Saniga: Na medvedicu ani baterka nezabrala

19.10.2007 11:20
Miroslav Saniga
Vedec Miroslav Saniga z Ústavu ekológie lesa SAV. Autor: ,

S medveďmi sa stretáva pravidelne, no nesúhlasí s najnovším postojom úradov a poľovníkov, že treba polovicu vystrieľať. "Pred medveďom netreba mať panický strach, ale rešpekt určite. Nedávno som natrafil na medvedicu s mladými a musel som na strom. Vypálila na mňa, ani silná baterka na ňu neplatila, hoci zvyčajne zaberie," hovorí Miroslav Saniga z Ústavu ekológie lesa SAV.

Zhruba dvesto nocí do roka prežije v lese. Má 43 rokov, ale oženiť sa nestihol. Jeho výskumná stanica v Starých Horách je pod Veľkou Fatrou. Tá je známa silnou populáciou medveďov. Saniga skoro každý deň v lesoch prechádza popri niektorom z brlohov. V polovici novembra predstaví svoju ďalšiu populárno-vedeckú publikáciu o medveďoch.

„Odstrel polovice medveďov je príliš. Veď kto ich má presne zrátaných, kto vie, koľko je polovica?“ hovorí. Kým ministerstvo životného prostredia odhaduje na Slovensku 850 medveďov, výskumník Saniga hovorí o 500 až 600. V lese sa po nociach orientuje aj podľa zvukov. „Tie sú veľmi dôležité. Keď sa sovy zasnubujú, škriekajú, akoby niekoho hrdúsili. Keď som začínal robiť výskum ako šestnásťročný, veľmi som sa bál. Niečo sa v lese ozvalo a naskočila mi husia koža. Raz sa zasnubovali rysy. Myslel som si, že na mňa prišiel súdny deň, že prišli strašidlá, o ktorých mi rozprávala sestra starého otca. Časom som sa osmelil. Po spoznaní zvukov, som sa v nočnom lese cítil ako vo vlastnom dvore.“

Vedeckú kariéru mu predurčilo osudové stretnutie so živočíchom. Doma v dedine hral ako sedemročný chlapec hokej. Zbadal zvláštneho vtáčika. Červené krídla, šplhal sa po múre. Začal pátrať v knižkách, aký to bol druh. „Začiatky boli ťažké. Každý deň zašpinený z lesa, zafúľané aj nedeľné kostolné oblečenie, za čo bola bitka. V škole sa učitelia hnevali, lebo som všetky knižky pokreslil murárikmi, hlucháňmi. Stále som rozmýšľal o živočíchoch. Po vysokej škole som sa dostal k ochrane prírody a neskôr do Slovenskej akadémie vied. Ústav ekológie lesa v Starých Horách je pre mňa rozprávkové povolanie, koníček, ktorému sa venujem odmalička.“

Dnes patrí k najznámejším slovenským vedcom, jeho citáty sú v stovkách novinových článkov a rozhlasových relácií, publikoval desiatky vedeckých prác doma aj v zahraničí (Holandsko, Nemecko, ČR), v angličtine vydal v Čechách monografiu o murárikovi červenokrídlom, externe prednáša na vysokej škole, prednáša na konferenciách, spolupracoval na populárno-vedeckých filmoch. Napísal deväť rozprávkových kníh pre deti, tri pre dospelých. „Pre vedca je veľmi dôležitý citačný index vedeckých prác, ale ja sa veľmi teším, aj keď mi telefonujú z Mojtína, čo im to sedí za vtáčika na škole, alebo čo má tetka robiť s myšami, krtkom, netopiermi,“ hovorí.

Starosta obce Staré Hory Ján Kováč sa s Miroslavom Sanigom stretáva denne. „Je fajn, že u nás tvorí, býva. Ľudia ho majú radi. Pre mládež robí krúžky, chodievajú do lesov a to je podstatné, že sa im má kto venovať aj z vedeckého hľadiska,“ hovorí starosta.

Šéfredaktorka magazínu o vede a technike Quark Jana Matejíčková: „Niekedy ho ľudia považujú za čudáka. Celé dni strávi v horách, prírode obetoval všetko a je pre neho všetkým. Je spoľahlivým zdrojom informácii o pohybe medveďov, vie nekonečne dlho rozprávať o hlucháňovi, murárikovi červenokrídlom. Cez deň a často aj v noci ho doma nenájdete, lebo čaká niekde na postriežke na tanec hluchánieho samca. Žije vo veľmi skromných podmienkach na Starých Horách. Jediná vec, ktorú si dožičí, je kvalitný fotoaparát a prenosný počítač s internetovým pripojením.“ 

V kancelárii má Saniga hŕbu listov od ľudí, po naskladaní na seba je z nich metrový štós. Do kancelárie vedie 35 schodov. Za deň niekedy v lese s veľkým prevýšením prejde aj tridsať kilometrov. Po návrate ráta každý schodík, aby vôbec vyliezol do kancelárie. Steny zdobia fotografie živočíchov, pavučín po daždi.

Pochádza z dedinky Liptovské Revúce. Od Starých Hôr je to pätnásť kilometrov cez vrchy Veľkej Fatry. Do rodičovského domu chodieva peši. V záhrade si urobil študijnú plochu a nazval ju Ekodvor. Šesťdesiat kŕmidiel a 120 vtáčích búdok. Niekedy je tam denne tisíc sýkoriek, čížikov, stehlíkov. Pristavujú sa turisti, dostanú krátku prednášku, pohľadnice.

Každý týždeň má zopár telefonátov od ľudí, ktorí potrebujú vysvetliť, aký vták im priletel do dvora alebo čo je to za myš s veľkými očami a dlhým chvostom, ktorú videli v záhrade pri hrabaní. Občas nájde pred dverami mikroténové vrecko s lístkom, aby určil, čo je to za pierko, čo našiel niekto z miestnych. Na ulici stretne chlapca, ktorý bol u neho v škole mladého prírodovedca a chlapec hneď povie latinský názov živočícha.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
21,99
Ružový flower pot ružové ruže a biele alstromérie

Ružový flower pot ružové ruže a biele alstromérie

34,99
Kytica červený  flower box červené a biele kvety

Kytica červený flower box červené a biele kvety

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk