Za halierovou zmluvou sú milióny

Stovky miliónov korún môže zarobiť súkromný investor na prenájme lužného lesa v Bratislave, ktorý uzatvorením halierových zmlúv umožnili štátni úradníci.

16.10.2008 10:36
Jarovské rameno Foto:
Lužné lesy využívajú mnohí Bratislavčania na oddych a rekreáciu.
debata

Podľa oslovených odborníkov pritom zrejme išlo o poskytnutie štátnej pomoci, ktorú zákon nepripúšťa. Vodohospodári pochybenie odmietajú.

Pravda zistila, že Vodohospodárska výstavba a Slovenský vodohospodársky podnik prenajali v uplynulých dňoch bez verejnej súťaže 300 hektárov Jarovského ramena súkromnej spoločnosti Xiland za 50 halierov ročne na štvorcový meter. Je to oveľa menej ako prenájmy či predaje okolitých pozemkov.

Právnička Zuzana Čaputová, ktorá podobné prípady rieši, si myslí, že mohli byť porušené európske pravidlá na ochranu hospodárskej súťaže. „Zľava z nájomného pod trhovú cenu sa v Európskej únii chápe ako poskytnutie štátnej pomoci. Ak je pomoc štátu vyššia ako 6 miliónov korún (200-tisíc eur) počas troch rokov, musí ju schváliť Európska komisia,“ vysvetlila Čaputová.

O tom, že Jarovské rameno mohlo byť prenajaté pod trhovú cenu, svedčí jednoduché porovnanie. Za prenájom by vodohospodári získali celkovo o 350 miliónov korún (11,6 milióna eur) viac, ak by postupovali podobne ako v roku 2005, keď prenajali pomocou medzinárodnej súťaže susedné územie v Čunove. Za viac ako trikrát vyššiu jednotkovú cenu.

V celkom iných číslach sa pohyboval aj predaj pozemkov v tesnom susedstve Jarovského ramena z júna tohto roku. Bratislavská župa tam od súkromnej spoločnosti kúpila deväť hektárov pôdy za 287 miliónov korún (9,5 milióna eur) na výstavbu športovo-rekreačného areálu. Zaplatila teda 64-krát vyššiu jednotkovú cenu, ako je takmer storočné nájomné za Jarovské rameno vymerané vodohospodármi.

„Celú transakciu je možné hodnotiť ako netransparentnú, pretože sa udiala bez verejnej súťaže,“ reagovala prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá. Tá je presvedčená, že vec môže byť zaujímavá pre Európsku komisiu. „Vzhľadom na polohu Jarovského ramena totiž môžeme hovoriť aj o dosahoch na medzinárodný obchod, teda obchod medzi členskými štátmi,“ vysvetlila.

Posun kauzy do Bruselu by mohol mať pre developera nepríjemné následky. Európska komisia má totiž právomoc členskú krajinu zaviazať, aby od podnikateľa vymáhala neprávom získanú štátnu pomoc plus stanovené úroky. Prvé podnety zo Slovenska už  komisia rieši.

Pravda sa snažila zistiť, či bol prenájom Jarovského ramena nahlásený ministerstvu financií, ktoré posudzuje i prípady neoprávnenej štátnej pomoci. Odpoveď na otázky však v stredu ministerstvo neposkytlo. Samotní vodohospodári cez svoj rezort odkázali, že je všetko v poriadku. „Oba štátne podniky splnili všetky náležitosti potrebné k príprave zmluvy tak, ako to predpisuje zákon,“ oznámil hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder.

debata chyba