„Mladomanžel“ prezradil aj recept na dlhoročné manželstvo. „Treba vedieť odpúšťať a nikdy sa nehnevať dlhšie ako do polnoci. No a treba si nájsť dobrú ženu,“ povedal s úsmevom pán Július. Keďže sa ženil ako tridsaťročný, nemyslel vraj už na nijaké beťárstva. Jedným dychom dodal, že hoci diamanty nemajú, najcennejším diamantom je preňho manželka. ,„Je to jednoduché, treba vedieť veľa prepáčiť, ale na druhej strane Július na mňa nikdy nekričal,“ doplnila manžela pani Adriana. Spoznali sa pred šesťdesiatimi rokmi v Smolníku, ona pracovala ako zdravotná sestra a budúci manžel ako prevádzkar. Zaujímavé je, že spolu chodili tri mesiace a zobrali sa, hoci nemuseli.
Radosť im dnes robia traja synovia, štyria vnuci i jeden pravnuk. Obaja pritom ešte pred svadbou počas vojnových a povojnových čias prežili ťažké chvíle. Pani Adriane hrozila deportácia do Nemecka na nútené práce. Po vojne ju zase odsúdili za urážku Stalina, našťastie ju hneď rehabilitovali. Pán Július Roób sa zase dostal do zajateckého tábora.
Diamantoví manželia sa netaja tým, že na život v súčasnosti majú svoj názor. Pre nástrahy v dnešnom svete vraj už mladých nedokáže udržať nič pokope. „Mali by byť skromnejší a vedieť sa uspokojiť s tým, čo majú. Dnes už chce byť každý bohatý a najradšej by bol, keby to bolo už včera. Mladí ľudia by si nemali brať príklad z našich politikov a iných zbohatlíkov,“ dodal starý pán.