Za tú aj s polhektárovým pozemkom síce mesto nepýta veľa – iba 33 194 eur (jeden milión korún), no háčik je v tom, že kaštieľ je v zlom stave a treba ho zrekonštruovať. A čím je väčší, tým nákladnejšie budú opravy. Primátor Milan Kolesár (HZDS, SDKÚ) odhaduje, že stáť budú najmenej 6, 6 milióna eur (vyše 200 miliónov korún).
„Veru, tie náklady odradili od kúpy už viacerých záujemcov. Aj posledného z konca minulého roka. A to jednu spoločnosť zo Slovenska, s ktorou sme už mali podpísanú aj zmluvu o budúcej zmluve o kúpe objektu. Napokon z obchodu vycúvali,“ krčí pleciami Kolesár. Kaštieľ zo 16. storočia ponúkajú aj na internete, no záujem kupcov vždy opadne, keď si naň posvietia bližšie. Je síce dominantou námestia v Jelšave, no jeho ,,zdravotný stav" začína byť kritický. „Chradne z roka na rok. Doba, do ktorej sa ešte včasnými investíciami dá zachrániť, sa kráti,“ zamýšľa sa Kolesár.
Kupcov odrádza aj skutočnosť, že taký veľký priestor by bol pre nich ťažko využiteľný. Možno len čas. Čo však s ostatkom, keď ide o jeden veľký komplex ? Klenot na námestí, ktorý pred znárodnením naposledy užíval šľachtický rod Koburgovcov bol naposledy využívaný v období pred Nežnou revolúciou. V jeho časti sídlila poľnohospodárska škola, neskôr klub dôchodcov a Zväzarm. Miestni si stále vedia predstaviť, že by po oprave mohol slúžiť ľuďom. „Mohol by opäť slúžiť potrebám dôchodcov,“ myslí si 62 ročný obyvateľ mesta Jozef Fides. O desať rokov mladší Jelšavčan Július Jobági si ho vie predstaviť aj ako hotel. Primátor mesta sa však obáva, že kaštieľ bez kupca a investície schátra. Aby ho aspoň nedevastovali vandali, od vlaňajška ho dali Jelšavčania strážiť. Bezpečnostnej službe platili mesačne 498 eur (15 tisíc korún). V tomto roku strážcom platia za mesiac už 1 660 eur (50 tisíc korún). „Strážia však nielen kaštieľ, ale aj ostatné objekty v meste. Je to stále lacnejšie, ako platiť mestskú políciu,“ vysvetľuje Kolesár.