Panelová výstavba umožnila Slovensku napredovať

Hlavnou odborníčkou na obnovu zastaraného panelového bytofondu na Slovensku je prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD., výkonná riaditeľka a vedeckovýskumná pracovníčka Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb VVÚPS-NOVA. Ako tvrdí, panelová výstavba bola fenoménom svojej doby. A hoci sa už prežila, mnohé slovenské mestá práve jej môžu vďačiť za rýchly rozvoj v povojnovom období.

11.01.2009 08:44
Zuzana Sternová Foto:
debata

Čo znamenali paneláky pre Slovensko?
Štandard bývania v slovenskej časti republiky bol po druhej svetovej vojne mimoriadne nízky. Do roku 1945 tu bolo dokopy len asi 80-tisíc bytov. Do roku 1960 pribudlo v rámci hromadnej bytovej výstavby takmer 90-tisíc bytov v tehlových novostavbách. Až vďaka panelákom však začali byty pribúdať naozaj obrovským tempom. Umožnili prílev obyvateľov do miest, ktoré sa začali prudko rozvíjať. Treba pripomenúť, že byty s teplou vodou či WC, to vtedy bolo čosi! Napríklad Viedeň so svojím prestarnutým bytofondom sa ešte donedávna nemohla takým niečím pochváliť.

V akom období sa na Slovensku stavali panelové domy a koľko s nimi vzniklo nových bytov?
Najviac sa ich postavilo v rokoch 1960 až 1993 a priniesli asi 600-tisíc bytových jednotiek. Dnes sa už ďalšie nestavajú, posledným súborným obytným celkom tohto typu boli košické Ťahanovce. Sídlisko s niekoľkými stovkami bytov sa neskôr už nedokončilo v Michalovciach.

Paneláky nám však dnes už starnú a chátrajú. Znesú súčasné kritériá na bývanie?
Pravdaže, dispozičným riešením jednotlivých bytov už vo väčšine nedokážu konkurovať dnešným bytovým domom z liateho betónu. Ak však panelák prejde dôkladnou obnovou, t. j. odstránia sa jeho systémové poruchy v kombinácii so zateplením, vymenia sa okná na bytoch, technické zariadenia atď., môže slúžiť ako veľmi kvalitné bývanie po ďalšie desiatky rokov.

debata chyba