé iba tretina párov. Ďalšia tretina potomstvo nemala a zvyšok bocianov sa na územie Slovenska zo svojich zimovísk nevrátil vôbec,“ hovorí člen Slovenskej ornitologickej spoločnosti Vladimír Slobodník.
Počet bocianov na Slovensku a v iných európskych regiónoch pritom neklesá pre priemyselné či iné znečistenie európskych krajín. Majú to mať na svedomí vyhladované oblasti Afriky, v ktorých bociany zimujú.
„Na základe krúžkovania vieme, že bociany zo Slovenska zimujú v afrických krajinách Tanzánia a Zimbabwe. A práve tu domorodé obyvateľstvo zaháňa hlad ich jedením. Od kolegov z týchto krajín viem, že sa snažia skonzumovať všetko, čo sa dá uloviť oštepmi alebo šípmi,“ hovorí Slobodník.
Ornitológovia v Afrike podľa neho často nájdu nohy zjedených bocianov aj s krúžkami, ktorými vtáka označili. „Lovci v niektorých tamojších kmeňoch nosia celé retiazky z krúžkov ulovených vtákov pochádzajúcich z takmer celej Európy,“ dodáva Slobodník.
Na Slovensku bociany najčastejšie hynú na elektrickom vedení, svoj podiel na ich úbytku majú aj rybári a farmári. „Bociany na stavbu hniezda použijú aj odhodené povrazy z balíkov slamy alebo rybárske vlasce. Tie potom môžu fungovať ako škrtiace slučky. Neraz som našiel v hniezde mláďatá, ktorým rybársky vlasec amputoval obe nohy,“ dodal Slobodník.
