Tých, čo ho nebudú rešpektovať, mestskí policajti „odmenia“ papučou. „Chceme zvýšiť obrátkovosť parkovania,“ zdôvodnila hovorkyňa miestnej samosprávy Alena Kopřivová.
Návrh novej parkovacej politiky na území centrálnej mestskej časti sa práve kryštalizuje. Staromestskí poslanci ho prediskutujú na najbližšom rokovaní miestneho zastupiteľstva začiatkom novembra. Do úvahy pritom vezmú aj vecné pripomienky účastníkov dvoch verejných zhromaždení na túto tému, ktoré sa uskutočnili tento mesiac.
„Občania oceňujú, že v novšej verzii návrhu sa už objavili zásady parkovania zdravotne ťažko postihnutých osôb,“ uviedla Kopřivová. Na parkovacích miestach pri ich bydlisku by mali na ich požiadanie osadiť dopravnú značku s evidenčným číslom vozidla. Mestská časť podľa hovorkyne zároveň hľadá model, ako by zabránila zneužívaniu parkovania na miestach pre postihnutých.
Zazneli aj hlasy, že za parkovanie vo vyhradenej zóne by sa malo platiť v závislosti od času – za prvú hodinu 10, za druhú 30 a za tretiu 50 korún (t. j. zhruba 33 centov, 1 euro a 1,66 eura). Iní žiadali spoplatniť pre návštevníkov Starého Mesta parkovanie celých 24 hodín, nielen od 8. do 16. h, ako predpokladá návrh. Dôvodili, že večer v meste parkujú tí, čo tam prišli za kultúrnym podujatím, pričom Staromešťania pre seba márne hľadajú miesto. Občania tiež žiadali rozšíriť parkovaciu zónu až do oblasti Palisád či Šancovej ulice, kde sa často parkuje „nadivoko“ vrátane chodníkov.
Ozvali sa aj správcovia podzemných garáží, ktorí poukazovali na ich stále slabé využitie. Apelovali, že v uliciach Bratislavy sa parkuje oveľa lacnejšie, ako v niektorých okresných mestách. Tvrdia, že zvýšenie uličných parkovacích poplatkov môže vďaka lepšiemu obsadeniu parkovísk v podzemí priniesť aj ich zlacnenie.
Starosta Andrej Petrek (SDKÚ, OKS, DÚ, SZ) musel tiež občanom vysvetľovať, že mestská časť nemá právomoci budovať nové podzemné garáže ani záchytné parkoviská na okraji metropoly a takisto nevie ovplyvniť kvalitu MHD.