Pri dômyselne zostavených ozubených kolieskach Nemček nebude chýbať ani v sobotu v noci, keď jedno z nich posunie dopredu. Aby päť ciferníkov na veži ukazovalo správny – letný čas.
Zodpovednosť za mestský čas sa u Nemčekovcov dedí z generácie na generáciu. O mestské hodiny sa staral Karolov otec Karol, ale aj jeho otec Karol, ba dokonca aj jeho otec Karol. Dnes 27-ročný mestský hodinár je prinajmenšom Karolom štvrtým.
„Môj dedko sa v mestskej veži dokonca narodil. Hore, v miestnosti nad hodinovým strojom sa v minulosti bývalo. Dedko mi spomínal, že tu chovali aj sliepky a barana. Vtedy bola pod mestskou vežou ešte tráva, kde sa pásli,“ približuje históriu rodiny Karol Nemček najmladší. Jeho predkovia sa nielenže starali o bezchybný chod hodinového stroja, ale boli aj mestskými hlásnikmi. Každú štvrťhodinu z rohov mestskej veže hlásili čas, dávali však pozor aj na oheň a búrku. Každý strážnik v minulosti skladal prísahu, že „pozorne strážiť bude, hlásiť neomešká, na oheň a na zlodejov pozor dá, a keď oblaky škodlivé spatrí, zvoniť hneď začne“.
Karolov dedko sa v polovici minulého storočia z veže odsťahoval. Karol mladší sa už staral len o hodinový stroj, túto úlohu po ňom prevzal aj Karol najmladší. Ak by neprišiel hodiny jeden deň natiahnuť, ručičky na všetkých ciferníkoch by sa zastavili. Ak náhodou niekedy prísť nemôže, otec ho ešte zastúpi. „My sme s otcom vlastne nikdy ani neboli spolu na dovolenke, pretože to nejde. Nemal by kto hodiny natiahnuť,“ vysvetľuje hodinár.
Pravda, točiť kľukou a vytiahnuť hore tri stokilové závažia by dokázal kdekto. Ale Nemčekovci si k vzácnemu hodinovému stroju len tak hocikoho nepustia. Okrem vytiahnutia závaží sa totiž treba pohrať aj s ozubenými kolieskami, dopriať im kvalitný olej, prípadne doladiť.
Hodinový stroj do trnavskej mestskej veže namontoval v roku 1729 Franz Lang. Odvtedy ho štyrikrát renovovali. Zatiaľ naposledy stroj opravoval v roku 1967 majster Tomáš Sapák z Kutnej Hory s pomocníkmi Slávou Krištofovou a Karolom Nemčekom. „Menšie opravy robíme priebežne, raz sa niečo vyderie, inokedy zasa oslabí. Všetky súčiastky na stroj si vyrábame sami,“ poznamenáva Karol najmladší. Nemčekovci sú právom hrdí na to, že hodinový stroj má odchýlku najviac 30 sekúnd za dvadsaťštyri hodín. „Veľa závisí od počasia. Pri prudkej zmene teploty musím presný čas doladiť,“ vysvetľuje.
Pochopiteľne, najväčší zásah musí Karol Nemček urobiť vždy pri prechode na letný čas a potom späť. „Vtedy musím toto koliesko posunúť o tridsať zubov. Každý zub znamená dve minúty,“ ukazuje na jedno z mnohých ozubených koliesok v napohľad zložitom hodinovom stroji. „Pozor, teraz ide zvoniť trištvrte,“ porovnáva presnosť s vreckovými hodinkami Doxa od dedka. „Meškáme len tri sekundy,“ netají spokojnosť, keď zvon doznie.
Karol Nemček hovorí, že z Trnavy sa nikdy neodsťahuje, len aby sa mohol starať o hodiny v mestskej veži. Tie sú preňho viac ako len vedľajší zárobok popri práci v automobilke.