Vzácnych kúskov vytvoril rodák z Detvianskej Huty už veľa, no najmä k jednej fujare má osobitný vzťah. A tú si aj opatruje ako oko v hlave. „Túto fujaru som vyrábal dlhé dva roky. Veľa času mi zabralo najmä vyrezávanie obrazov do života, ktoré ju zdobia. Zachytil som na nich výjavy, ktoré ma životom sprevádzali. Je tam napríklad kostolík v rodnej obci či rodičovský hrob,“ hovorí otec šiestich detí, ktorý celý svoj pracovný život prežil vo veľkokrtíšskej bani.
Trebuľu ako rodáka z Podpoľania odmala ťahalo k hudbe i ľudovej výrobe. Od starého otca pochytil zručnosť pri práci s drevom, ktorú časom rozvíjal stále viac a viac. Aj on mal a má talent na výrobu hudobných nástrojov i na hru na ne.
Keď sa ho niekto opýta, na ktorých vie hrať, zvedavec zistí, že sa mal pýtať, na ktorých nevie. Dlhé roky hrával v kapele na saxofóne. Naučil sa však hrať aj na harmonike, husliach, klavíri a mnohých ďalších nástrojoch. „Hrať neviem len na cimbale, harfe či klarinete. Na tom mi hranie nedovoľuje to, že mi chýba jeden článok na prste,“ vysvetľuje.
Prvú fujaru si kúpil od miestneho výrobcu Antona Ľuptáka. Ten nechcel veriť tomu, že Trebuľa sa na nej naučil hrať za týždeň. Sám. Pán Trebuľa ako hudobník prešiel časom od tanečnej hudby na plný úväzok k ľudovej a dodnes ako sólista sprevádza na rôznych festivaloch folklórne skupiny z Veľkého Krtíša a Dolnej Strehovej. A už roky na hudobných nástrojoch nielen hrá, ale ich aj vyrába. „Fujary robím väčšie i menšie, dohromady som ich už vyrobil okolo stodvadsať. Okrem nich aj mnoho píšťaliek, koncoviek, no napríklad aj pažby na zbrane či rukoväte nožov,“ sumarizuje rozsah svojej záľuby, ktorej sa venuje už vyše tridsať rokov.
Doma si nechal tri fujary a šesť píšťal, na ktorých aj hráva, iné putovali do rôznych končín sveta. „Viaceré kúsky si u mňa objednali ľudia, ktorí ich ako darček pre známych odniesli do sveta. Takto sa moje fujary, píšťalky či koncovky dostali do Peru, Japonska, Číny či Ruska,“ hovorí výrobca.
Jeho fujary sú aj v Argentíne. Do Južnej Ameriky sa dostali cez bývalého veľkokrtíšskeho primátora Jozefa Sauera, ktorý v minulosti pracoval na slovenskom veľvyslanectve v Argentíne ako obchodný radca.
