„V roku 2003 som mal ísť na Summer fest do New Orleansu a o rok neskôr zase do Chicaga. Hoci som mal všetko v poriadku, víza mi nedali,“ povedal roztrpčene Ondria. V tomto roku sa napriek zlej skúsenosti chystá do Chicaga. „V máji alebo júni tam majú americkí Slováci akciu, na ktorej by som mal hrať. Skúsil by som to aj v niektorom z tamojších klubov, kde hrával Armstrong v časoch svojej slávy,“ plánuje.
V tomto roku chce ešte, ak sa podarí, stihnúť vystúpenie v Dubaji a jednom moskovskom kabarete. Na pozvanie prezidenta Tuniska Bena Alího účinkoval v decembri minulého roka vo veľkom programe na námestí hlavného mesta Tunisu. „Všade sme videli portréty prezidenta. Ľudia ho tam majú radi. Patrí medzi obdivovateľov Louisa Armstronga. Na diaľku mi gestom poďakoval za vystúpenie,“ spomína spevák z obce Víťaz pri Prešove, ktorý má len 151 centimetrov.
Narodil sa 15. júla 1971, teda deväť dní po smrti amerického velikána Armstronga. Hudbe sa venuje od ôsmich rokov. „Hrával som s bratmi po zábavách. Ako maloletý som oficiálne nesmel vystupovať po večeroch, vtedy sa to aj kontrolovalo. Keď prišli na zábavu príslušníci VB, schoval som sa do škatule od bicích,“ spomína s úsmevom na svoje začiatky.
Teraz je už šesť rokov šťastne ženatý, s manželkou majú dve dcérky. Spoznali sa na diskotéke v susednej dedine. Študoval v Košiciach. Nerád spomína, ako si ho doberali pre výšku. „Spolužiaci a kamaráti už mali dievčatá, ja nie. Posmech som zažil hlavne od detí,“ dodáva. Dobre sa pritom pozná s Richardom Müllerom, basketbalistom Stanom Kropilákom či zabávačom Robom Kajzerom, ktorí patria medzi dlháňov.
Po skončení školy ostal verný hudbe, s kapelou hrávali hlavne po svadbách. Dokáže hrať na klávesoch, bicích, akordeóne a trúbke. Okrem Louisa Armstronga vie dobre zaspievať napríklad aj Toma Jonesa.
Hudobnú kariéru Ondriu výrazne posunulo účinkovanie na voľbe miss pred asi trinástimi rokmi. „Práve tam som zaujal manažéra Jany Kirschner Jožka Šeba. Vzal si ma pod ochranné krídla,“ hovorí. Odvtedy mal množstvo vystúpení. Spieval po celej Európe, na pozvanie Slovenky, ktorá žije už vyše 30 rokov v Japonsku, tam bol jediným zahraničným hosťom na akcii UNICEF.
Keď vystupujem pre pacientov z detskej onkológie či hendikepované deti, uvedomujem si, že moje problémy sú nič proti tomu, čo musia prežívať ony," dodal na záver slovenský Armstrong.