Predchádzajúce výskumy Podhradia priniesli predovšetkým dôkazy keltského a stredovekého osídlenia. Z nich je známa najmä takzvaná Vodná veža, ktorá sa v písomných prameňoch spomínala už v polovici 13. storočia.
Ešte stále prebiehajúci archeologický výskum pred výstavbou novej Vydrice sa odohráva na ploche približne tritisíc štvorcových metrov. Vo východnej časti odkryli archeológovia najmä murivá základov stredovekých a novovekých pivníc a čiastočne domov, pričom sa podarilo identifikovať aj staršie, gotické časti z 15. storočia.
„Tento výskum výrazne posunul poznatky o Podhradí,“ skonštatoval odborný riaditeľ inštitútu Drahoslav Hulínek. Podľa neho archeológovia vystopovali veľa informácií z čias Slovanov. Výskum odkryl vrstvy intenzívneho osídlenia v skalnej úžľabine, ktoré sa vytváralo v priebehu 9. až 10. storočia. Zachovalo sa v hrúbke až do troch metrov. Charakteristické pre sídlisko boli drevené zrubové domce a kamenné ohniská. „Našli sme tam veľa predmetov domácej potreby, keramiky, rôznych zbraní, ale aj mince,“ hovoril Hulínek.
Archeológovia však postupovali hlbšie a zároveň ďalej do histórie. Narazili tak na vrstvu keltského osídlenia, ktorá dosahovala hrúbku až dvoch metrov. Obsahovala množstvo úlomkov typickej keramiky, bronzové mince, ale napríklad aj formy na ich odlievanie. Nález pochádzal z prvého storočia pred Kristom, teda z obdobia, keď sa na území dnešnej Bratislavy rozprestieralo keltské oppidum, predchodca neskorších mestských útvarov.
Ešte ďalej, až do staršej železnej doby, zaviedol archeológov práve „zapatrošený“ krčiažok. „Ten predstavuje zatiaľ najstaršie osídlenie lokality,“ dodal Hulínek, ktorý ho predbežne označil ako nález z prvej polovice prvého tisícročia pred naším letopočtom. Presnejšie údaje archeológovia poskytnú až po podrobnom zadokumentovaní, ale aj zreštaurovaní nájdených predmetov. Časť historických artefaktov by mali vystaviť aj v niektorom z objektov plánovanej novej Vydrice.
