"Konštatuje sa v ňom, že dôvod nezákonnosti územného rozhodnutia spočíva v jeho rozpore so záväznou časťou územného plánu mesta Pezinok, ktorý skládku v danej lokalite zakazuje. Sme radi, že sa potvrdil náš názor a aj toto stanovisko určite doložíme konajúcemu orgánu,“ uviedla právnička iniciatívy Zuzana Čaputová. Stanovisko chcú použiť v prebiehajúcom konaní na Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá má vydať definitívne rozhodnutie.
Tvrdenie Generálnej prokuratúry sa podľa Pavloviča opiera o tri argumenty, pričom všetky sú v stanovisku právnických kancelárii vyvrátené. Prokuratúra spochybňuje platnosť územného plánu mesta Pezinok a teda aj zákaz vybudovania skládky z dôvodu, že územný plán VÚC Bratislavského kraja skládku v lokalite predpokladá a teda mestský územný plán je v rozpore s územným plánom VÚC.
„Zo stanoviska právnických kancelárii vyplýva, že záväzná časť územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja neobsahuje žiadnu zmienku o skládke odpadov v Pezinku, uvedené dokladajú aj odkazom na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR a Krajského stavebného úradu v Bratislave,“ konštatoval Pavlovič.
Generálna prokuratúra spochybňuje platnosť územného plánu mesta Pezinok aj vzhľadom na Program odpadového hospodárstva Bratislavského kraja z rokov 2000 až 2005, ktorý obsahuje zámer budovania skládky v Pezinku, a to vo svojich smerných častiach. Podľa právnikov však smerné časti Programu odpadového hospodárstva nemajú záväzný charakter a teda nie je možné ani z tohto dôvodu považovať územný plán Pezinka za neplatný. Zároveň bol podľa neho prijatý na roky 2006 až 2010 Program odpadového hospodárstva SR, ktorý skládku v Pezinku v záväzných častiach nepredpokladá, a program kraja nie je zatiaľ prijatý.
„Generálna prokuratúra tiež uvádza, že Ústavný súd SR nálezom v roku 2006 rozhodol o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia (VZN) Pezinka s niektorými zákonmi, avšak v stanovisku opomenul, že mesto svoje VZN v zákonom stanovenej lehote s týmto nálezom zosúladilo. Následne nedošlo ani len k podaniu na ústavný súd, ktoré by spochybňovalo platnosť aktuálneho VZN,“ konštatoval Pavlovič. Podľa právnikov je VZN (o záväzných častiach územného plánu) všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý je účinný až do okamihu, kedy by Ústavný súd SR konštatoval jeho nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily. Podľa Čaputovej z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie prokurátora ignorovalo všeobecne dostupné dokumenty, účelovo zdôvodnilo svoju argumentáciu o neexistujúcu úpravu skládky v záväzných častiach územného plánu bratislavského VÚC. „Prekročili dokonca svoju pôsobnosť, keď VZN mesta Pezinok považujú za neplatné, hoci je to vo výlučnej pôsobnosti Ústavného súdu SR,“ dodala Čaputová.
Foto: SITA
Podľa stanoviska Generálnej prokuratúry je územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave povoľujúce skládku odpadov v Pezinku zákonné. Zverejnené bolo 20. júna. „Územné rozhodnutie je kľúčovým podkladom prebiehajúceho konania o povolení skládky. Vydal ho Krajský stavebný úrad pod vedením Jána Mana mladšieho, ktorý je vlastníkom 130 000 metrov štvorcových pozemkov pod skládkou a bolo vydané firme, na čele ktorej je otec prednostu Ján Man starší,“ doplnil Pavlovič. Občianska iniciatíva Skládka nepatrí do mesta a rovnako mesto Pezinok dlhodobo tvrdia, že územné rozhodnutie je v hrubom rozpore so zákonom.
Jedna skládka v Pezinku je od prvých domov vzdialená 150 metrov, nová skládka by mala byť 280 metrov od prvých obydlí a 400 metrov od centra mesta. Tak ako na starú skládku, aj na novú by sa mal odpad dovážať z iných miest a obcí. Pezinčania skládku odmietajú najmä pre ohrozenie zdravia, keďže sa preukázal vplyv skládok na vznik niektorých i onkologických ochorení, uviedol Milan Konfráter z Občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta.
