Boli ste šéfom názvoslovnej komisie magistrátu, keď sa v 90. rokoch po zmene režimu premenúvali desiatky bratislavských ulíc či dominánt. Odkiaľ sa vôbec vzal názov Nový most?
Mestský parlament vtedy prijal zásadu, že uliciam aj objektom vráti historické názvy, pričom však žiadny nesmel byť zdvojený. Napokon sme nepremenovali Námestie SNP, ktoré sa predtým volalo aj Hlinkovo, Hitlerovo či Stalinovo. Menil sa teda názov mosta. Rozhodlo, že v čase, keď boli v Bratislave ešte len dva dunajské mosty, obyvatelia ich prirodzene volali ,,starý" a ,,nový".
Tá zásada však mala od počiatku výnimku – zostala Štúrova ulica aj Štúrovo námestie. Nový most navyše onedlho oslávi štyridsiatku a metropola má už tri novšie mosty.
Áno, Štúrovej sme nevrátili meno Barosova a Štúrovo námestie sme uprednostnili pred Rooseveltovým či Korunovačným. Omyl pri uvádzaní adries však nehrozil. Na námestí sídlili len inštitúcie, nijaký občan. Žiaľ, časom pribudla druhá výnimka. K petržalskému Nobelovmu námestiu si v Novom Meste pri niekdajšej dynamitke presadili Nobelovu ulicu. Mýlka hasičov či záchranárov by nemusela byť príjemná… Čo sa týka veku Nového mosta, ani tomu s rovnakým menom v Paríži predsa nikto nevyčíta, že stojí od 16. storočia a na Seine po ňom vyrástlo zo dvadsať novších.
Prečo sa menili aj názvy ďalších bratislavských mostov?
K Novému mostu sme prirodzene pridali Starý most, hoci sa kedysi volal aj po cisárovi Františkovi Jozefovi či po Štefánikovi. Názov Most Červenej armády nepočítam, veď po vojne ho v skutočnosti znovu nestavali sovietski vojaci, ale nemeckí zajatci pod ich bičmi. Mosty nie sú pamätníky. Som za to, aby sa volali jednoducho, napríklad podľa polohy nájazdov. Pre Nový most sme zvažovali aj názvy Dómsky, Židovský či Pečniansky. Bývalý Most hrdinov Dukly sme zmenili na Prístavný, Most mládeže na Lafranconi, najnovší most dostal meno Apollo, podľa zničenej rafinérie, do ktorej pozemku zasahuje.
Lafranconi, presnejšie Lanfranconi bol však taliansky gróf, ktorý v oblasti súčasného mosta vlastnil nehnuteľnosti. Prečo sa most nevolá Lanfranconiho?
Na preklep v mene som upozorňoval. Most však nenesie názov osoby, ale štvrte – a tú Bratislavčania roky volajú Lafranconi.
Povstanie vysokí slovenskí politici označujú za najväčšiu udalosť moderných slovenských dejín. Prečo teda nie Most SNP?
Opakujem, zmena by sa musela odhlasovať. Mňa osobne by však mrzela, bola by to hlúposť. Názov mosta by sa pre cudzincov stal krkolomný, ťažko preložiteľný. Myslím si, že SNP sa glorifikuje viac, ako si zaslúži. Dostalo nás predsa do područia Sovietskeho zväzu, z ktorého sme sa polstoročie nedokázali vymaniť. Tvrdím to aj napriek tomu, že môj otec v SNP bojoval.
Po roku 1989 sa pri plošnom premenovávaní nakopili nové chyby. Z centra odstránení Jirásek a Wolker dostali náhradné miesto v Petržalke, Nálepka či Nešpor však už nie. Zmizla ulica maršala Malinovského, ktorý oslobodzoval Bratislavu. Dnes sa volá Šancová, hoci málokto vie, že „šance“ sú čosi ako valy a priekopy…
Znovu podčiarkujem, tie zmeny sme nevymýšľali my. Podnety prichádzali z miestnych zastupiteľstiev. Ak by ktosi prišiel s návrhom, aby niekde vznikla Nálepkova ulica, hlasovalo by sa o tom. Takisto mohlo vzniknúť aj Stalinovo námestie, v Ríme predsa doteraz majú Mussoliniho. Keď v Karlovej Vsi žiadali premenovať Triedu Laca Novomeského na Karloveskú, stalo sa. Aj keď osobne som nesúhlasil.
Prečo si Bratislava pomenovaním ulice nevie uctiť hercov ako Ivan Mistrík, František Dibarbora, Anton Mrvečka, operného speváka Gustáva Pappa a ďalšie významné osobnosti?
Komukoľvek nebránim predniesť takýto návrh. Predsa v meste vznikla aj Ulica Jozefa Kronera či pri Národnej banke Slovenska Ulica Imricha Karvaša, hoci jej pôvodný názov Starohorská som takisto považoval za vhodnejší.