A na chvíľu odpustí všetkým slovenským občanom tmavšej pleti, ktorí nivočia jednu bytovku za druhou, kupujú si satelity, vozia sa v bavorákoch a pri tom všetkom nadávajú na chudobu.
Dana má čierne oči. Alžbetine ladia s nebom. Na svoju prácu s rómskou komunitou v Mojmírovciach pri Nitre však pozerajú rovnako. „Sme učitelia, psychológovia, právnici. Niekedy len poslucháči, slov aj plaču. Emócie idú bokom, vždy hľadáme riešenia.“ Riešia neraz aj doma do noci. Napríklad aj častú otázku susedov – Betka, Danka, prečo vy pracujete a ostatní Rómovia nie?
Vraj chcú, len ich treba postrčiť. Motivovať. Pracujúci Róm je možno vtip, no Róm odmietnutý zamestnávateľom pre svoju pleť je podľa nich stále bežná vec. A úder do sebavedomia.
Samy sa niekedy cítia trápne pre svojich klientov. „Rómovia klamú. Aj nám. Tvrdia, že nedostávajú žiadne dávky a nás potom na úrade vysmejú, že ich dávno poberajú.“
Bez práce nie sú koláče… ale satelity. „Áno, je to tak. Tá drahá veža alebo televízor však u nich vydrží týždeň. Potom ide do záložne a rodina zo získaných peňazí zas žije nejaký čas,“ prezrádza Dana.
Preto sa snažia Rómov naučiť aj to, že existuje niečo ako zajtrajšok. A tiež, že existuje aj jedna cibuľa. „Rómovia sú veľmi hanbliví. Keď im chýba jedna cibuľa do polievky, nekúpia ju. Veď čo by gadžovia na mňa povedali… Tak kúpi rovno kilo. A zas minie viac peňazí ako treba.“
Sociálne pracovníčky ich učia aj variť. Za jedno „kilo“. „Za stovku urobiť obed? Blázniš! Divila sa jedna mamička. Potom jej však spadla sánka, keď som za pár korún nakúpila múku, olej, lekvár, zarobila cesto a urobila šišky. Pre celú rodinu. Učíme ich úplne bežné veci, o ktorých však mnohí Rómovia sotva tušia.“
Aj upratať sa dá. „Len opäť musíte začať vy, pustiť sa do toho. Odstraňovali sme čiernu skládku, pridali sa k nám aj deti.“ Z jednej ulice vyviezli sto ton odpadu.
Alžbeta a Dana začínali pri rómskych deťoch. Zobrali ich do divadla. Podaktorým museli požičať oblečenie, topánky. Ovalila ich však až veta dvanásťročného dievčaťa – sedím prvýkrát v autobuse. Cez deti sa dostávajú k dospelým. „A tam je vlastne začiatok.“