Potopa sa cez Sľažany hnala trikrát. A stále nebolo dosť

Malú dedinu s asi 1 700 obyvateľmi zaliala povodeň tento rok už tretí raz. Niektoré časti Sľažian sa dokonca topili až sedemkrát, najmä okolie futbalového ihriska.

14.08.2010 07:10
potopa, záplavy, sľažany Foto:
Zástupkyňa starostu Karačová Beata, ktorá ukazuje, ako voda z malého potoka zaliala most.
debata (2)

Posledná veľká voda prišla len pred týždňom. Len sa tak spustila, zrazu, zo zamračenej oblohy a kopcov, a dedinčania sa boja, že táto posledná vonkoncom nebola poslednou.

Voda nestíha ani vsiaknuť do zeme. Stačí, aby výdatnejšie zapršalo a pohroma je tu zas. Ľudia majú už niekoľko týždňov jazerá v záhradách, šmýkajú sa v blate na dvoroch, nestíhajú si poriadne vysušiť príbytky. Nenájdete tu síce hrozivé obrázky zrútených domov a ľudí ako z Nižnej Myšle, no najzúfalejší je fakt, že nie je sama. Na Slovensku sú podobných dedín desiatky. Zástupkyňa starostu Beáta Karáčová vymenúva hneď ďalšie obce v blízkom okolí, ktoré zažili potopu viackrát v tomto roku – Kostoľany pod Tribečom, Mankovce…

Dedinu naposledy zaliala potopa z prívalového dažďa. „Najhoršie bolo, že prišla náhle. V priebehu polhodiny sa v uliciach valila voda,“ opisovala Karáčová. Nenápadný potok odrazu zalial most. A opäť vystrašil štvorčlennú rodinu Olexovcov, ktorí bývajú v najviac postihnutej časti. Spomienka na prvú povodeň z konca mája sa pani Jane Olexovej doslova vyryla do nohy. Voda im na dvore vystúpila až po pás a ona v tom zmätku spadla do otvoreného kanála, až sa takmer utopila. „Voda sa nado mnou zavrela. Veľmi som sa zľakla. Rozrazila som si pritom nohu.“

Z pohotovosti sa rýchlo ponáhľala domov ratovať, čo sa dalo. Pivnica s kotlom bola pod vodou, zalialo im gumáky, na hladine plávali škatule s mliekom. „Vo voliére bol pes, len hlava mu trčala z vody.“ A potom, po mesiaci, keď ešte stále nestihli dať všetko do poriadku, sa katastrofa dovalila znova. Tentoraz to už vraj brali nejako športovejšie, vedeli rýchlo reagovať. No medzitým im kdesi praskli základy domu…

Obec sa zomkla. Pomáhali dobrovoľní hasiči, susedia sa nestíhali čudovať, kto všetko bol ochotný pomôcť. Hoci niektorí to podľa Karáčovej vzdali. Len pozerali na príval špinavej vody, triesok, konárov a neporiadku.

Práve naplavené smeti dávajú tušiť, že za mnohé si ľudia môžu sami. Do kanálov niektorí hádžu odpad zo záhrady, zapracú ich haraburdím. Za humnami neraz zrovnajú hrobľu, aby k nim mohol prejsť kombajn, či traktor a nechajú to tak. Jamu nevyhĺbia znova. Stavajú si mostíky ponad brázdu pred domami tak, že voda dobre neodteká. Tiež potok v obci nebol roky udržiavaný. Rastú v ňom stromy, kríky, koryto sa zanieslo.

Karáčová hovorí, že treba viac spolupracovať s ľuďmi. Aby si každý pred domom udržiaval brázdu, nehádzal do nej odpad. Pri pohľade do budúcnosti ešte povie, že klíma sa naozaj zhoršuje. Pomoc je pritom rovno pod nosom. Stačí sa obzrieť za starými otcami. „Tí dobre vedeli, prečo robia rigoly na poliach nad obcou, ktorá je v doline. Keď prišiel prívalový dážď, všetku vodu zviedli do potoka.“ Rigoly sú však dnes zanesené a mnohé už neexistujú na úkor širších polí.

2 debata chyba