Veľkokrtíšan vytvoril unikátny slovník Goralov

Pasym se jo, pasym, kruovicki za ľasym. Mamicka mi neše muoskoľicek z maslym. Neviete preložiť tieto goralské slová? Pomôcť vám môže unikátny nárečový slovník oravskej obce Jablonka v Poľsku, ktorý vytvoril 66-ročný bývalý učiteľ na gymnáziu vo Veľkom Krtíši Anton Pierog. Pomocou knižky by ste ľahko rozlúštili dve vety z úvodu. Úryvok z ľudovej piesne by po slovensky znel: Pasiem si ja, pasiem, kravičky za lesom. Mamička mi nesie posúšik s maslom.

21.04.2008 02:36
Anton Pierog Foto: ,
Slovník goralského nárečia vytvoril Anton Pierog, bývalý učiteľ na gymnáziu vo Veľkom Krtíši. Splnil tak úlohu, ktorú si sám dal.
debata

Svetlo sveta uzrelo len desať kusov tohto mimoriadneho diela. Obsahuje štyristo strán, vyše 11-tisíc hesiel a ďalších 1 800 podhesiel a zvratov. Ďalej nárečové texty, mená, priezviská a prezývky obyvateľov Jablonky. Pierog, ktorý žije vo Veľkom Krtíši od roku 1966, keď sa tam priženil, nenapísal goralský slovník len tak náhodou. V Jablonke sa narodil. Dielo venoval pamiatke svojich rodičov a svojmu rodisku.

Ani roky odlúčenia od domoviny neubrali Pierogovi z lásky k nej ani štipku. Aj keď žije na samom juhu Slovenska, Jablonka, ktorá v časoch jeho detstva patrila Poľsku, Československu aj Slovensku, aby napokon skončila definitívne v Poľsku, zostala hlboko v jeho srdci. „Pôvodné obyvateľstvo tvorili prisťahovalci z poľského aj slovenského územia. Ich reč sa miešala, a tak vznikla unikátna goralčina,“ začína rozprávanie historickým úvodom učiteľ na dôchodku.

Základy diela vytvoril ešte ako študent. „Ako tému diplomovej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave som si vybral tvorbu slovensko-goralského slovníka. Dal som ho dokopy a slovník mal asi päťtisíc slov. Vtedy som mal dvadsaťtri rokov,“ pokračuje Pierog. S pribúdajúcim vekom, skúsenosťami a šedinami sa na svoje dielo díval viac kriticky. „S prácou som nebol spokojný. Hovoril som si, že jazyk, ktorým sme sa rozprávali doma s rodičmi aj s kamarátmi v škole, by si zaslúžil mať krajšiu podobu v mojom slovníku,“ zamýšľal sa učiteľ. Veľa rokov na naplnenie svojho sna nemal čas, no po nežnej revolúcii, keď sa na Slovensku začalo rozvíjať nárečové slovnikárstvo, sa rozhodol svoj slovník nanovo prerobiť a doplniť.

„Súčasnej podobe slovníka som venoval vyše dvadsať rokov. Ako učiteľ som ho dával dokopy v skorých ranných alebo v podvečerných hodinách. Veľa času som mu neskôr venoval v dôchodku, v ktorom som už siedmy rok. Postupne sa mi podarilo dielo zavŕšiť tak, že som s ním mohol byť spokojný,“ podčiarkuje muž, ktorý gymnazistov učil slovenčinu, ale aj dejepis či brannú výchovu. Jeho nárečový slovník nie je však typickým slovníkovým dielom. Množstvo textu písaného na počítači, a husto, na formát A 4, nezoraďoval podľa abecedy, ale podľa rôznych oblastí života. „Tých oblastí, ako je napríklad orba, človek, doprava či príroda, je šesťdesiatštyri. Šesťdesiata piata oblasť je osobitný celok, v ktorom sú zahrnuté netradičné slová,“ vysvetľuje Pierog. Aj samotné slová sú v slovníku zoradené podľa hesiel. Pierog slovo najskôr vysvetľuje, zaraďuje do textového kontextu, aj prekladá. Slovník goralčiny, ktorý stvoril, je jediný svojho druhu na Slovensku. „Iný takýto slovník neexistuje,“ tvrdí jeho autor. A čo cíti, keď ho má v rukách? „Predovšetkým veľké uspokojenie. Že som splnil úlohu, ktorú som nedal svojim žiakom, ale sám sebe. Veď som ho tvoril na pamiatku svojich rodičov,“ hovorí ďalej.

Pierog chcel svoj unikátny slovník aj vydať v niektorom z renomovaných vydavateľstiev, no nestalo sa tak. „Podmienkou bolo, že sa bude tlačiť vo väčšom množstve a že náklady budem hradiť sám. Preto som sa vydal inou cestou. Sám som vytvoril a zviazal desať kusov goralského slovníka. Na pultoch kníhkupectiev sa určite neobjavia, ale niektoré kusy som sa rozhodol venovať vedeckým a umeleckým knižniciam. Aby toto nárečie zostalo aspoň touto formou zachované aj pre budúce generácie,“ podotkol na záver Pierog. S vedomím, že do bodky splnil jedno zo svojich dôležitých životných poslaní.

debata chyba