Panelové domy. Ako huby po daždi povyrastali v druhej polovici minulého storočia po celom bývalom Československu. Pre mladé rodiny však vtedy znamenali vytúžený byt.
V časoch, keď ani v západnej Európe neboli v činžiakoch bežne kúpeľne či splachovacie záchody.
Bezútešné sídliská navyše rokmi získavali fazónu. Zazelenali sa, vyrástli v nich školy, samoobsluhy, reštaurácie – aj ďalšie generácie. Už zastarané paneláky sa dnes hromadne obnovujú. Vôbec sa nechystajú do dôchodku.
Papierový dom
Isteže, vzor bol sovietsky. „Upiecť“ steny a stropy domov po kusoch, pekne v teple krytých panelární, hoci vonku vládne treskúca zima. A zjari ich potom len odviezť na stavenisko a poskladať úžasnou rýchlosťou, aj tri podlažia za týždeň. Nijakým iným spôsobom sa nedal naraz vybudovať ten obrovský počet bytov, ktoré socializmus žiadal pre pracujúcich.
Úplne prvý montovaný dom vtedajšej ČSR (ešte bez prívlastku socialistická) vyrástol na Kmeťovom námestí v Bratislave. Panelák so šiestimi poschodiami od januára 1956 až doteraz verne slúži obyvateľom. „Na svedomí“ ho majú traja bratislavskí inžinieri, všetci už dnes mŕtvi – architekt Georgi Tursunov, statik Jozef Harvančík a technológ Karel Šafránek. Pripravili vskutku odvážny projekt, ani sovietski inžinieri si v tom čase toľko podlaží nastavať netrúfli. Vyrobili tenučké nosné dielce, odskúšali ich, pokusne zostavili bunku s dvoma bytovými jednotkami.
Presne 7. októbra 1955 sa začali kopať základy pre ozajstný panelák. Rastúci „zázrak“ si potom v húfoch chodili obzerať odborníci aj zvedavci.
„Trávil som na stavenisku celé dni. Raz som začul škôlkarov na prechádzke kričať – Aha, papierový dom! Zasmial som sa, no vzápätí mi všeličo prebehlo hlavou,“ spomínal neskôr na to hektické obdobie staviteľ s bulharskými koreňmi Tursunov. Apropo, bol otcom známej slovenskej herečky Božidary Turzonovovej, hviezdy súčasného televízneho seriálu Panelák, ktorý však v skutočnosti mapuje život – v tehlovej bytovke.
Na otcovo dielo si spomína aj Jozef Harvančík mladší, tiež stavebný inžinier a mestský komunálny politik. „Ako 12-ročné chlapčisko som sa na stavbu občas chodieval pozerať. Všímal som si však najmä ujov v čiernom, ktorí v unimobunke povedľa stále sedeli s pripravenými zatykačmi. Tvrdili, že taký vysoký panelák spadne. Že tí, čo ho vymysleli, sú podvodníci a parazitujú na socializme,“ hovorí Harvančík syn.
Veľký panelákový tresk Napriek pochybovačom bola bytovka na Kmeťovom námestí do dvoch mesiacov hotová. O ďalší sa do nej sťahovali prví nájomníci. „Žije sa tu príjemne. Oproti iným panelákom je náš postavený naozaj poctivo. Škáry medzi panelmi zakrývajú ozdobné lišty, v rohoch sú sadrové štukatúry – práve teraz podobné prvky prichádzajú do módy. A chodby zdobí umelý mramor,“ chváli dom užívateľka Helena Fintorová. Prišla doň síce až v roku 1976, viacerí súčasní obyvatelia tam však bývajú od počiatku. Zväčša sú to stavební odborníci, ktorí kedysi dostali za úlohu sledovať správanie domu. A vodiť delegácie do „predvádzacích“ bytov.
** Fakty o sídlisku v Petržalke**
– len tri využívané typy bytoviek umožnili panelárňam chrliť dielce na päťtisíc bytov ročne
- prvý dom na dnešnej Romanovej ul. č. 33 a 35 kolaudovali 3. 8. 1977
- na ploche 28,7 km2 aktuálne žije 115-tisíc obyvateľov
- hustota osídlenia je 4 085 osôb/km2
- počet bytov dosahuje takmer 45-tisíc
- tri štvrtiny súčasných obyvateľov majú stredné alebo vysokoškolské vzdelanie, rovnaký počet je v produktívnom veku
Panelák na Kmeťovom námestí tvorí rámová kostra z predpätého betónu. Na ňu sa z bokov upevňovali stenové panely a zhora kládli kazetové stropy. Rovnako vzápätí v Bratislave postavali ďalšie domy. Už aj s lodžiami, francúzskymi balkónmi či dokonca oblúkovými zimnými záhradami. Tento kvalitný, no aj zložitý a drahý stavebný systém postupne nahradili iné. Pribúdali aj panelárne. Kým spočiatku si každá vyrábala vlastný sortiment, neskôr vznikli štátom odobrené typizované a unifi kované panelové sústavy.
V 60. rokoch odštartoval panelákový boom, ktorý trval až do roku 1983 a dobiehal ďalšie desaťročie. Výroba aj montáž sa časom zjednodušovali, počiatočnú opatrnosť vystriedalo presvedčenie, že montované domy vydržia všetko. Našťastie, zaznamenané havárie v Bratislave či Košiciach sa obišli bez ľudských obetí.
V metropole postupne rástli sídliská ako Štrkovec, Pošeň, Trávniky, ale aj Komisárky, Dolné hony, Karlova Ves, Dúbravka, neskôr Dlhé diely či Podhorské a Kostolné v Devínskej Novej Vsi. Pravdaže, vrcholom panelákového ošiaľu bola Petržalka.
Rýchlo sa však pridali aj iné mestá. Fončorda či Sásová v Banskej Bystrici, Terasa alebo povestný Luník IX v Košiciach, Hliny a Vlčince v Žiline, nitrianska Chrenová či Klokočina, Podbreziny v Liptovskom Mikuláši, Baničné v Ružomberku… a mnoho ďalších panelových sídlisk vzniklo na Slovensku do konca socialistickej éry. „Dostať“ v minulosti nový byt? To znamenalo nasťahovať sa do paneláka!
Ekonomická životnosť panelových domov sa rátala na 77 rokov, fyzicky sa však opotrebovali už skôr. Otázka dnes preto stojí, čo s nimi. Obnoviť či zrúcať? Možno raz naozaj príde čas, keď sa paneláky rozoberú a uvoľnia miesto bytovkám stavaným modernými technológiami. Nateraz však pre mnohých stále zostávajú jedinou šancou na bývanie.